Z pekla šťastie

Na okraj futbalového zápasu Slovensko U19 – Rakúsko U19 s výsledkom 1:0
Počet zobrazení: 8136

Z toho nepodareného pokusu o futbal boleli oči aj uši. Oči z bezradnosti našich mladých, ktorou ponížili krásny šport na bohapustú „kopanú”, uši zas z krikľúňa Hlavenu, ktorý perlil v štýle „diváci sú zaskočení prevahou favorita”. Spolu s expertom Ďurišom boli blahosklonní a kvôli konečnému víťaznému výsledku ochotní prepáčiť ledačo, aj husí futbal, keď sa v našej šestnástke potkýnal o loptu viac ako tucet hráčov. Za povšimnutie stojí najmä hláška o obave z vnímania ich kritiky, čo by sa dalo voľne preložiť ako „pravdu si ani nemôžeme dovoliť povedať”. Vrcholom bolo totálne zúfalstvo ako dôsledok herného systému v štýle „náhoda”. Bezduché nakopávanie lopty sa nezmenilo ani po predčasnej dvojnásobnej strate dvoch hráčov základu súpera, ktorá bola ešte na dôvažok korunovaná vylúčením ďalšieho. Nepomohla by asi ani svätená voda... Chýbajú triviálne hráčske návyky, prvý dotyk zavše ospravedlniteľný iba ak pirátskou nohou, samozrejme, tou z dreva. Pohyb bez lopty som registroval len v ojedinelých náznakoch a narátať päť prihrávok v jednom slede sa mi predtým, ako som od nudy zaspal, nepodarilo. Základná, zďaleka však nepostačujúca podmienka majstrovstva v ovládaní lopty často nahrádzaná až primitívnymi faulami, zaváňajúcimi rekreačným amaterizmom. Chvíľami náš celok pripomínal nekoordinovaný spolok oduševnených turistov, na ktorých na poslednú chvíľu z núdze  natiahli dresy a oni si vďaka zhode náhod odkrútili futbalový debut. Nemožno im uprieť snahu, no z technicko-taktického hľadiska to bol totálny prepadák. Mali sme z pekla šťastie, aj keď samotní hráči na čele s trénerom niečo také nie sú ochotní vôbec pripustiť. Prirodzene sa ponúka paralela so seniorským áčkom. Keď sa na hru nedá pozerať, dôležité sú body. Keď sa prehrá, odvrátená strana šťastia sa skloňuje vo všetkých pádoch. Teraz, keď nám prialo v dvoch po sebe idúcich zápasoch, nenašiel nikto odvahu chlapsky priznať, že súper bol lepší. Aj po vylúčení mali Rakúšania výraznú prevahu v držaní lopty – to hovorí samo za seba. Dovolím si poznamenať, ak by ich osud s ohľadom na vývoj zápasu postihol našich, neprehrali by sme o gól, ale rovno o desať! Takže sláva, vyhrali sme, buďte k nám zhovievaví, cieľ bol splnený. Čo na tom, že sme strelili len dva góly a favoritov nedokázali potrápiť a herne úplne prepadli... „Minitarkovič” sa alibisticky smeje tým, ktorí si dovolili polemizovať o akejkoľvek absencii herného systému. Na takej úrovni by tím mal zvládnuť istú variabilitu, nám chýbal spoľahlivo zvládnutý čo i len jeden. Hrdina si s troškou šťastia zastal svoje a s Ujlakym patrili k svetlejším zjavom mužstva s dvojkrížom, pochvalu si za gólovú strelu zaslúži Kopásek, no zvyšok prepadol. Taký Luka horel ako fakľa a ani toľko ospevovaný Kóša veľmi nevyčnieval...

Do začiatku budúcoročného šampionátu zostáva času viac ako dosť. Je potrebné nepremárniť ho, inak sa budeme v Indonézii veru poriadne červenať.

(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)

Úvodná ilustračná snímka: www.pixabay.com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984