Reklama
Reklama

Výber z myšlienok účastníkov konferencie Kultúra médií: sú médiá mimo morálky? (Európske skúsenosti s reguláciou médií)

Počet zobrazení: 3185

Ako sa majú morálne správať médiá, ak sú podľa učebnicovej definície hodnotovo neutrálne a Rada RTVS je len bezmocný apelátor na morálku?

Aj takéto problémy riešila konferencia „Kultúra médií: sú médiá mimo morálky? (Európske skúsenosti s reguláciou médií)“, ktorú usporiadal poslanec Európskeho parlamentu Boris Zala a poradkyňa predsedu vlády SR pre kultúru Gabriela Rothmayerová. Konferencia sa uskutočnila 27. septembra 2013 na pôde Akademického klubu v Bratislave.

Prinášame vám netradičný (formou spracovania) a unikátny (iba pre omediach.com a noveslovo.sk) stenografický záznam z konferencie formou výberu niekoľkých zaujímavých myšlienok z vystúpení účastníkov. Tieto výroky môžu významným spôsobom navigovať v danej téme každého, kto sa chce ďalej venovať skúmaniu mediálneho prostredia na Slovensku. Výroky sú aj zaujímavým dôkazom o tom, čo na jeseň roku 2013 rezonovalo na Slovensku v rámci vyššie uvedeného vymedzenia konferencie. Jednotlivé výroky, napriek tomu, že odzneli z úst profesionálov, alebo politikov, je vždy potrebné porovnať s faktami. Samozrejme, výroky sú zámerne bez kontextu, keďže málokto má záujem čítať niekoľko desiatok strán odborného textu, alebo textu na odbornú problematiku. Namiesto kontextu sme preto zaradili komentár na koniec, ktorý odráža názory odborníka na priebeh konferencie a čiastočne na niektoré vystúpenia.

Boris Zala:

  • sloboda slova je často aj v rozpore s našimi mravnými predstavami,
  • mnohokrát to, čo pokladáme za mainstream, často vlastne nie je mainstream – aj preto už nie je politický tlak na médiá,
  • súčasné médiá nemajú samy voči sebe vzťah, chýba profesionálna interná kritika, akoby existovala kartelová dohoda absencie vzájomnej kritiky,
  • na internete nepôsobí ako mienkotvorná vrstva široká masa, ale píše len zlomok používateľov internetu, preto ťažko možno brať takéto vyjadrenia ako smerodajné,
  • nemyslím si, že sme nevedomky manipulovaní, a že politici sú len bábky,
  • každý kritizuje, ale jediná ideová alternatíva zo Slovenska, ktorá prišla, je participatívny rozpočet v rámci Bratislavy;

Gabriela Rothmayerová:

  • vstupenku do amfiteátra médií verejnej služby si kupujeme všetci,
  • niektoré témy sú tabuizované, keďže sú napríklad proti ľudskosti, ale ďalšie tabuizované témy ventilovať treba,
  • médiá verejnej služby nemôžu splniť požiadavky štatisticky spriemerovaného prijímateľa signálu, ale požiadavky rôznych menšín. Ukladá im to zákon aj verejný záujem harmonizovať, estetizovať a morálne vplývať na prostredie, v ktorom všetci žijeme;

Václav Mika, generálny riaditeľ RTVS:

  • existuje množstvo fám a legiend o RTVS, len niektoré sú pravdivé,
  • doterajší vývoj RTVS sa dá charakterizovať ako 18 manažmentov diskontinuity (škandalizovanie predchodcov, nové logo a až nakoniec nový manažment),
  • v Slovenskom rozhlase pretrvala súdržnejšia kultúra a komunitný život ako v Slovenskej televízii, súčasne ale problémy Slovenského rozhlasu sú menej viditeľné,
  • rozpočet RTVS bol v roku 2013 na úrovni rozpočtu z roku 2007,
  • pred 10-15 rokmi boli obavy, či médiá verejnej služby prežijú, keďže komerčné médiá veľmi plošne pokrývali trh, dnes je situácia úplne odlišná, diskutuje sa o tom, aké nové výzvy čakajú médiá verejnej služby, keďže médiá verejnej služby nie sú nikým a ničím zastupiteľné,
  • komerčné médiá opúšťajú hodnoty (vysielali dokumenty, publicistiku, magazíny – dnes takéto formáty už nie sú v komerčných elektronických médiách),
  • naopak, STV vysiela približne 50 % jedinečných programov a SRo až 80 %, celkovo RTVS vysiela až 90 % formátov vo verejnom záujme,
  • RTVS začne vysielať kampaň o hodnotách médií verejnej služby. Ide o nasledovné hodnoty: univerzálnosť (dostupné všade a všetkým), rozmanitosť (najmä žánrovo-formátová), nezávislosť (dnes už nie primárne od politiky, ale od komerčných a záujmových vplyvov, tiež ide o spochybňovanie názorov mocných a mainstreamových názorov), dokonalosť (cieľ – vysoká profesionalita a kvalita), zodpovednosť (príliš veľký dôraz sa kladie na hospodárnosť, ďalej veci vysvetľujeme a naprávame chyby), inovácia (nové programy a technológie, napríklad v moderných dejinách STV chýba formát typu časozberný dokument),
  • vzhľadom na negativistickú tendenciu médií, ľudia cítia viac negatívne emócie, ale cieľom RTVS nemôže byť tvoriť pozitívne, maximálne vyvažovať túto tendenciu,
  • v najbližších rokoch budú všetky verejne dostupné televízie spoplatňovať svoje vysielanie;

Marta Gajdošíková, programová riaditeľka Dvojky STV:

  • kým STV 1 je „pre každého“, STV2 je „pre teba“
  • Na Dvojke sa chystá veľký detský blok – v čase hlavného spravodajstva na ostatných TV, (keďže v posledných rokoch zaostávala tvorba pre deti, začína sa obnovovaním vysielacích práv na staršie programy pre deti), na Jednotke pripravujeme nové detské formáty,
  • verejnoprávnosť nie je synonymum nudy,
  • problém, ako vyberať kvalitu? (asi nie iba pomerom ceny a výkonu),
  • v súčasnosti rezonujú medzi tvorcami „temné témy“, ktoré sú úspešné na festivaloch, ale asi menej úspešné medzi divákmi STV,
  • je snaha o obnovenie diváckych návykov – dokumenty v hlavnom  vysielacom čase, po 22-tej hodine filmy s náročnejšou dramaturgiou, v nedeľu –  divadlo,
  • v širšom zmysle cieľom je pomáhať občanom a konzumentom – občianska publicistika, vzdelávanie, osveta, investigatíva,

Miloš Mistrík, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu:

  • regulácia (médií) neznamená len dozerať a trestať,
  • hierarchia problémov, ktoré riešime, je: objektivita a vyváženosť správ, ochrana maloletých, ochrana ľudskej dôstojnosti, objem reklamy a hlasitosť,
  • vysielatelia opakujú rovnaké typy priestupkov,
  • z dlhodobého hľadiska vidíme nárast mediálnej gramotnosti obyvateľstva, ale súčasne vysielatelia používajú stále sofistikovanejšie a rafinovanejšie taktiky na ovplyvnenie a zaujatie divákov,
  • RVR plní aj neplánovanú funkciu profylaxie – pomenovania javu ako aj poistného ventilu, keď sa diváci alebo poslucháči potrebujú skôr vyžalovať ako posťažovať (niekedy ani nepožadujú oficiálnu odpoveď),
  • regulácia médií skôr ako maják, alebo ako navigátor, nie ako súdna sieň,
  • samoregulácia nie je veľmi perspektívna;

Aňa Ostrihoňová, vydavateľka Inaque

  • online médiá suplujú verejnoprávnosť médií verejnej služby,
  • online žurnalistika začala ako súbor obrázkov, prelinkovania a interaktivity krátkych príspevkov, dnes sú to skôr dlhšie články, analytickejšie, esejistickejšie, beletrizujúce reportáže, keďže čitateľ si stiahne vydanie do čítačky,
  • celý verejný priestor sa preniesol na internet,
  • veľký priestor pre online žurnalistiku, ale zatiaľ iba v spolupráci s offline médiami, ktorým ľudia dôverujú;

Ľuboš Blaha, poslanec NR SR:

  • záujmy majiteľov médií sú politicky vyprofilované,
  • médiá reprezentujú záujmy najbohatších vrstiev,
  • médiá nie sú strážne psy demokracie, ale vykorisťovateľského systému,
  • existujú dva názory na riešenie: a) nedá sa uniknúť zo systému b) manipulácia je všeobsiahla, ale bežní ľudia len predstierajú súhlas,
  • sme nútení spolupracovať s mediálnou sférou, pokiaľ nemáte dostatok finančných prostriedkov alebo osobných kontaktov;

Martin Kákoš, podpredseda Rady RTVS:

  • zlúčenie STV a SRo nebolo dobre pripravené, ešte dnes riešime problémy,
  • funkcia Rady RTVS ako kontrolného orgánu nebola dobre nastavená, je skôr symbolická ako reálna,
  • riaditeľ môže byť odvolaný, len ak neplní ekonomické kritéria, ale keby RTVS prestala úplne vysielať, nič by sa mu nestalo,
  • v konečnom dôsledku ho môže, ale nemusí odvolať len parlament,
  • Rada RTVS je skôr bezmocný apelátor na morálku,
  • je to mýtus, že RTVS je pre všetkých, úlohou RTVS nie je duplicita programov, ale vytvorenie reálnej programovej alternatívy voči komerčnému sektoru.

Komentár: Témy sa diskutovali kultivovane, zaujímavý bol zásadný nesúhlas vo viacerých kľúčových otázkach ohľadom pôsobenia médií a možnosti politiky/politikov medzi europoslancom Borisom Zalom a národným poslancom Ľubošom Blahom. Je zrejmé, že aj v rámci jedného ideologického tábora môže existovať úplne odlišné videnie a vysvetľovanie diania okolo nás.

Zdá sa tiež, že nový manažment RTVS ide správnou alebo aspoň jednoznačnou cestou, pričom ale podpredseda Rady RTVS má ešte vyhranenejší názor na budúce špecializovanejšie smerovanie RTVS, a súčasne si sebakriticky uvedomuje možnosti Rady RTVS ovplyvniť programové smerovanie RTVS.

Tiež bola škoda, že niektorí účastníci (najmä z publika) neboli dostatočne alebo vôbec oboznámení s najnovšími závermi výskumu mediálneho prostredia na Slovensku, možno by potom diskusia mala ešte vyššiu úroveň, alebo niektoré otázky by boli zbytočné.

Niektorí ohlásení účastníci neprišli, resp. nevystúpili, iní síce prišli a aj vystúpili, ale nebolo vždy jednoznačné, čo je ich vlastný prínos a čo parafrázovanie iných, a preto ich nespomíname.

Jeden - inak zaujímavo, hoci (pretože) kontroverzne prezentujúci - nebol spokojný s jemnou štrukturálnou kritikou obsahu jeho vystúpenia, a preto požiadal o vymazanie síce fakticky presnej, hoci aj stručnej sumarizácie príspevku.

Táto konferencia dokázala, že Slovensko sa z hľadiska kľúčových problémov mediálneho prostredia dokázalo posunúť ďalej, ale súčasne je diskurzívne pozadu za vyspelejším okolím, keďže inde sa už intenzívne diskutuje najmä o online médiách z hľadiska možnej potreby ich ko-regulácie alebo účinnej samoregulácie, o právnom-profesionálnom statuse blogerov, prípadne sa diskutuje o efektívnejšej samoregulácii printových médií. Podnázov konferencie preto bol možno trochu príliš ambiciózny, keďže o európskych skúsenostiach s reguláciou médií sa diskutovalo skutočne len veľmi okrajovo, ak vôbec. Zostáva nám preto dúfať, že viaceré len načrtnuté témy sa budú podrobnejšie diskutovať v blízkej budúcnosti.

Škola komunikácie a médií, n.o. (SKAMBA-šay)
Bratislava, 30.09.2013
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama