Za Michalom Suchým

Počet zobrazení: 2934

foto_michal_suchy.jpgDňa 10. októbra 2020 nás opustil filozof Michal Suchý. Narodil sa v roku 1928 vo východnom cípe Slovenska, v Habure, v roľníckej rodine. Život v dedine nebol ľahký, spomínal na haburskú vzburu proti exekútorom a rovnako na mesiace ťažkých bojov v blízkosti Habury s desiatkami mŕtvych. Zostala vypálená a zničená dedina. Na šestnásťročnom mládencovi bola po smrti otca starosť o rodinu a gazdovstvo. S pomocou rodiny to zvládol. Jeho záujmy pútali knihy, snaha poznať a pochopiť všetko, čo sa deje. Družstvo na dedine privítal ako šancu na zlepšenie života. Potom urobil dôležité rozhodnutie. Keď zistil, že je možnosť maturovať a študovať ďalej, rozhodol sa, hoci doma musel zanechať mamu s mladším bratom. Možnosť štúdia využil v maximálnej miere. Po maturite v roku 1950 sa zapísal na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského na odbor filozofia-psychológia. K neľahkej dvojkombinácii ešte pridal históriu. Vyštudoval s vyznamenaním v roku 1955 a ako ašpirant zostal na katedre filozofie, kde pôsobil až do dôchodku. Ašpirantúru obhájil v roku 1960.

Pamätáme si ho ako praktizujúceho filozofa, vynikajúceho pedagóga, skvelého diskutéra. Jeho darom bola schopnosť klásť otázky a hľadať odpovede. Študentov považoval za kolegov a partnerov. Docent Michal Suchý patrí ku generácii, ktorá dôstojne pokračovala v diele Igora Hrušovského, či Vojtecha Filkorna. Jeho miesto v Bratislavskej filozofickej škole potvrdilo jeho zasiahnutie do rozvíjania ontologickej a gnozeologickej problematiky. Po pracovných stretnutiach spomínal na Haburu, vedeli sme o jej radostiach i strastiach. Aj vtedy, keď ho vyčerpávali rany osudu, zomrel syn Andrej, mal mozgovú príhodu, ale vôľa po otázkach mu ich pomáhala prekonávať. Chodili sme za ním, v skutočnosti sa niečo dozvedieť, keď sme si sami nevedeli položiť otázku.

V poslednom šuplíku pracovného stola mal brožúru a knihu. Brožúra sa volala Krvavý pes Tito a kniha bola o Demokritovi, gréckom filozofovi s aktuálnym úvodom aj o Lacovi Novomeskom, Vladovi Clementisovi a Gustávovi Husákovi ako buržoáznych nacionalistoch. Pomáhal nám otvárať oči. Spomínam si ako nám pri pohári vína rozprával o tom, ako nám na Slovensku závidia rakúski profesori vzťahy študentov a ich učiteľov.  Miško Suchý spolu s manželkou prispievajú každý rok časopisu ľavicovej inteligencie, Slovu, aby prežilo neľahkú dobu neskorého kapitalizmu. V posledných rokoch dar zvýšili a dvakrát ročne poslali na účet Slova 100 eur. Za posledný dar ďakujeme teraz.

Ak niečo dnes potrebujeme ako dúšok pramenitej čistej vody, je to nová renesancia a k jej inšpirátorom patril a patrí Michal Suchý.  Česť Tvojej pamiatke!

m._suchy.jpg
František Gahér, stojaci, a Jozef Lysý u filozofa Michala Suchého na Silvestra 2016.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984