Výstrel na Trumpa?

Počet zobrazení: 3974

Celkom živo si viem predstaviť, aká panika a zdesenie museli vypuknúť vo všetkých redakciách slovenských mafiánskych médií hlavného prúdu. Najmä v tých manipulátorských a cenzúrnych... Nie preto, že by sa priamo tam udialo niečo mimoriadne. No v dnešnom globalizačnom svete previazanom komunikačnými sieťami informačnej chobotnice sa naša modrá planéta zmenšila na loptičku do dlane.

Z vysielania spravodajskej televízie Sky News, následne z agentúrneho servisu sa dozvedeli, že veľmi ďaleko – na opačnom konci sveta – sa vo štvrtok opäť strieľalo. A na novinárov! „Najmenej päť mŕtvych a dvoch ľahko zranených si vyžiadala streľba, ku ktorej došlo vo štvrtok v redakcii denníka Capital Gazette v meste Annapolis v americkom štáte Maryland.“ Podľa ďalších informácií sa v budove denníka, v čase streľby pred 15-tou hodinou, nachádzalo približne 180 ľudí. Polícia konala rýchlo a ohrozených priebežne evakuovala. Strelcom, ktorý si vraj obete vyberal, bol beloch Jarrod Ramos vo veku takmer 40 rokov. Americké médiá zistili, že motívom jeho vraždenia mohla byť frustrácia z neúspechu jeho žaloby na spomínané noviny za ohováranie ešte v roku 2012. Denník The Capital prináša spravodajstvo z hlavného mesta Marylande a susedných okresov. Vlastníkom denníka je spoločnosť Baltimore Sun Media Group.

capital_gazette.jpg
Fotozdroj: USA Today

Je to hrôza i odsúdeniahodné konanie. Mimoriadne ma však zaujala pozoruhodná súvislosť, ktorú k základným informáciám už pridávajú (podsúvajú) iní novinári – kolegovia tých zavraždených. Uvádzajú totiž, že „k streľbe došlo po opakovaných obvineniach médií z „falošných správ“ zo strany prezidenta Donalda Trumpa a jeho blízkych spolupracovníkov.“

Akoby prstom priamo ukazovali na vinníka.

Pripomína vám to niečo? Aj mne a naskočili zimomriavky, keďže som sa pritom vrátil do chladných tohtoročných februárových dní na Slovensku. Je to tak, všetci sme prepojení internetovou pupočnou šnúrou... Hoci pochybujem, že toto šialenstvo vraždiaceho strelca bude stáť amerického prezidenta kreslo. Dokonca ani len guvernéra štátu Maryland. Ani po vraždení teroristov v januári 2015 v redakcii satirického týždenníka Charlie Hebdo v Paríži, ktorý opakovane a zámerne urážal proroka Mohameda, nevyšli do ulíc a na námestia francúzskych miest milióny demonštrantov, aby žiadali abdikáciu vtedajšieho ministerského predsedu Bernarda Cazeneuvea či vypísanie predčasných parlamentných volieb. A to ani po opakovaných teroristických útokoch a vraždení na viacerých miestach Francúzska. Konzekvencie na slovenský spôsob „baranieho guláša“ vareného z toxického mäsa politických mimovládok, z vody a štipľavých ingrediencií oligarchických médií, s podkurovaním polienkami bezzubej opozície sa neuplatnili ani na Malte ani vo Švédsku.

Príčiny a následky. Spojené nádoby, o ktorých zrejme niektorí novinári buď nevedia alebo ich zámerne podceňujú či ignorujú. „Aký požičaj, taký vráť“... hovorieva Ľudo Slovenský a zrejme s ním súhlasí množstvo dotknutých. Isto všetci tí, ktorým nejaký babrácky škrabák zničí povesť, obráti mu celý život naruby. Lebo aj slovo môže byť ostré ako projektil a zlomyseľný likvidačný článok plný lží, intríg, vymyslených súvislostí máva účinok zbrane hromadného ničenia. Paradoxom je, že napríklad po brutálnom vraždení sa úplne rozchytal celý náklad spomínaného francúzskeho satirického časopisu a nová redakcia odvtedy „krochká“ od spokojnosti, ako sa jej zvýšil náklad i odbyt. Možno preto si tiež slovenské denníky politického bulváru s mizivým nákladom spolu s manipulatívnymi webmi a účinnými elektronickými médiami myslia, že čím viac umelých káuz vytvoria, o čo viac lží, afér, bulvárnych informácii, špiny na verejných činiteľov i rôznych „prominentov“ nakydajú, tým viac čitateľov či obdivovateľov získajú. Omyl! Už aj množstvo Slovákov prekuklo zločinnosť takto pôsobiacich snajperov a mediálnych teroristov, ktorí si ešte donedávna prisvojovali právo na jedinú pravdu. Tú ich. Verejné ohlasy či diskusie pod článkami sa v posledných mesiacoch menia. Svedčia o rastúcom kritickom myslení verejnosti proti cieľom, zámerom, zvoleným prostriedkom na prezentovanie lživých informácii a zmanipulovaných súvislostí. Pribúda tých, čo sa odvracajú od médií hlavného prúdu, ktoré ovládli takmer celú jednostranne naklonenú slovenskú mediálnu scénu. A ony v snahe o sebaobranu nevymysleli nič úbohejšie, ako novinárov, publicistov, politikov a ďalších ľudí s odlišným názorom nálepkovať, urážať a nezávislé i neskorumpované média titulovať prívlastkami: konšpiračné, ľavicové, nacionalistické, resp. xenofóbne. Pred pár dňami siahli dokonca k dávno „osvedčenej“ totalitnej metóde. Konkrétne Denník N, o ktorého reakcii sa baví celé Slovensko. Hladinu nášho mediálneho rybníka totiž rozčeril blog Andrey Kováčovej, ktorý spôsobil lavínu sklamania i nahnevané emócie. Lebo odhalila pravú identitu farmára Františka Oravca z Gyňova, ktorého spolu s ďalšími utlačovanými farmármi prikryl svojimi krídlami najlepší zo všetkých Dobrých anjelov... Agrobarón Oravec mal podľa blogerky za posledných 5 rokov čerpať dotácie vo výške až 6,2 milióna eur. Tento moment diskredituje nielen protesty farmárov a ich organizátorov. Spochybňuje celé pozadie organizovania protivládnych protestov a opakovaných vĺn nespokojnosti v krajine pod Tatrami. Dôkaz, že sa prezident Andrej Kiska, predseda parlamentu Andrej Danko i tisíce ľudí v uliciach nechali nachytať ilúziou. Najväčšiu reakciu politikov však vyvolal krok administrátorov Denníka N, keď článok stiahli zo svojej stránky. Do prípadu sa ako prvý obul poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý kritikou nešetril. Denník N obvinil z jedného z „najtrápnejších pokusov o cenzúru“. Bohorovnosť, bezohľadnosť, bezočivosť aj hlúposť niektorých presstitútok nepozná hraníc a sú ochotní aj schopní ubližovať konkrétnym ľuďom svojou prácou tak, ako hocijaký zákerný mafián.  

Takže späť k úvodu tohto článku. Viem si živo predstaviť, ako niektoré slovenské redakcie volajú ministerke vnútra Denise Sakovej aj  dočasnému policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému a žiadajú o ochranu. Lebo prijatie nového zákona, ktorý by mal novinárov viac chrániť čaká dlhší legislatívny proces. Podľa dostupných verejných informácií navrhoval ešte na jar Miroslav Beblavý s niekoľkými ďalšími poslancami z jeho mimoparlamentnej strany znemožnenie neodôvodnenej žaloby na novinárov, ich zamestnávateľov a mimovládne organizácie cez takzvanú osobitnú podmienku konania, kde súd najprv skúma spôsobenie ujmy a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná. Pri úprave vraj vychádzali z britského vzoru. Novinkou malo byť aj zaradenie novinárov do kategórie chránených osôb v trestnom zákone, aby útoky na nich boli posudzované prísnejšie. Po tom, čo Beblavého „balíky“ neprešli, právnu ochranu novinárov začína pred letnými prázdninami riešiť pracovná skupina Rady vlády pre kultúru.

Božechráň, aby si niekto myslel, že podporujem násilie voči predstaviteľom siedmej veľmoci. No nebude a nemôže byť dobrý zákon, ktorý bude viac (a možno aj nezmyselne) chrániť novinárov páchajúcich zlo a zámerne šíriacich nenávisť v mene „svojej pravdy“, ak v ňom nebudú stanovené aj mantinely pre ochranu verejnosti. Aj dnešných i budúcich obetí mediálnych štvaníc a verejných poľovačiek. Nás všetkých, ktorých si mediálni ostreľovači tak radi vyberajú za svoj cieľ. Egyptské príslovie odráža veľa: „Šakal závidí leopardovi a leopard levovi, ale poľovník sa odváži vystreliť aj na leva.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984