Reklama
Reklama

Začarovaný kruh
ropy a vojny

Počet zobrazení: 2040

norborg_o.jpgHenrik Nordborg, profesor fyziky na
Východošvajčiarskej univerzite aplikovaných vied (OST),

prednáša o obnoviteľných zdrojoch energie
a environmentálnych technológiách,
je autorom konceptu GCC – Globálna klimatická kompenzáci.

 

 

Vysoko postavený úradník Národnej bezpečnostnej rady, poradného orgánu amerického prezidenta G. W. Busha v prísne tajnom dokumente z roku 2001 žiadal členov Národnej bezpečnostnej rady, aby spolupracovali s novovytvorenou pracovnou skupinou pre energetiku Energy Task Force. Išlo o „spojenie“ dvoch zdanlivo nesúvisiacich oblastí politiky: „analýzu praktickej politiky voči gaunerským (nespoľahlivým) štátom“ ako Irak, a „akcií potrebných na získanie nových a existujúcich zdrojov ropy a plynu“.
Jane Mayer, Contract Sport, The New Yorker, 16. 2. 2004

Ak nakreslíte spojnicu medzi Parížom a Heidelbergom, dvomi európskymi centrami kultúry, civilizácie a vzdelanosti, takmer uprostred nájdete túto pozoruhodnú stavbu. Väčšina z vás ju pravdepodobne nepozná a jej účel z tohto uhla pohľadu nie je zrejmý. Napriek tomu nesie dôležité posolstvo, najmä pre dnešných mladých ľudí.

Ak sa na budovu pozrieme z druhej strany, zrazu pochopíme. Je to kostnica v Duamount, severne od Verdunu, v ktorej sú uložené telesné pozostatky približne 130 000 mladých mužov – Francúzov a Nemcov –, ktorí boli zabití počas prvej svetovej vojny pred viac ako 100 rokmi. Na cintoríne pred budovou je ďalších 16 000 hrobov. Títo mladí muži zomreli, pretože urobili katastrofálnu chybu – dôverovali svojim vládam.

duamount_1a.jpg

Kostnica v Duamount, severne od Verdunu, Francúzsko

duamount_2.jpeg

Tieto obrázky uvádzam, aby som upozornil na niečo dôležité: ľudské spoločenstvá majú neuveriteľný sklon robiť katastrofálne rozhodnutia vedúce k smrti a deštrukcii. Dobre to vystihla historička, ktorá na túto tému napísala celú knihu:

„V celej histórii, bez ohľadu na miesto alebo obdobie, je evidentné presadzovanie vládnej politiky v rozpore s vlastnými záujmami. Zdá sa, že ľudstvo zvláda výkon vlády horšie než ktorúkoľvek inú činnosť.“
Barbara W. Tuchman, Pochod bláznov

Alebo, ako raz zdôraznil rakúsky autor Philipp Bloom: „... kolektívna inteligencia ľudstva sa zdá byť porovnateľná s inteligenciou kvasinkovej bunky.“

Prvá svetová vojna bola katastrofou, ktorej sa dalo vyhnúť možno ľahšie ako zmene klímy. Jej zbytočnosť prinútila mnohých ľudí, napríklad vojnového básnika, spochybňovať samotný účel ľudskej existencie:

„Pre toto vznikol človek? Čo viedlo debilné slnečné lúče, aby vôbec narušili spánok zeme?“
Wilfred Owen, Márnosť

windsor_kings.jpeg
Deväť panovníkov vo Windsore na pohrebe kráľa Edwarda VII., 20. mája 1910.

Žiaľ, prvá svetová vojna je výrazným pripomenutím toho, že ľudia pri moci sú často hlúpi, zlí a chamtiví. A nemajú problém obetovať životy miliónov, aby zostali pri moci.

Čo spôsobilo prvú svetovú vojnu? Existuje na to rozsiahla literatúra, ktorú tu nechcem opakovať. Jedna príčina však vyčnieva nad ostatné: prekonaná vládnuca trieda s koreňmi vo feudálnom systéme stredoveku nemala v úmysle odstúpiť bez boja. Namiesto realizovania veľmi potrebných sociálnych a politických reforiem sa rozhodla zhromaždiť ľudí pod zástavy cisárov a kráľov. A fungovalo to skvele.

Existuje množstvo fotografií z roku 1914, ktoré zobrazujú vysmiatych vojakov pochodujúcich do vojny pred jasajúcimi davmi. Kritické hlasy, najmä zo socialistického hnutia, boli rýchlo umlčané.

Je to jav starý ako ľudská civilizácia: bohatí a mocní sú tí, kto profituje z existujúceho ekonomického a politického systému, a preto nemajú záujem ho meniť.

Otázkou je, ako ich presvedčiť alebo prinútiť odstúpiť. Pretože nakoniec prehrajú, lebo „tí, ktorí znemožňujú mierovú revolúciu, urobia násilnú revolúciu nevyhnutnou,“ ako raz povedal John F. Kennedy.

K politickým chybám, ktoré viedli k prvej svetovej vojne, sa pridali zlyhania nekompetentného vojenského vedenia, čo viedlo k nezmyselnému vyvražďovaniu miliónov ľudí. O pozoruhodnej neúcte k ľudskému životu a nedostatku záujmu o druhých, aký prejavovali vysokí dôstojníci počas prvej svetovej vojny, boli napísané celé folianty. Ako tvrdí Dixon (2016) vo svojej klasickej štúdii „Psychológia vojenskej neschopnosti“ – „... ľudia vo veliteľských pozíciách neboli nevyhnutne hlúpi, ale chýbala im schopnosť racionálneho myslenia, čo malo hlboké kultúrne a psychologické dôvody. Partia starých belochov, úplne odtrhnutých od utrpenia obyčajných ľudí, ktorí nikdy počas celej svojej kariéry neboli v situácii, aby rozmýšľali, boli zrazu konfrontovaní so skutočnými výzvami, ktoré si vyžadovali otvorenú myseľ a rýchle uvažovanie. Dôsledky neboli vôbec oslnivé.

Opäť tu máme všeobecný problém každej veľkej organizácie – keď je potrebná rýchla a radikálna zmena, najprv je nutné vymeniť ľudí pri kormidle.

Dnes čelíme oveľa horšej kríze ako v roku 1914. V mnohých častiach sveta už ľudia zomierajú v dôsledku extrémneho počasia a celkový počet obetí deštrukcie klímy bude vyšší ako v prípade dvoch svetových vojen dohromady.

haiyan.jpeg
Obete tajfúnu Haiyan, 2013.

Opäť sa stretávame s tým, že ľudia pri moci buď nedokážu pochopiť rozsah a naliehavosť výzvy, alebo im je to jednoducho jedno. Bolo by pekné veriť tomu, že súčasní politickí lídri sú kvalifikovanejší alebo majú väčší zmysel pre zodpovednosť ako kedysi cisári a generáli. Ale ľudia ako Donald Trump, Vladimír Putin alebo Si Ťin-pching nevzbudzujú veľkú dôveru. Koniec koncov, keď Boris Johnson pri vystúpení na Valnom zhromaždení OSN cituje Žabiaka Kermita, je jasné, že máme problém.

saudovia_zbrane.jpeg
Predaj zbraní Saudom.

Dôvody krízy sú v podstate rovnaké ako na začiatku 20. storočia: trieda bohatých a mocných, ktorá nesmierne profitovala z využívania fosílnych palív a vytvorila veľké armády na zabezpečenie prístupu k rope, nemá v úmysle odstúpiť bez boja.

central_command.jpegCentrálne velenie USA: Odvážne chránime industrializovaný svet pred nebezpečenstvom nedostatku energie. 

Nie je náhoda, že symbolom centrálneho velenia USA je orol bielohlavý, ktorý stráži Perzský záliv. Ukončenie využívania fosílnych palív bude mať obrovské geopolitické dôsledky.

Nevravím, že všetci politici sú hlúpi alebo zlí. Mnohí z nich jednoducho uviazli v systéme, o ktorom si myslia, že sa nedá zmeniť a oni nemajú politický mandát na zmeny potrebné na to, aby sa zabránilo klimatickej katastrofe. Navyše, väčšina týchto ľudí sú oportunistickí zbabelci. Pre politikov a podnikateľov je oveľa jednoduchšie zapojiť sa do greenwashingu, ktorý upokojí klimatických aktivistov bez toho, aby ich to niečo stálo. Účet budú platiť až budúce generácie, ale tie teraz nemôžu hlasovať ani ovplyvniť súčasné čísla predaja.

Ukazuje sa, že ľudstvo nikdy nereagovalo racionálne na hrozbu zmeny klímy. Namiesto toho sme si len povedali, že problém by sa dal vyriešiť investovaním nejakých financií do výskumu, ktorý umožní „udržateľný“ alebo „zelený“ rast, čo je len nový názov pre perpetuum mobile. Všetky dostupné údaje, zdravý rozum a skúsenosti naznačujú, že nie je možné oddeliť ekonomiku od jej ekologickej stopy, aspoň nie dostatočne rýchlo. Dúfať, že nové a zázračné technológie nám umožnia pokračovať v trvalom raste ekonomiky, sa morálne aj intelektuálne rovná tomu, ako keď niekto vyženie mladých mužov zo zákopov, aby kráčali proti nepriateľským guľometom. Nefungovalo to v minulosti a existujú zásadné dôvody, prečo to zlyhá aj v budúcnosti. A napriek tomu odmietame zvažovať iné možnosti.

Definícia šialenstva je – robiť to isté znova a znova a očakávať rôzne výsledky.

sialenstvo1.jpeg

Generál Melchett: Poľný maršal Haig navrhol brilantný taktický plán, ktorý nám zabezpečí konečné víťazstvo...
Kapitán Blackadder: Predpokladá tento brilantný plán, aby sme vyliezli zo zákopov a pomaly kráčali smerom k nepriateľovi, pane?
Kapitán Darling: Odkiaľ to viete? To sú predsa tajné informácie!
Kapitán Blackadder: Je to rovnaký plán, aký sme použili minule, pane. A sedemnásťkrát predtým.

Toto je asi najdesivejšia skutočnosť o zmene klímy: nielenže sme tento problém odmietli riešiť v minulosti, ale stále odmietame čo i len zvážiť vypracovanie plánu na jeho riešenie v budúcnosti. Namiesto toho pokračujeme v podpore ekonomického rastu dúfajúc, že nás nakoniec zachráni nejaký zázrak. Ak sa tak nestane, je po nás.

The Economist nedávno v jednom článku uviedol výstižný citát:
„Problémy, ktoré zostávajú trvalo neriešiteľné, by sa mali vnímať ako nesprávne položené otázky.“
Alan Wilson Watts

Jedným z dôvodov, prečo sa deštrukcia klimatického systému javí ako nevyhnutná, je to, že nám nie je dovolené klásť správne otázky. Každý, kto sa niekedy zúčastnil brainstormingu, vie, aké dôležité je povzbudzovať ľudí, aby „rozmýšľali ináč“, pozreli sa na problém z inej perspektívy, teda aby predložili inovatívne aj bláznivé nápady. Na druhej strane, brainstormingové stretnutia na tému klimatickej krízy sa zvyčajne začínajú tým, že všetci vopred súhlasia, že budú ignorovať 99 % racionálnych nápadov, ktoré by mohli byť potenciálne škodlivé pre hospodárstvo. Rozmýšľať ináč je prísne zakázané a riešenia bez ziskového obchodného modelu sú považované za fiasko, neúspech. To je ale šialenstvo, jednoducho šialenstvo.

Nie je nič zlé na tom, ak je niekto optimista, pokiaľ ide o potenciál nových technológií. Chybou však je, ak jedinú nádej založíme na zbožných želaniach. Verejné budovy sú vybavené požiarnymi východmi, detektormi dymu a hasiacimi prístrojmi, pričom dúfame, že tam nikdy nebude horieť. Ale opatrenia robíme a vôbec nie preto, že by sme s istotou vedeli, že tam vypukne požiar.

Žiaľ, diskusia o klíme zatlačila vnímanie rizika úplne do úzadia. Nepresnosti v klimatických modeloch sa považujú skôr za dôvod nekonať, než za dôvod na ešte väčšiu opatrnosť. Do určitej miery sa zdá, že klimatickí experti padli do argumentačnej pasce, ktorú si sami vytvorili, keď príliš propagovali svoj výskum. Ak by boli klimatické modely dostatočne presné, dávalo by zmysel porovnávať škody spôsobené zmenou klímy s nákladmi na ochranu pred zmenou klímy, ako to urobil ekonóm William Nordhaus vo svojej neslávne známej prednáške pri preberaní Nobelovej ceny v roku 2018. V skutočnosti sú takéto odhady nezmyselné, keďže modely sú príliš nepresné.

Pravda je jednoduchá: deštrukcia klímy je nevratná a potenciálne katastrofálna. Treba to zastaviť za každú cenu.

Bohatí a mocní však opäť využívajú najstarší trik, aby tomu zabránili. Ak sa majú ľudia udržať pasívni a poslušní, treba ich rozptýliť alebo im predložiť niečo, čoho sa obávajú ešte viac, než je zmena klímy. Tak sa vytiahne nový strašiak a naštartujú tanky. Je úžasné, že ľudia na tento trik zakaždým naletia.

Tak si to zhrňme:

  1. Ľudské spoločenstvá nijako nevynikajú v racionálnom rozhodovaní.
  2. Bohatí a mocní profitujú z existujúceho ekonomického a politického systému, a preto nemajú záujem ho meniť.
  3. Sme v začarovanom kruhu. Pokiaľ využívame fosílne palivá, potrebujeme obrovské armády na zabezpečenie dodávok energie. A pokiaľ máme tieto armády, potrebujeme na ich fungovanie ropu. Aby sme prelomili tento kruh, musíme prestať financovať priemysel fosílnych palív.
  4. A musíme budovať dôveru medzi národmi. Pretože národ, ktorý sa spolieha na vojenskú silu, to s prevenciou klimatickej zmeny nemyslí vážne.

Preklad: Augustín Rosa

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama