Za Drahoslavom Machalom

Počet zobrazení: 8276

d._machala.jpgPíšem Ti, Drahoš, a viem, že to už nikdy čítať nebudeš.

Ale sú tu Tvoji blízki. A chcem, aby vedeli, že nie sú so svojím zármutkom sami. Že nie celý svet vyznáva bahno, ktoré sa vyvalilo po oznámení o Tvojej smrti.

Tvoji blízki  vedia, že si sa narodil v znamení Škorpióna (ako si rád o sebe hovoril), a tým akoby bola určená Tvoja povaha. Vedia, že si mal talent a odvahu, nepoddajnosť a vášeň, hrdosť a bojovnosť. Ale len tí najbližší  vedia,  že Tvoja hviezda pri narodení nebola najšťastnejšia. Stratil si mamu, sotva si vedel urobiť samostatné kroky. A zažil v tom najútlejšom detstve pocit opustenosti. Niekoho podobný osud zlomí, alebo aspoň zaženie do kúta, Teba, naopak, vyzval: nedám sa!   

Poznali sme sa od Tvojej prvej knižky – Zhavranelí bratia. No Ty si mal už za sebou búrlivé obdobie roku 1968, svoj prvý novinársky krst v študentskom Echu, kde boli Tvojimi kolegami napríklad Martin Bútora a Oľga Keltošová. Pozoruhodné je, ako ľahko to Tvoji „hodnotitelia“ obišli. A naopak, ako podprahovo podsunuli, že si bol iba taký rýchlokvasený  robotnícky káder. Pekne to vystihol Ivan Špáni na FB: „... zatiaľ čo podľa dehonestujúceho Sme Drahoslav Machala sa z robotníka stal novinárom, tak taká Oľga Feldeková bola diskriminovaná a musela pre zlý kádrový profil ísť pracovať ako robotníčka do Tesly na Orave, pričom pravda bola inde: každý adept na žurnalistiku musel po prvých pohovoroch prejsť prípravným ročníkom, ktorý spočíval v ročnej praxi vo výrobe, a tak niekto umýval stroje v tlačiarni, niekto razítkoval obálky na pošte a niekto si vybral Pozemné stavby...“

Nemohol si nikdy chýbať tam, kde sa niečo dialo, zapájal si sa svojhlavo, dravo, lebo taký si bol – priamy, aj keď veľmi často príliš búrlivý.  Nie, nebol si z tých, čo dvakrát merajú – nemal si na to povahu. Kam inam by Ťa vtedy mohli viesť prvé už profesionálne kroky, ak nie do Kultúrneho života? Rozprával si mi, ako si spoznal Juraja Spitzera, Agnešu Kalinovú, ale aj Válka, Mihálika, Mináča. V tých najrušnejších časoch, ktoré len pozvoľna prechádzali do normalizácie.

Celý svoj život si venoval kultúre – v doslovnom aj prenesenom zmysle slova. Najprv vo Večerníku, potom v Novom slove a Pravde. Po novembri 1989 Ťa osud zavial takmer do politiky, ale vždy v spojení s kultúrou. A celý život bol Tvojím vzorom Ernest Hemingway. Ako reportér, ale najmä človek-búrlivák. Mal si svoje názory a postoje, veľmi často rozdielne od iných, ale – ako hovorí Ludvík Vaculík – mal si sa ich len preto, že sa líšia, vzdať?

Pamätám si, ako si zbieral podpisy pod výzvu Vzduch našich čias. V redakcii Nového slova si mi o tom nadšene rozprával – a ja som namietala, že to sú zbytočné gestá. Že najlepšou výzvou je tvorba, v nej sa dá vypovedať všetko, tam treba nasadiť všetku odvahu. No Ty si bol z celkom iného cesta, pohádali sme sa. A ako! Bol si človekom sporu a nemal si ďaleko k ostrému slovu. Bol to Tvoj osud a letora.

Otváral si rád trináste komnaty, skúšal si, kam už možno zájsť. V septembri, keď sme sa naposledy videli, rozprával si mi o nejakom alternatívnom liečiteľovi. (Ale nie o liečbe.)

„Vieš, miláčku, on má za sebou ťažký kriminál z päťdesiatych rokov. To je tak, musíme na to vždy myslieť. My na to musíme myslieť, my to musíme odčiniť, to je naša povinnosť. Keď som prišiel za Lídou Clementisovou prvý raz, vieš, čo mi povedala? Chcete vidieť, koľko zubov mi v krimináli vybili...?“

A tebe zas „vybili“ zuby za tie reportáže...

Clementis, Novomeský, to bola ďalšia Tvoja téma. Otváral si ju vtedy, keď sa nesmelo, a mal si z toho zle. Ty aj redakcia, a predsa si necúvol ani o piaď. Podobne pri záchrane Banskej Štiavnice – Tvoje reportáže na stránkach Nového slova vyvolávali doslova senzáciu. Tam cítiť najviac lásku k vlasti, ku Slovensku. Lebo to bola asi najväčšia téma, ktorá Ťa stále vzrušovala.

Áno, mnohí si myslia a mnohí to aj po hodine Tvojej smrti spomenuli, že si mal – najmä po roku 1989 – písať a konať inak.

Ale Tvoj život je vpísaný do Tvojho diela, nie do Tvojej povahy.

Som rada, Drahoš, že si nevidel ten hnus, ktorý tu rozmazávajú po Tvojej smrti. Napísala som na FB:

Neohovárajte. Nebožtík to nemal rád. Napísal krvou Majakovskij a zastrelil sa. Ty, Drahoš, si bol z podobného cesta.

Česť tvojej pamiatke, Drahoš.

Tvorba Drahoslava Machalu

Zhavranelí bratia. Zbierka noviel (1975)
Reportér Hemingway. To pravé miesto. Biografia a novinárska tvorba amerického spisovateľa(1980, 1990)
Na Streche sveta (1983)
Súkromný most, zbierka poviedok (1984)
Živá voda - o pamätnej vychádzke štúrovcov na Devín (1985)
Veterné topánky I. (Kniha o Provence), (1988)
Zlomený sen o generálovi-letcovi RAF Ottovi Smikovi (1994)
Stratený syn Slovenska (1994), scenár k dokumentárnemu filmu o Ottovi Smikovi (STV Bratislava, réžia Fedor Bartko)
Vojtech Zamarovský (1995), scenár k dokumentárnemu filmu o Vojtechovi Zamarovskom (cyklus Profily, STV Bratislava, réžia Fedor Bartko). Dostal zaň Cenu STV Telemúza.
Kapolkov chodník – Pocta Belovi Kapolkovi (spolu D. Mikolajom, 1995)
Vzduch našich čias (1996)
Roman Kaliský (1996), scenár k dokumentárnemu filmu (cyklus Profily, STV Bratislava, réžia Fedor Bartko)
Rytieri oblohy - príbehy slovenských pilotov (1996, 1997)
Osamelý vlk (1997)
Návrat do Itaky, portrét generála-pilota Jána Ambruša (1998)
Reportér Hemingway (1998), scenár k dokumentárnemu filmu (STV Bratislava a Národné literárne centrum , 70 min.; réžia Fedor Bartko)
Majstri slova (Perfekt 2002)
Prezident Gašparovič (2004)
Veterné topánky II. (Kniha o Taliansku) (2004)
Veterné topánky III. (Kniha o Rusku) (2006)
Zlatá fantázia – náš druhý domov (2002)
Čarodejník Lúčnice. Štefan Nosáľ. (2007)
Šľachtické rody (2007)
Slovenská vlastiveda I. až VII.
Čítanie o Slovensku (doplnková učebnica k Vlastivede pre I. až IV. ročník základných škôl)
Slováci na Piave, scenár k dokumentárnemu filmu (STV Bratislava a Medical Trade, s.r.o., réžia Fedor Bartko)
Iba more, zbierka poviedok (Matica slovenská 2009)
Slovensko. zaujímavosti, unikáty, rarity. Autorsky spoločne s Alexandrom Vojčekom. Príroda (2010)
Zlatá kniha Slovenska, Dokumenty o slovenskej štátnosti (2013)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#1
Ivan Špáni
05. január 2015, 14:36

Zaslúžil si aspoň tieto slová. Až teraz som  si prečítal aj recenziu Veterné topnáky III. od Antona Baláža a pripomenul ako mal rád a vnášal do slovenskej literatúry potláčaných ruských a sovietskych spisovateľov, keď sa o nich nemohlo hovoriť. Mnohí majú na Drahoša aj oprávnene ťažké srdce, ale aspoň pod majestátom smrti mlčia. A ozývajú sa rôzne hovná, ktoré nič neurobili, nič nedokázali, v ničom sa mu nemôžu rovnať a vedia iba ubližovaťbez znalostí  na základe nejakých bulvárnych správ v tzv.mienkotvornom denníku. Škoda, aké mienky vytvára...

Obrázok používateľa Peter Dolina
#2
Peter Dolina
06. január 2015, 05:00

Mne meno pana Machalu nic nehovori, zato sa mi dostala do ruky knizka Tomasa Janovica, na ktoreho mal pan Machala fyzicky zautocit a mozem povedat ze to bola ubohost sama.

Pozrel som sa teda na sme a ten "nekrolog" ved to hovori vela o jeho autoroch a skoro nic o Machalovi: takto o niekom pisat den po smrti, to je vyraz primitivizmu, to si vobec nezasluzi pozornost, kto vobec cita sme?  Toto je horsie nez Hribove uvahy v tyzden.sk (uz som to dlhsie necital, ale niektore si pamatam zpred par rokov), u Hriba sa da aspon poznat, co je to, co tvrdi, v sme aspon teda v tom nekrologu bolo jasne, ze autor je nasraty ale viac nic. 

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#3
Ivan Špáni
07. január 2015, 04:49

Posledná rozlúčka so spisovateľom a publicistom Drahoslavom Machalom
bude v stredu (7.1.)o 12.00 h vo Veľkom kostole evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Panenskej ulici v Bratislave. Pohreb bude o 14.30 h v bratislavskom Slávičom údolí.

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#4
Ivan Špáni
07. január 2015, 16:05

Škandál! pohreb v Slávičom údolí nebol, lebo ho odrovnal pán primátor Nezrovnal, lebo Machal bol vraj kontrovarzný a nemôže tam ležať!!! Tak už treba počkať, kedy primátor dá vykopať z hrobov aj kontroverzného Dubčeka a Mináča...

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#5
Jozef Schwarz
08. január 2015, 09:48

všimnite si tú prázdnotu a ticho v našich médiách okolo pohrebu DM v Slávičom úddolí

Obrázok používateľa Michal Havran
#6
Michal Havran
08. január 2015, 10:04

Milý Drahoš,

chcel som Ti na pohrebe povedať pár osobných slov, veď sme spolu ako veľkí kamaráti počas celého štúdia novinárstva na Fiozofickej fakulte prežili nádherné chvíle a jeden čas sme aj spolu bývali na priváte na Trnávke. No tzv. pragmatické,  strojárske, inžinierske, antiintelektuálne typy s kockavými hlavami  ženúce sa iba za mocou nikdy nepochopia Tvoju duchovnú silu a Tvoj duchovný výkon.

A ten, čo Ti nepovolil odísť na večný pokoj do slovenskej zeme, Tebe najviac drahej, má veľký úrad a pečiatku a on vraj rozhoduje kto môže kde a kedy ležať. Stavím sa, že z Tvojej tvorby nepozná ani písmenko, nieto Tvoje veľké dielo.

Miý Drahoš, , hovorí sa, že niekto sa upije na smrť. Ty si sa na smrť upísal. Za Tebou zostáva taká brázda, ktorú nedokážu vyprodukovať celé vedecké kolektívy.  Budeš mi navždy chýbať a verím, že tí pravicovo mocní tohto sveta, Tvojho ducha nikdy nezničia.

So stálou spomienkou Mišo

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#7
Peter Zajac-Vanka
08. január 2015, 11:46

Pripájam sa k smútku, a ďakujem Gabike za skutočne dôstojný článok.

To, že primátor Bratislavy Nesrovnal nepovolil pohreb takej osobnosti do zeme na cintoríne v Slávičom údolí iba odhaľuje, koho si to vlastne bratislavčania zvolili na najvrchnejší verejný úrad.  Ak niekto mal pochybnosti, dnes už vie...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984