Reklama
Reklama

Výhľad vývoja svetovej ekonomiky 2015 – 2016

Počet zobrazení: 10428


oecd_ram_2_body_270.jpg

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)  včera zverejnila ekonomický výhľad na roky 2015 – 2016 pre všetky členské krajiny a pre šesť vybraných nečlenských krajín (BRIICS). OECD v najbližších dvoch rokoch predpokladá iba mierne zlepšenie globálneho rastu, ktoré sa bude vyznačovať výraznými rozdielmi v raste veľkých ekonomík ako aj významnými rizikami a zraniteľnosťami. OECD očakáva rast svetovej ekonomiky na úrovni 3,7 % v roku 2015 a 3,9% v roku 2016. Informovalo o tom stále zastúpenie Slovenskej republiky pri OECD.

Podľa organizácie globálny rast napreduje iba pomaly a odhadovaný rast veľkých ekonomík ako aj rast svetového obchodu stále nedosahuje predkrízovú úroveň. Oživenie v USA a Veľkej Británii bude silnejšie oproti eurozóne a Japonsku. Eurozóna čelí rastúcemu riziku stagnácie a u Japonska zatiaľ nie je isté, či sa celkom dostalo z deflácie. Rast v rozvíjajúcich sa ekonomikách zostane silnejší, ale taktiež s významnými rozdielmi: ekonomika Číny spomalí, naopak ekonomická aktivita v Indii zrýchli, rast v Brazílii bude iba mierny a Rusko zostane v stagnácii. Pretrvávať by mala aj naďalej vysoká nezamestnanosť (najmä v eurozóne) a nízka inflácia. Hospodársky rast v ekonomikách OECD by mal byť podporený uvoľnenými menovými politikami, priaznivými finančnými podmienkami, pomalým oživením na trhu práce a miernejšou fiškálnou konsolidáciou.

Stále však prevažujú negatívne riziká a vývoj v eurozóne považuje organizácia naďalej za najviac znepokojujúci. Napriek zlepšeniu v periférnych krajinách zostáva hospodársky rast v eurozóne iba pomalý, vzhľadom na slabý vývoj v Nemecku, vo Francúzsku a v Taliansku a pretrvávajúci pokles inflácie.

Hlavná ekonómka OECD Catherine L. Mannová nazvala eurozónu ako celok za „locus of weakness“ a poukázala na rýchlejší rast európskych krajín mimo eurozóny ako napr. Veľká Británia a krajiny V4. Zároveň poukázala na to, že to nie je konkurencieschopnosť, ktorá bráni eurozóne, ale faktory negatívne ovplyvňujúce domáci dopyt. Za ďalšie slabé miesta eurozóny označila slabú spotrebu v posledných piatich rokoch a nízke investície. V tejto súvislosti sa pozitívne zmienila o pláne Jeana-Clauda Junckera investovať 315 mld. eur na podporu privátnych investícií a oživenie európskej ekonomiky.

OECD upozorňuje, že pri absencii ďalšej makroekonomickej podpory bude rast eurozóny aj naďalej veľmi slabý až nulový, so slabým dopytom, vysokou nezamestnanosť a infláciou pod cieľovou úrovňou. Podpora však musí byť v podobe balíka všetkých troch komplementárnych nástrojov – menovej politiky, fiškálnej politiky a realizáciou štrukturálnych reforiem (ako napríklad v Japonsku). Oživenie ekonomickej aktivity v eurozóne by preto malo byť podporené: plánovaným spomalením tempa fiškálnej konsolidácie, priaznivejšími finančnými podmienkami.

Slovenská republika podľa odhadu OECD zrýchli svoj rast na 2,8 % v roku 2015 a 3,4 % v roku 2016. OECD zároveň zvýšila odhad rastu SR v roku 2014 z pôvodných 2,0 % (májová prognóza) na 2,6 %. SR má zároveň v roku 2015 prognózovaný druhý najvyšší rast v rámci krajín OECD, ktoré sú súčasťou eurozóny (po Írsku). V roku 2016 bude mať SR podľa OECD v rámci tejto skupiny krajín spolu s Estónskom najvyšší rast ekonomiky.

OECD predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky bude aj naďalej podporený domácou spotrebou vzhľadom na rast zamestnanosti a reálnych miezd. Napriek pomalšiemu rastu ekonomík obchodných partnerov v roku 2015 (najmä Nemecka) by mal byť rast ekonomiky SR okrem domácej spotreby ťahaný aj exportom. Podľa OECD sa deficit verejných financií v rokoch 2015 – 2016 podarí udržať pod 3 % HDP a vývoj hrubého verejného dlhu v rovnakom období neprekročí úroveň 55 % HDP. V roku 2015 sa zníži deficit na 2,6 % a v roku 2016 klesne na 2,2 %.

Úroveň dlhu verejnej správy by podľa predpovede OECD mala v roku 2015 dosiahnuť 54,6 % a v roku 2016 54,8 %. OECD očakáva pokles miery nezamestnanosti v SR z úrovne 13,4 % v roku 2014 na 12,8 % v roku 2015 a ďalší pokles o 0,6 percentuálnych bodov v roku 2016 na 12,2 %. OECD odporúča Slovensku v súlade s nedávno zverejneným Ekonomickým hodnotením SR (5. 11. 2014) predovšetkým pokračovať v posilňovaní fiškálneho rámca, v reforme verejného sektora, ako aj v zlepšovaní výberu daní. Organizácia tiež upozorňuje na potrebu integrácie zaostávajúcich regiónov a posilnenia aktívnych politík trhu práce a reformu vzdelávania.

tabulka_oecd.jpg

 (Autor pôsobí na Paneurópskej vysokej škole)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
26. november 2014, 22:37

Najprv pointa: Konečne predbiehame Ameriku! Zbohom Česko , zbohom Európa, ideme hore! Ach, bože, ale kam?  Vraj už aj posledná orná pôda zahrnutá betónom? Nevadí! Vraj práce na tri zmeny a budú noví absolventi technických "učňoviek"?  -"Ta nech Detroit zírá!" A toto všetko majú zrobiť na svojich pracovitých dlaniach tí zvyšní Slováci, ktorí pracujú za minimálne či podpriemerné mzdy? No a? Ved rastieme! A sme najmenej zadlžnenou spoločnosťou, koľko ešte bánk môže predať svoj úver na Slovensku!

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
26. november 2014, 22:49

No a teraz vážne:

1.Sme monokultúrne spriemyselnená krajina : tri značky svetových automobiliek a okolo nich stovky montážnych hál dodávateľských automotive kompánií.

Utiahnuť sa to dá iba ak konečne spustia autá na vodíkový a elektro pohon.Spustia?

2. Nemáme prakticky vlastné poľnohospodárstvo a priemysel potravín je "doplnkovo - exportný", takže pravdepodobne budeme i naďalej "odpadkovým košom"  Európy. Ráta sa so zvýšenou potrebou. V ktorej dekáde sa to prejaví vo zvýšenej nemocnosti a úmrtnosti? Po roku 2020?

3, V čom teda ten "hospodársky zázrak"? Budeme "prekladiskom armád a dopravným koridorom státisícov kamiónov smerom na Ukrajinu? To by dávalo logickú odpove´d: rast HDP môže byť dnes založený i na produktivite "prepravy a skladovania vecí"i keď práve američan Drucker nás ubezpečoval, že to je cesta späť do 20.storočia.

Alebo je tu ešte i štvrtý a utajený variant - kedysi v prednáške naživo ( v zápise to nie je) nám Peter Staněk vysvetľoval, že sa chystá taký celoeurópsky experiment - a že Slovensko "bolo vybrané" - lebo sme tak malou ekonomikou, že pri nezdare si to EU ani nevšimne a pri úspešnom výsledku "budeme vzorom". Nuž ale, o čo išlo? Dozvieme sa?

Inak, veľmi by som doprial Slovensku ten "rast" - ale čo z rastu HDP budú mať obyvatelia na Slovenku?

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama