Reklama
Reklama

Volebný úspech melie pomaly, ale isto

Počet zobrazení: 1696

Výbuchmi šampanského ukončí zlaté opozičné časy a zavelí na plnenie predvolebných sľubov. Významnejšie strany prechádzajú týmto zlomom takmer po každom všeľudovom hlasovaní. Medzi tohtoročných víťazov a ich ušľachtilé zámery sa však votrel koronavírus. Posivený svedok to vnímal ako smolu pri štarte, ale vládna koalícia to prijala ako šancu.

Kedykoľvek môže udrieť do predchodkyne, že na hraniciach nepostrehla hrobárovu lopatu. A kto si v nebezpečnej pandémii spomenie, ako sa oligarchovia na čele koaličných strán kasali, že vytrhnú Slovensko z rúk oligarchie a vrátia ho ľuďom?! Keby nebolo smrtiaceho COVID-u 19, museli by sa podľa bilbordov pustiť aj do mafie, hoci sami komunikovali s Kočnerom alebo s jeho regionálnymi kópiami. Za tónov Tanca smrti zo všetkých médií nás o to horlivejšie presviedčajú, že sľubovaný právny štát, resp. právna istota občana sa vytvára prešívaním zákonov. „Vicepremiérka Veronika Remišová si myslí, že ľudí ako Lučanský, Makó či Vážny treba dostať z funkcií, aj keby sa pre nich mali meniť zákony.“ (dennikn.sk, 1. 5. 2020) Iný zákon treba strihnúť na mieru Daniela Lipšica ako kandidáta na post generálneho prokurátora. Vlnobitie okolo jeho mena vraj nevyvolala stranícka minulosť a neadekvátne profesijné zameranie, ale to, že „vládna koalícia odkomunikovala túto tému veľmi nešťastným spôsobom“. (aktuality.sk, 5. 5. 2020) Posivenému svedkovi sa zdá, že „veľmi nešťastným spôsobom odkomunikovala“ predovšetkým personálne zemetrasenie v štátnych orgánoch a inštitúciách. Kam sa podeli sľubované nestranícke, nepríbuzenské, nekamarátske či nevernostné nominácie? Akých odborníkov vychrlili upachtené konkurzy? Akým konkurzom prešiel napríklad bývalý sulíkovec a minister obrany Ľubomír Galko, ktorý je „aktuálne zamestnancom rezortu obrany a po novom by sa mal stať šéfom leteckých opravovní Trenčín“? (www.hlavnydennik.sk, 7. 5. 2020) Keď na rozbeh trpezlivo čaká ekonomika, nemohli počkať kádrovačky? Ani z úcty k pribúdajúcim nezamestnaným alebo seniorom bez objatí detí a vnúčat? Veď zmĺkla aj predvolebná masívna ofenzíva proti extrémizmu. Alebo ju utlmila ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) svojimi riadkami z roku 2011? „Príčina, ktorú je treba riešiť, sa nachádza vo vnútri rómskych hláv. Keď Róm potrebuje svetlo a práve ho nemá, nič mu nebráni zabezpečiť si ho od suseda. Keď má chuť na ženu, dokáže skočiť aj na sestru, len aby uspokojil svoju potrebu. Čo na tom, že porušuje zákony.“ (dennikn.sk, 26. 4. 2020) Mimochodom, nebol poslanec Milan Mazurek (Kotlebovci – ĽSNS) za podobné výroky odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia?

Tlačovka k tlačovke, a najväčšie prekvapenie koronakrízy bolo na svete! Zmierenie oligarchov na čele koaličných strán s oligarchiou a finančnými skupinami. Pred kamerami a mikrofónmi totiž nepadlo ani slovo o „dočasnom“ zavedení progresívnej dane. Zato obyčajní ľudia by nemali „dočasne“ tlačiť na zvyšovanie platov, sociálne balíčky a trináste dôchodky. Zo solidarity s bohatými a všemocnými. Ešteže je tu koronavírus a zákaz zhromažďovania... S premiérom však treba jednoznačne súhlasiť, že toto všetko spôsobil Peter Pellegrini. Nezachytil prvé kroky COVID-u 19 na európskej pôde, okamžite nenariadil čo najprísnejšie opatrenia a v rámci nich neposlal Igora Matoviča, predsedu strany OĽaNO, do povinnej štátnej karantény. Áno, po jeho návrate z Cypru, kde nám v polovici februára ukázal schránky, ktoré patria Pente, ale aj po slávnejšom návrate z Cannes, resp. spred Počiatkovej vily (20. januára), pretože Francúzsko zaznamenalo prvého nakazeného už koncom decembra 2019. (svet.sme.sk, 5. 5. 2020) Ľudový tribún by isto kopal do zatvorených dverí zberného autobusu či karanténneho zariadenia, odvolával by sa na prebiehajúcu volebnú kampaň, vypisoval by statusy o totalitných praktikách či narušení politickej súťaže a ponosoval by sa, že ho niekto sleduje prostredníctvom mobilu. Z médií by sa čoskoro dozvedel, že voľby sa zo „zdravotných dôvodov“ odkladajú. Na neurčito.

Keď sme sa po prvých správach o COVID-e 19 na Slovensku utvrdzovali, že to zvládneme, v kútiku duše sme sa nádejali, že nás zákerný a neviditeľný nepriateľ spojí. Naprieč voličským a generačným spektrom. Ale darmo, čo politici rozdelia, to ani obete koronavírusu nezblížia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama