Reklama
Reklama

Výstava Ján Nálepka – pocta a portrét v Minsku

Počet zobrazení: 3908

minsk_2.jpg

LADISLAV SKRAK, predseda  Klubu výtvarných umelcov a teoretikov a kurátor výstavy:

V období blížiaceho sa 70. výročia hrdinskej smrti brigádneho generála in memoriam (kpt.) Jána Nálepku v Ovruči (16. novembra 1943) slávnostne otvorili v Bieloruskom štátnom múzeu dejín Veľkej vlasteneckej vojny v Minsku dňa 14. októbra 2013 reprezentatívny výstavný súbor originálov výtvarných diel pod názvom Ján Nálepka – pocta a portrét. Výstavu ako spomienkový a pietny výstavný celok spolu usporiadali veľvyslanectvá SR v Minsku a v Moskve, ako aj Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a bratislavský renomatívny Klub výtvarných umelcov a teoretikov. Výstavu spolutvorili námestníčka ministra zahraničných vecí Bieloruskej republiky Elena Kupčinová a štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Peter Burian. Vernisáže sa osobne zúčastnili veľvyslanci SR v Minsku a v Moskve M. Mojžita a J. Migaš. V rámci protokolu podujatia odovzdal predseda SZPB Ing. Pavol Sečkár, PhD. vysoké odbojárske vyznamenania veteránom bojov v období 2. svetovej vojny. Okrem iného L. I. Artiševskému – žijúcemu svedkovi prechodu Slovákov na stranu partizánov, ako aj A. Delendikovi, režisérovi filmu Zajtra bude neskoro.

Výstavný celok Ján Nálepka – pocta a portrét premiérovo uviedli v septembri a novembri v roku 2012 v Memoriálnom komplexe – múzeu dejín VVV rokov 1941 – minsk_3.jpg1945 v Kyjeve pri príležitosti nedožitého stého výročia narodenia tejto významnej osobnosti protifašistického boja v medzinárodnom meradle. Výstava prezentuje predovšetkým portrétny výraz a podoby významnej osobnosti – diela  P. Bána, J. Nemčíka, Ľ. Ilečka, T. Baníka, J. Kulicha, L. Snopeka, F. Šestáka, D. Kállaya,  M. Medúza, a ďalších, ale aj výber najhodnotnejších výtvarných diel venovaných téme a podnetom boja proti fašizmu. Výstavný celok v Minsku osobitne prezentuje diela žijúcich autorov – V. Remeňa, T. Bártfaya, Ľ. Zelinu a Z. Hložníkovej, O. Luptáka, S. Harangozóa, I. Schurmanna, Š. Bubána, M. Rašlu L. Snopkovej, I. Svitanu a ďalších. Prezentuje tiež tvorbu autorov v oblasti memoárovej literatúry (M. Krno, J. Nálepka), knižnej ilustrácie, plagátu, známkovej tvorby, v tvorbe medailí a mincí, atď. Mimoriadne cenným exponátom výstavy tvorí porcelánová váza s maliarskym portrétom Jána Nálepku, ktorú rodičom padlého hrdinu darovalo mesto Ovruč v roku 1955, a ktorú vlastní Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi.



04_minsk_500x375.jpgPAVOL SEČKÁR, predseda zväzu protifašistických bojovníkov

V dejinách politických, sociálnych a národných zápasov majú trvalé miesto udalosti, odkaz ktorých je stále živý a inšpirujúci. Sú to historické medzníky, ktoré sa hlboko vryli do pamäti generácií. K nim sa národy a štáty vracajú, aby z nich čerpali silu, optimizmus, sebavedomie, vlastenecké cítenie a dôveru vo svoj ďalší vývoj.  Tak ako pred rokmi, aj dnes nás oslovujú tou istou aktuálnosťou a dejinným významom. Napriek tomu, že od týchto  významných 05_minsk_500x375.jpgudalostí, ktoré ovplyvnili históriu a činy celých generácií plynie  už 70 rokov, nesmieme na ne zabúdať. A my nezabúdame.

Nezabúdame ani na kpt. Nálepku. Aj vďaka úsiliu jeho brata Ing. Jozefa Nálepku sa nám dostali informácie cestou vydanej knižky, v ktorej sú dostupné fakty o živote a smrti tohto národného hrdinu. Spomeniem iba niektoré časti a úryvky.

Franz Nikolajevič Sadovskyj spomína: s Nálepkovou pomocou som pre partizánov získal nielen lieky, ale i dokumenty, ktoré zaujímali 07_minsk_500x375.jpgvelenie partizánskeho hnutia i Moskvu. Raz mi odovzdal dokument, o ktorom tvrdil, že určite bude Saburova zaujímať.  Ja som sa v tom nevyznal, bola to šifra, samé stĺpce čísiel. Dokument som dopravil gen. Saburovovi.

Odtiaľ všetko odvysielali do Moskvy. Išlo o plán nemeckého útoku Citadela – (Kursk). Gen. Saburov spomína: „ Nálepka mi doručil veľmi významný dokument. Moskva pre tohto človeka navrhovala vysoké štátne vyznamenanie.

Kapitán Nálepka vedel, že mu hrozí nebezpečenstvo, o čom sa zmienil aj v rozhovore 08_minsk_500x375.jpgs Anatolijom Šijanom: „Po mne a po ostatných začali sliediť. Obviňovali nás zo styku s partizánmi, ale zavrieť nás nemohli, lebo si boli vedomí, že v pluku by mohlo dôjsť k vzbure. Veliteľstvo sa rozhodlo poslať nás na Slovensko, aby nás tam súdili ako zradcov. Vedel som dobre, čo chcú a preto som pripravoval skupinu na prechod.“

Aj generál Saburov listom zo dňa 6. mája 1943 upozorňoval kpt. Nálepku na možnosť represálií: „Z Vášho listu je vidno, že Vám hrozí nebezpečenstvo a že sa tam 09_minsk_500x375.jpgnemôžete dlhšie zdržiavať. Preto Vám radím, aby ste čo najskôr prešli na našu stranu.“

Peter Benkovič spomína: „Bolo 14. mája 1943. Poobede som sedel v jedálni a popíjal som. V tom prišiel Nálepka a spýtal sa: Peter, čo robíš? Nevieš čo máme pred sebou? Bolo krátko po 8 hod. večer a povedal mi, aby som čakal na ďalšie rozkazy. Asi o pol 11 v noci zabúchal Nálepka na dvere a povedal, že pôjdeme na obchôdzku stráží. Keďže bola jasná noc, zazreli sme rozličné uniformy - nemecké, poľské, maďarské.

10_minsk_500x375.jpgNajprv sme si mysleli, že sme prezradení, že je s nami koniec. Všetko sa vyjasnilo a pokračovali sme do dediny Remezy.

Slávnostné privítanie Slovákov a založenie I. československého partizánskeho oddielu sa uskutočnilo v malej horskej dedine Gnojnoje.

Bratia naši! My, Slováci, malého Československa prišli sme k Vám ako nášmu staršiemu bratovi. Prišli sme sa učiť, ako treba bojovať za slobodu a šťastie ľudu, prišli sme splniť odkaz našich dedov 11_minsk_500x375.jpga pradedov.

Krátka slávnosť sa skončila. Gen. Saburov a komisár Bogatyr vydali rozkaz o vytvorení Čs. oddielu pod vedením kpt. Jána Nálepku-Repkina.

Partizánsky oddiel bol veľmi pohyblivý. V ťažkých terénnych podmienkach robil denne niekoľko kilometrové presuny, pritom vyhadzoval mosty, mínoval, podnikal prepady na kolóny, ktoré viedol väčšinou kapitán.

Veliteľské schopnosti Nálepku 14_minsk_500x375.jpgdokumentuje niekoľko úspešných  a takticky správne pripravených prepadov napr. prepad dedinky Komúna pri Jeľsku. V tejto dedinke bola nepriateľská posádka. Cieľom útoku na dedinku  bolo demonštrovanie sily partizánskeho hnutia. Okrem toho išlo o oslobodenie sovietskych zajatcov.

Po rôznych presunoch generál Saburov dal príkaz zamínovať miesto a odísť. Pochodovali sme asi tri dni až do Krosna. Velitelia povedali, že budeme útočiť na mesto, že je tam dosť početná nemecká posádka.

15_minsk_500x375.jpgMesto sme obkľúčili, prerušili sme im spojenie a dostal za úlohu dobyť most. Všetko sa nám podarilo. Bolo to vidiecke mestečko, kde mali Nemci zásoby, tie sme naložili a odišli. Boli sme už pri lese, keď počujeme, že lietadlá letia priamo na mesto. Nemci si mysleli, že keď sme mesto dobyli, už ho neopustíme. Ale my sme už boli dávno preč.

Potom už pomaly prichádzala jeseň a prišla správa, že v Ovruči zaháňajú Nemci ľudí do stodôl obložených slamou. To bolo 16. novembra ráno. Dostali sme príkaz 16_minks_500x375.jpgdobyť most z Ovruče do Korostenu. Začali sme útočiť. Nemci nás videli, začali strieľať. Keď Nálepka videl, že je zle, že nemôžeme postupovať, vzal protitankovú pušku a povedal: chlapci teraz uvidíte, že Nemci, potom ako ja vystrelím, prestanú strieľať, tak to zoberte útokom.

Vypálil pár rán z protitankovej pušky a my sme vyrazili do útoku a most sme dobyli. Potom sme išli cez mesto a Nálepka vraví – zaspievajme si. Tak sme si zaspievali Slovenské mamičky pekných synov máte. V meste horeli ohne. Prišli sme na stanicu. Kpt. Nálepka išiel pred nami. Prišli sme k bunkrom a tam Nálepka padol. Asi o tri dni prišla Sovietska armáda.
Pochovali sme Nálepku a rozhodli sme sa odísť ku Svobodovi.

Generál Saburov v knihe Tajomný kapitán, píše: V parku, v prísnom a bolestivom mlčaní stáli partizáni. Tu, pri bratskej mohyle počúvali slová komisára Bogatyra. Slová na rozlúčku: odprevádzame na poslednej ceste 40 bojových druhov, ktorí položili životy za slobodu a nezávislosť vlasti. Medzi nimi sú aj naši slovenskí bratia, slovenskí vojaci a ich veliteľ kpt. Ján Nálepka. Naše priateľstvo so Slovákmi sa zrodilo v ťažkých časoch a vydá svoje plody. Meno Jána Nálepku ostane navždy symbolom tohto priateľstva. Zbohom druhovia naši, zbohom Ján! Dielo, za ktoré ste položili životy, je v dobrých rukách. Fašizmus rozdrvíme. Víťazstvo bude naše.

Myšlienka slovanskej vzájomnosti, priateľstva a spolupráce všetkých slovanských národov v rokoch 1939 – 1945 nesporne zohrala významnú úlohu. Pomohla zapojiť do odboja a SNP tisíce nielen slovenských vlastencov. Solidarita slovanských národov bola prirodzenou reakciou na agresívne plány nacizmu, ktorý chystal postupnú likvidáciu a zotročenie slovanských národov.

Nikto nedokáže písmo a slovom zachytiť všetku tú obetavosť, odvahu, hrdinstvo, nadšenie a  bojovnosť, utrpenie i obete, slávu i biedu desaťtisícov antifašistov, vojakov a partizánov v obciach, na povstaleckých frontoch, i v horách, vo väzeniach a koncentrákoch,  v zajateckých táboroch aj masových hroboch. 

Vzdávame večnú úctu hrdinom padlým v bojoch za slobodu. Česť ich pamiatke, sláva a úcta Vám, účastníkom nášho zápasu za slobodu, ktorí ste sa dožili týchto čias.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama