Za Milanom Šikulom

Nekrológ, Ekonomický časopis 67/2019, č. 1
Počet zobrazení: 3709

milan_sikula.jpgUverejňujeme nekrológ za Milanom Šikulom,
ktorý vyšiel v januárovom čísle Ekonomického
časopisu. Uvítali sme ponuku čitateľom
Slova priblížiť profesijnú cestu dlhoročného
spolupracovníka Nového slova, účastníka
prvých Klubov Nového slova po jeho
vzniku v roku 1990 a častého prednášateľa
a diskutéra na podujatia Klubu Nového slova
v posledných rokoch.

(Foto: Emil Polák)





Dňa 8. októbra 2018 nás vo veku 76 rokov navždy opustil významný slovenský ekonóm, bývalý riaditeľ Ekonomického ústavu SAV a hlavný redaktor Ekonomického časopisu, dlhoročný kolega a nezabudnuteľný priateľ Dr. h. c. prof. Ing. Milan Šikula, DrSc.

Milan Šikula sa narodil 24. decembra 1941 v Kremnici. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1964 získaním titulu inžinier ekonómie na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy Ekonomickej v Bratislave. Hodnosť kandidáta vied získal obhajobou práce v roku 1968 na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, v odbore ekonomická teória, na tému „K teórii medzinárodnej ekonomickej integrácie“. V roku 1984 získal v odbore ekonomická teória obhajobou práce na tému „Úloha štátu vo vonkajších ekonomických vzťahoch“ na Ekonomickom ústave SAV vedeckú hodnosť doktor vied. Habilitačnú prácu na tému „Globalizácia rázcestie civilizácie“ obhájil a habilitačné konanie ukončil v odbore svetová ekonomika na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v roku 1999. Za profesora ekonómie bol vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky v roku 2004. Jeho inauguračná prednáška na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v odbore svetová ekonomika mala názov „Premeny komparatívnych výhod v procese globalizácie“. 

V rokoch 1968 – 1972 pracoval M. Šikula na Katedre politickej ekonómie Vysokej školy ekonomickej v Bratislave ako odborný asistent, kde sa venoval výskumu integračných procesov. Od roku 1972 do roku 1990 pôsobil na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied ako vedúci odboru a zástupca riaditeľa. Odborne sa venoval problematike výskumu hospodárskeho mechanizmu a medzinárodnej integrácii. Začiatkom 90-tych rokov jeho kariéra smerovala do rozhodovacej sféry a bankového sektora. V roku 1991 krátko pracoval na Ministerstve pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky ako zástupca riaditeľa zahraničného odboru. V rokoch 1991 až 1993 bol zodpovedný za zahraničný platobný styk a devízové obchody ako riaditeľ medzinárodného odboru Investičnej a rozvojovej banky, a.s. Rovnakú pracovnú pozíciu zastával v rokoch 1993 – 1995 v Devín Banke, a.s. V rokoch 1995 – 1999 bol riaditeľom reprezentácie v Slovenskej republike v Investičnej a poštovej banke, a.s. V rokoch 2000 – 2002  pôsobil ako generálny riaditeľ Slovenskej konsolidačnej, a.s., a bol zodpovedný za stratégiu a realizáciu pohľadávok z bánk. Od marca 2002 pôsobil na Ústave slovenskej a svetovej ekonomiky SAV (od 1. 1. 2006 premenovaný na Ekonomický ústav SAV, EÚ SAV). Vo funkcii riaditeľa bol 12 rokov do roku 2014.

„Milan Šikula ukončil svoje vysokoškolské vzdelanie v polovici šesťdesiatych rokov, teda v období, v ktorom sa československá socialistická ekonomika nachádzala v krízovom stave, no súčasne sa aj vďaka otepľovaniu spoločenskej klímy robili analýzy vedúce ku konceptom politických a ekonomických reforiem. Ako jedna z oblastí vyžadujúcich reformu bola identifikovaná sféra vonkajších ekonomických vzťahov. A práve do jej skúmania bytostne, takpovediac obidvomi nohami vstúpil a po celý svoj výskumnícky život zotrval Milan Šikula.“, napísal Ivan Okáli, doyen slovenskej ekonomickej teórie. Do programu úloh Ekonomického ústavu SAV bol zaradený výskum vonkajších ekonomických vzťahov v podobe skúmania otázok medzinárodnej socialistickej integrácie v roku 1972. Bola to odozva na prijatie „Komplexného programu integrácie štátov RVHP“ v roku 1971 v čase náporu normalizácie. Nečudo, že výsledky oddelenia Ekonomického ústavu SAV zriadeného na štúdium integračných procesov slúžilo normalizačnej ideológii a (v lepšom prípade) malo popisnú povahu. „Po niekoľkých rokoch pôsobenia na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej (na katedrách politickej ekonómie a katedre pedagogiky) Milana Šikulu prijali za pracovníka Ekonomického ústavu SAV, so zaradením do práve vtedy zriadeného oddelenia pre výskum otázok socialistickej integrácie. Napriek silnému ideologickému nádychu integračného výskumu sa najmä potom, čo sa stal vedúcim oddelenia Milan Šikula, sa do jeho programu dostávali objektívne analýzy a výskumné výsledky sa postupne zbavovali apologického zamerania. Začala sa skúmať efektívnosť foriem a výsledkov procesu socialistickej integrácie. Zameranie výskumu rozšíril o štúdium integračných procesov v kapitalistických krajinách“, pokračuje Ivan Okáli. Milan Šikula sa nevyhýbal sa ani nezaujatému porovnávaniu výsledkov integrácie krajín RVHP a integrácie v západoeurópskych krajinách. Dochádzal k záveru, že účinnosť opatrení a programov socialistickej integrácie založených na koordinácii päťročných plánov bola paralyzovaná centrálno-administratívnym charakterom plánovania a riadenia ekonomík členských krajín RVHP.

prof._milan_sikula_2.jpgV súlade s kritickým pohľadom na otázky medzinárodnej ekonomickej spolupráce v systéme centrálne plánovanej ekonomiky, je aj Šikulov príspevok do koncepcie ekonomickej reformy vypracovaný v EÚ SAV na začiatku 80. rokov. Jeho základom je ovládanie vonkajších ekonomických vzťahov direktívnym centrálnym plánovaním, požiadavka odstránenia štátneho monopolu vo vonkajších ekonomických vzťahoch a uplatnenie horizontálnych, teda trhových vzťahov aj v tejto oblasti fungovania ekonomiky.

„Už začiatkom 80. rokov sa na Ekonomickom ústave SAV rozvinuli dva smery skúmania. Prvým z nich bol výskum intenzívneho hospodárskeho rastu a jeho faktorov, príčin narastania zaostávania vo vedecko-technickom rozvoji a klesajúcej neefektívnosti. Druhým smerom zamerania ústavu bola reforma riadenia hospodárstva, respektíve koncepcia hospodárskeho mechanizmu, ktorú EÚ SAV navrhol, no zo známych dôvodov sa v pražských politických kruhoch nemohla akceptovať,“ napísala Brigita Schmögnerová, niekdajšia ministerka financií, ktorá tiež pracovala na EÚ SAV. Od roku 1984 bol výskum otázok integrácie zapojený do širšie pojatého skúmania systému fungovania ekonomiky a Milan Šikula sa stal vedúcim príslušného odboru EÚ SAV.

Ukázalo sa potrebným podrobnejšie skúmať väzby medzi hospodárskym rozvojom, jeho štruktúrou a klesajúcou efektívnosťou a hospodárskym mechanizmom. Výsledkom tohto komplexného prístupu bola monografia autorského kolektívu pod vedením Milana Šikulu a Brigity Schmögnerovej „Formovanie štruktúry národohospodárskeho komplexu a hospodársky mechanizmus“, ktorá vyšla v roku 1988. Základom monografie bola myšlienka, že štruktúrny rozvoj určujú predovšetkým charakter a pôsobenie hospodárskeho mechanizmu.

V roku 1990 Milan Šikula z EÚ SAV odchádza. Vyše desať rokov svojej profesijnej dráhy prežil niekoľko rokov v bankovej praxi a verejnej správe (1990 – 2002), aby sa obohatený skúsenosťami z hospodárskej praxe vrátil do ústavu už na post jeho riaditeľa. „Bol dobrým riaditeľom preto, že na jednej strane orientoval činnosť ústavu na ťažiskové problémy slovenského národného hospodárstva riešiteľné iba v spolupráci širšieho kolektívu, o na druhej strane doprial a umožnil pracovníkom ústavu aj uplatnenie ich individuálnych tvorivých záujmov,“ napísal Ivan Okáli.
V prvých rokoch svojho pôsobenia vo funkcii riaditeľa sústredil spoločný výskum na dosah, ktorý bude mať na slovenskú ekonomiku vstup Slovenska do Európskej únie. Závery z riešenia tejto úlohy, ktoré oponovali kuvičím hlasom o nebezpečenstvách hroziacich Slovensku vo vysoko konkurenčnom prostredí jednotného trhu boli od roku 2004 potvrdené úspešným rozvojom slovenskej ekonomiky v rámci únie.

V rokoch 2004 – 2007 sa v EÚ SAV pod vedením Šikulu realizoval projekt „Globalizácia, integrácia a zavŕšenie transformácie – určujúce smery hospodárskeho rozvoja Slovenska a vytváranie ekonomických predpokladov jeho modernizácie“. Výsledky riešenia tejto úlohy najprv zhrnuli skúsenosti z transformácie centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku na Slovensku. V ďalšej etape analyzovali stav, úlohy a nástroje ktoré má technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Osobitnú pozornosť venovali hospodárskej politike Európskej únie najmä z hľadiska jej dosahov na hospodársku politiku Slovenska vcelku i na jej súčasti. Výsledky záverečnej etapy, v ktorej sa osobne angažoval aj Milan Šikula, sú zhrnuté v monografii „Globalizácia a slovenská ekonomika“.

Vďaka riešeniu uvedených komplexných úlohy sa v EÚ SAV vytvoril výskumný potenciál umožňujúci mu prevziať riadenie prác a úlohu vedúceho pracoviska na vypracovanie rozsiahleho výskumného projektu nazvaným „Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti“. Gesciu a koordináciu riešenia všetkých úloh spojených s jeho vypracovaním prezval na seba práve Milan Šikula. Treba zdôrazniť, že to, na čo sa podujal, bola náročná prvolezecká úloha širokého multidisciplinárneho výskumu zahrňujúceho nielen ekonomickú problematiku, ale aj otázky z oblasti štátu a práva, sociológie, environmentalistiky a ďalších úsekov spoločenského života vzatých o sebe i v ich vzájomnej previazanosti. Úctyhodným výkonom bolo zladenie práce viac než stovky spolupracovníkov z niekoľkých desiatok pracovísk výskumu, vysokých škôl a iných inštitúcií. Viaceré poznatky obsiahnuté najmä v stratégii sa už využívajú, niektoré – hoci ich odôvodnenosť sa uznáva – ešte len čakajú na uvedenie do života. Peter Magvaši si spomína na Milana Šikulu: „Prvý raz som sa stretol s profesorom Šikulom na Klube ekonómov SDĽ začiatkom roka 1993. Upútal ma jadrným, vecným a moderným prejavom a múdrymi návrhmi na riešenia vtedajšieho transformačného procesu slovenského hospodárstva. Vážil som si ho pre jeho triezvy, ale pokrokový pohľad na riešenie makroekonomických problémov Slovenskej republiky. Intenzívne som s nim pracoval na „Dlhodobej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti“, ale najmä na „Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti“, kde sme spoločne redigovali kapitolu „Formovanie súdržnej spoločnosti a vytváranie predpokladov na dôstojný život všetkých občanov“. Za kľúčové považujem formulovanie vzájomnej závislosti sociálnej súdržnosti na vývoji stredných vrstiev a ich väzbu na dualitu hospodárskeho a sociálneho rozvoja slovenskej spoločnosti. Milan ako hlavný garant projektu preukázal mimoriadne široký rozsah znalostí o hospodárskom a sociálnom rozvoji spoločnosti, vedel ich nielen definovať, ale najmä identifikovať vzájomné spoločenské väzby a predvídať ich vývoj.“ Preto Peter Magvaši považuje „Stratégiu“ za jeho rozhodujúce dielo, ktoré žiaľ bolo zbytočne neoprávnene spolitizované, nedostatočne ocenené nielen politikmi, ale aj slovenskou vedeckou obcou. „Stratégiu“ prirovnáva ku klasickému dielu v česko-slovenskej histórii myslenia, akým je Civilizácia na rázcestí pod vedením Radovana Richtu. Diela pod vedením M. Šikulu, tak ako aj R. Richtu, patria k nadčasovým prognózam, ku ktorým sa múdre spoločnosti stále vracajú a budú vracať.

Výraznou črtou vedecko-organizačných aktivít Milana Šikulu bolo ich spájanie s jeho vlastným výskumom. Po jeho návrate do Ekonomického ústavu jeho záujem o štúdium medzinárodnej ekonomickej problematiky vyústil do štúdia procesu globalizácie. Prispel k ponímaniu globalizácie ako kvalitatívne novému fenoménu vo vývoji svetovej ekonomiky, ku rozšíreniu poznatkov o jednotlivých oblastiach globalizačného procesu a o vývojových tendenciách ktoré sa v nich presadzujú. Usiloval sa postihnúť vplyv globalizačných procesov na Slovensko a na tomto základe načrtnúť smerovanie adaptačnej stratégie slovenskej ekonomiky. Poznatky z tohto priečinku boli aj jeho osobným príspevkom k tvorbe kolektívnych prác vznikajúcich v Ekonomickom ústave SAV. Výskumná orientácia Milana Šikulu na vývoj svetového hospodárstva v poslednej dekáde logicky vyústila do jeho intenzívneho záujmu o krízový vývoj v rokoch 2008 – 2009 ako aj následnú pokrízovú etapu vývoja globálnej ekonomiky. Niektoré myšlienky Milan Šikula už nestihol publikovať, ale odzneli na niektorých fórach a konferenciách na ktoré bol často pozývaný. Na základe analýzy poznatkov o kríze Milan Šikula definoval štyri línie oblasti ekonómie, ktoré by mali predznamenať metodologické inovácie. To by sa malo vnímať ako výzva. Okrem iného by to malo znamenať zmenu v samotnom ekonomickom výskume. Možno ich sumarizovať do štyroch skupín: 1. Adekvátnejšie reflektovať novú kvalitu ekonomických javov. V rámci krízy je celý rad nových javov; 2. V minulosti tieto javy neexistovali a vyžadujú si úplne iný prístup, oproti štandardným metódam. Treba vyžívať metódy, ktoré boli kedysi na okraji, alebo boli z ideologických dôvodov potlačené. Treba ich rehabilitovať a vrátiť sa k nim; 3. Odhaľovanie cielených, alebo zámerných teoretických prístupov. Väčšinou odvádzali a odvádzajú pozornosť od podstaty problému. Zastávajú a podporujú aktérov, ktorí spôsobili krízu. 4. Spochybnenie doterajších paradigiem.

Milan Šikula patril medzi kritikov takzvaného neoliberálneho prúdu v ekonómií, čo sa odzrkadľovalo aj v jeho komentovaní či glosovaní aktuálneho ekonomického vývoja. Stotožňoval sa s názorom, že ekonomické modely založené na princípe ekonomickej rovnováhy, vychádzajúce z fyziky nemôžu reflektovať zmeny. Podľa nich by si ekonómovia mali vypracovať morálny ekonomický kódex. Ten by mal hovoriť o tom, že ekonómovia by nemali podliehať rôznym záujmom a tlakom. Zjednodušené používanie modelov viedlo k dezinterpretáciám a slabé prepojenie na prax viedlo k chybám, čo považoval za zdroj hospodárskej krízy. Milan Šikula patril medzi zástancov návratu k myšlienkam Karola Marxa v ekonomickom myslení, s ktorého argumentmi sme kedysi pracovali. 

V posledných rokoch života – už po odchode z funkcie riaditeľa napísal Šikula monografiu o funkciách moderného štátu pod názvom „Minimalizácia alebo modernizácia štátu: historická retrospektíva a aktuálne výzvy ľudskej civilizácie“. Zhrnul v nej svoje poznatky o globalizácii do predstavy globálnej krízy a kritickej miery rozporov civilizácie, ktoré by mal riešiť moderný štát vrátane nadnárodného štátu formujúceho sa v procese medzinárodnej integrácie. Milanovi Šikulovi tak bolo dopriate, aby vo svojej záverečnej monografii uzavrel široký oblúk svojho vedeckého snaženia. 

Prínosom Milana Šikulu ekonomickej obci na Slovensku bolo aj jeho dlhoročné pôsobenie vo funkcii hlavného redaktora Ekonomického časopisu. Mal tak možnosť významne prispieť k formovaniu jeho obsahu a naplniť jeho poslanie. 

Ekonóm Gejza Mihály o ňom napísal: „Milan Šikula bol mimoriadne významná vedecká autorita v oblasti prebiehajúcich procesov globalizácie svetovej ekonomiky, faktorov konkurencieschopnosti a nástrojov hospodárskej politiky, ... jeho originálna výskumná a pedagogická činnosť, inovatívne diela, objavy a prednášky aj naďalej žijú v mysliach akademickej obce, odbornej i laickej verejnosti.“

Milan Šikula sa vyznačoval zanietením pre vedu, pracovným nasadením, priateľskou a spoločenskou povahou. Rád diskutoval a vedel so zanietením a fundovane obhajovať svoje názory. 

Všetkým tým, ktorí mu boli blízki v osobnom i pracovnom živote, bude veľmi chýbať.

Česť jeho pamiatke.

Vladimír Bačišin a Ekonomický ústav SAV

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984