Vstávajú noví kočnerovci?

Už-už sa zdalo, že slovenské právo si konečne oddýchne od vonkajších zásahov a vplyvov. Nestalo sa. Marián Kočner síce prešiel zo spoločenského výslnia do chládku, ale rozbehla sa volebná kampaň. So slovníkom, ktorý je takmer totožný s Threemou, a na bilbordoch či pred kamerami nechýbajú ani napodobeniny kočnerovského napínania svalov. Upachtená a ukričaná volebná kampaň však nedávno odhalila aj to, čo nemala. Falošnosť najodvážnejších bojovníkov za právny štát a deravosť ich najzásadovejšej zásady: PADNI, KOMU PADNI! Platí totiž len jedným smerom. Keď niekoho treba odvolať alebo zabasnúť. Božechráň, aby napríklad vyšetrovateľ povedal ich názorovému nepriateľovi: zbohom! Hneď sa zvolávajú médiá a vyhlasuje sa zbierka voličských hlasov na záchranu práva na Slovensku. Posivený svedok si nemôže pomôcť, ale prezidentkina ľútosť nad prepustením Dobroslava Trnku a odhodlanie v tvári dopátrať sa, kto zlyhal – polícia, alebo prokuratúra –, by väčšmi pristala niekdajšej mamičkinej bojovníčke za spravodlivosť, ako nadstraníckej hlave štátu. Isteže, rozpálení bojovníci o moc nepotrebovali emotívnu iskru z Prezidentského paláca, ale povzbudenie je povzbudenie...

Miroslav Beblavý (PS/Spolu) pripustil, že „prezidentka ich (generálneho prokurátora a policajného prezidenta – pozn. aut.), samozrejme, úkolovať nemôže, ani ich nebude, ona nie je ich nadriadená. Ide o to, aby neklesala dôvera v justíciu.“ (dennikn.sk, 18. 1. 2020) Podľa Andreja Kisku (Za ľudí) bol generálny prokurátor „chápadlom nebezpečnej chobotnice,“ a podľa Igora Matoviča (OĽaNO) „Dobroslav Trnka by mal zhniť v base.“ (TA3, 17. a 18. 1. 2020) Mimochodom, vyriekol to poslanec NR SR, teda takisto verejný činiteľ, ktorý si tiež nahrával rozhovory s partnermi, a keď mu odpadli od srdca ako Radoslav Procházka, komunikáciu bez začervenania zverejnil. Béla Bugár (Most-Híd) je s pôsobením súčasného policajného prezidenta spokojný, ale Michal Truban (PS/Spolu) sa domnieva, že „by bolo potrebné po parlamentných voľbách Lučanského odvolať. Prospelo by to zvýšeniu jeho dôveryhodnosti. Pokojne by sa mohol o funkciu uchádzať opäť, ale prešiel by znovu celým výberovým procesom.“ (SITA, 19. 1. 2020) Truban iba zabudol doložiť, že naším výberovým procesom, čiže tým najnezávislejším! Igorovi Matovičovi sa nepáči, že „súčasný policajný šéf robí z policajtov byrokratických právnikov. Prečo neprichádza s riešeniami pre poctivých policajtov, ktoré by im rozviazali ruky a mohli by ísť po vinníkoch ako po údenom?“ (Pravda.sk, 19. 1. 2020) Zdá sa, že Víťazný február 2020 nezasiahne len políciu. „Odídenci zo SaS v Demokratickej strane dali na vchod Úradu špeciálnej prokuratúry reťaz a vylepili tam plagáty, napríklad o tom, ako 29. februára končia.“ (dennikn.sk, 19. 1. 2O20) 

Kočner zasahoval do spravodlivosti z egoistických pohnútok a snažil sa ju prešiť na svoju osobnú mieru. Politici do jej zložiek zasahovali a budú zasahovať nezištne a len a len v záujme verejnosti! Práve pri tomto pričastom zdôvodnení by mala prezidentka spozornieť. O to väčšmi, že pred niekoľkými dňami udelila vysoké štátne vyznamenanie in memoriam Milade Horákovej. Veď aj pod jej tragický osud po Víťaznom februári 1948 sa podpísal záujem verejnosti. Presnejšie, prokurátori a sudcovia, ktorí vypočuli hlas rozhorčenej verejnosti, pardon, robotníckej triedy, pracujúcej inteligencie a mládeže novej, mládeže Gottwaldovej. A pravdaže, ruku s perom viedol tribunálu aj hlas uvedomelých novinárov, ktorí požadovali spravodlivé a prísne potrestanie vinníkov.