Reklama
Reklama

Žaba na prameni

Počet zobrazení: 1604

Americký prozaik, esejista a dramatik William Saroyan mal iba základne vzdelanie, no vďaka štýlu písania má ešte aj po smrti svojich čitateľov nielen v Amerike, ale aj po celom svete. Nie každý však vie o tom, že bol aj bájkar a že zanechal po sebe aj množstvo drobných čŕt a postrehov, ktoré dokázal umne vsadiť do svojich textov. Jednou z nich je aj príbeh holiča, ktorého poslal do čias, keď ešte neboli noviny ani knihy, keď sa výroky slávnych ľudí vytesávali do kameňa. Aj tento holič sa chcel stať slávnym a požiadal kamenára, ktorý sa živil dlátom a kladivom, aby vytesal do skaly jeho príbeh. Kamenár sa ho spýtal: a čo by v tom príbehu malo byť? No dobre vykonávam svoju prácu, hovorím ľuďom pravdu a dávam na ich otázky múdre odpovede. A čo ešte, spýtal sa kamenár. No ctím si svojho pána, nenadávam nikomu do mrzákov... Veď ani vám nehovorím, že ste mrzák, že ste hrbatý, že máte vykrivené prsty a hlavu na krivo, znela odpoveď.

Bol by som radšej, keby ste mi nadávali a nežiadali odo mňa, aby som vytesal váš príbeh do kameňa, odpovedal mu starý kamenár. Veď takéto cnosti by mal mať každý človek, dodal. To však holiča natoľko rozhnevalo, že mu vynadal do opičiakov, podvodníkov a darebákov a odišiel hľadať slávu inde. Starý muž sa zamyslel a predsa len vytesal pre potomkov do skaly takýto text: Lepšie je byť poctivým mrzákom, ako nafúknutou ropuchou.

matobalony-843.jpg
Igor Matovič, 4. 3. 2020: „Urobím všetko pre to, aby Slovensko malo vládu, na ktorú knižky dejepisu
budú spomínať, že bola najlepšia.“
Kresba: Ľubomír Kotrha

Ropucha je škaredé slovo a nepoužíva sa ani v prípade, ak sa žaba alebo žabiak usadia na nejakom prameni, z ktorého potom prestane tiecť čistá voda. Takto asi uvažovali aj naši hudobníci v Eláne, keď svojho času naspievali pieseň Sedí žaba na prameni a ten prameň nepramení. No bodaj by pramenil, ak sa na ňom rozvaľuje nejaká žaba alebo žabiak! Ešte horšie však je, ak sa takýto tvor usadí na prameni financií v našich domácnostiach. Myslím najmä na našich dôchodcov, poberajúcich 300 – 400 eurové dôchodky. Iste ich nepotešila informácia, že od budúceho roku sa budú valorizovať dôchodky už iba o dôchodcovskú infláciu, a nie ako to bolo doteraz o pevnú sumu. Znamená to, že Sociálna poisťovňa im prilepší o 3 – 4 eurá mesačne. V čase, keď už je všetko sprivatizované, rozpredané a rozkradnuté, to asi inak nejde. Už iba národ je prameňom, z ktorého sa dá niečo vydolovať... Preto sa rušia vlaky zadarmo, 13. dôchodky, obedy zadarmo... čo bude ešte nasledovať? Všetka táto mizéria a sociálna krivda na tých najzraniteľnejších sa deje v časoch, keď kupujeme najdrahšiu vojenskú techniku, akoby sme sa chystali do tretej svetovej vojny a státisíce eur posielame chudákom v Bielorusku. Vlastne nie chudákom, ale takým, čo žiadnou núdzou netrpia. A pri tom sú u nás už státisíce ľudí v núdzi, chudobe alebo sú chudobou ohrození.

Keď Igor Matovič zostavoval po voľbách novú vládu, vyhlásil, že to bude najlepšia vláda, akú kedy Slovensko malo a že sa o nej budú učiť aj deti v školách. Možno tie v Trnave áno, no pravdou je, že už sú zadlžené aj deti našich detí. Nie do učebníc by sa to malo napísať, ale do kameňa, v ňom vytesať svedectvo o „majestnátosti“ týchto čias. Neslávne sa skončilo jeho vládnutie, no ešte stále sedí na prameni ako tá žaba a rozhoduje o tom, komu čo dá a komu sa ujdú iba omrvinky. Nevieme ešte, ako a kedy sa skončí jeho sláva, no legendou sa už stal. Ako ten Saroyanov holič, čo vedel iba strihať a každého aj oholiť, o čo sa len dá. Aj o radosť zo života.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama