Voľby prezidenta Tadžikistanu – výsledok a potom, zatiaľ bez prekvapení

Počet zobrazení: 2455

Po tom, čo sa udialo po parlamentných voľbách v susednom Kirgizsku, ktorý mal byť etalónom demokracie v Strednej Ázii a dlhodobo je tak prezentovaný zo strany Západu, bola v Tadžikistane pred prezidentskými voľbami 11. októbra 2020 (objektívne) mierna nervozita.

Nervozita ani tak nevyžarovala z toho, že by si Tadžikistan neveril (voľby mali byť pôvodne v novembri 2020), alebo, že by nebolo jasné, kto je favoritom prezidentských volieb. Nakoniec výsledky, resp. percentuálne skóre prezidentských volieb potvrdili, že sa nebolo treba báť. Nervozita bola (a je) skôr z toho, že vo svete (napríklad v Kirgizsku, ale aj na Slovensku, ak chcete) sa dejú alogické veci, ktoré majú jasné znaky krízy normálnosti civilizácie a sú riadenou prípravou na veľkú vojnu.
 

Bez nervozity a s nervozitou

Tá mierna nervozita bola preto, že aj v Tadžikistane sa plazivo prejavuje implantovaný Covid-19 a mohli sa nájsť „mudrci“, ktorí by – pod pláštikom boja proti hnusobe – navrhli zrušenie sviatku demokracie, voľby. Inak, podľa oficiálnych údajov, Tadžikistan (stav k 12. októbru 2020) evidoval 10 222 infikovaných osôb, z ktorých sa 9 058 vyliečilo (88,61 %) a 79 osôb vírusu podľahlo (mortalita 0,77 %).[1]

No a po druhé, aj v Tadžikistane sa nájde za peniaze piata či šiesta kolóna, ktorá by chcela „túto krajinu“ (samozrejme, za tučný honorár) farebne zmeniť. Nakoniec na Slovensku operujú otvorene a s požehnaním. Taký GLOBSEC „bez rúšok“ to len potvrdil. Táto akcia (vraj všetci negatívne testovaní, čo však je proti štatistickej logike) zrejme zlomí väz politicky a mocensky naivnej súčasnej, samozrejme, neplagiátorskej a vzdelanej politickej elite Slovenska.

Na margo nervozity vyžarujúcej zo susedného Kirgizska. Treba spomenúť, že v čase tadžických prezidentských volieb už v rámci Strednej Ázie kolovala zákulisná informácia o tom, že prezident S. Žeenbekov dostal garancie osobnej bezpečnosti, a preto súhlasil, že po menovaní novej vlády Kirgizska podá demisiu. Tiež, že exprezident A. Atambajev sa vrátil do väzenia, kam (mrzí ma to, lebo sa osobne poznáme) na základe súdneho rozhodnutia aj patrí.

Ak hádate, kto sprostredkoval toto rozuzlenie v Kirgizsku, tak je to tá istá veľmoc ako v prípade aktuálnej diskusie o Náhornom Karabachu, alebo v prípade ukončenia farebných ambícií (2020) v Bielorusku, alebo finálneho riešenia frustrácie z Ukrajiny na Kryme (2014).

V pondelok 12. októbra 2020 predseda Ústrednej volebnej komisie pre voľby a referendá Tadžikistanu (Центральная комиссия по выборам и референдумам Республики Таджикистан) Chudoerzona Bachtier Tavar (Худоёрзода Бахтиёр Тавар) ohlásil predbežné výsledky prezidentských volieb v Tadžikistane.

e._rachmon.jpg
Foto: Nový prezident E. Rachmon. Zdroj: www.avesta.tj

Podľa tejto informácie, súčasný prezident Emomali Rachmon (Эмомали Рахмон), ktorý je ako prezident na čele ťažko (aj občianskou vojnou) skúšanej krajiny už 28 rokov, tieto voľby vyhral.

Podobne ako v roku 1994, keď získal 59,5 % hlasov. V roku 1999 ho podporilo 97,6 %, v roku 2006 – 79,3 % a v ostatných prezidentských voľbách – 83,9% zúčastnených voličov.

Jeho terajšie volebné víťazstvo – na sedem rokov – má hodnotu 90,92 % získaných hlasov zúčastnených voličov[2].  Pritom v prezidentských voľbách volilo viac ako 3,5 mil. oprávnených voličov, takže kritérium 50-percentnej účasti bolo hravo prekročené. Celkovo bola účasť 85,39 %.
 

Keď atrofuje rozum a vládnu tenisky

Kvôli historickej spravodlivosti, treba pripomenúť, dve veci:

Tou prvou je fakt, že ani jedny prezidentské voľby v Tadžikistane od roku 1991, teda od ukončenia existencie Sovietskeho zväzu a vyhlásenia nezávislosti, neboli misiou ODHIR (zjavne pre istotu a bez akceptácie reálneho stavu tadžickej spoločnosti) charakterizované ako demokratické, slobodné a férové. Ale, čo už s expertmi, ktorí nedávno do Bieloruska 2020, ktoré majú na dosah, sa ani neunúvali a hovoria to isté.

Druhá poznámka sa týka reality. Napriek tomu, že mená opozičných politikov z Tadžikistanu nemajú v zahraničí umelý opozičný cveng, ako napríklad niektorými tajnými službami a štátnymi orgánmi cudzích štátov financovaná S. Tichanovskaja z Bieloruska, ktorá sa nielenže pohybovala po Slovensku bez rúška, ale ešte – ako to výstižne v článku Koronovaný štátny protokol[3] popísal Štefan Nižňanský, ktorému evidentne prospieva pobyt na našom hríbonosnom Záhorí – dostala protokolárne prijatie na Slovensku skoro ako kráľovná Alžbeta II. v roku 2008. Určite uznáte, že tieto dve dámy sú rozdielne váhové kategórie a ešte je paradoxom, že nedávno, vtedy ešte akreditovaného veľvyslanca Bieloruska (u hlavy štátu) J. E. Igora Aleksandroviča Leščeňu[4] prijímal trnafský nefenomén s hodnotným (ne)vzdelanímteniskách. A tu nie je skutočne čo dodať! Snáď len využiť tento fakt ako učebnicový príklad dedinskosti pre slovenských študentov medzinárodných vzťahov a diplomacie. A tých nie je málo.

Snáď len to, že meno a priezvisko (+ otčestvo) tej občianky Bieloruska je Cветлана Георгиевна Тихановская, čo sa v súlade so základným jazykovým zákonom platným na Slovensku, ktorým sú Pravidlá slovenského pravopisu (časť:  VII. Prepis z iných sústav, 1. prepis z Cyriliky...)[5], prekladá ako Svetlana Georgievna Tichanovskaja. Ja viem, kto už na Slovensku dodržuje zákon? Premiér to nie je, tak to buďme aspoň my!

Vráťme sa do Strednej Ázie, na úpätie majestátneho masívu Pamíru, do Tadžikistanu. V prezidentských voľbách boli oponentmi a protikandidátmi staronového prezidenta Emomali Rachmona (predtým Rachmonova):

  • Rustam Latifzoda (Рустам Латифзода – kandidát za Agrárnu stranu Tadžikistanu (Аграрная партия Таджикистана);
  • Abduchalim Gafforzoda (Абдухалим Гаффорзода) – za Socialistickú stranu (Cоциалистическая партия);
  • Rustam Rachmatzod (Рустам Рахматзод) – predstaviteľ Strany ekonomických reforiem Tadžikistanu (Партия экономических реформ);
  • Mirodž Abdulloev (Миродж Абдуллоев) – za Komunistickú stranu Tadžikistanu (Коммунистическая партия Таджикистана).

No a sumarizované výsledky prezidentských volieb zatiaľ hovoria jasnou rečou. Aktuálny prezident E. Rachmon získal 90,92 % hlasov zúčastnených voličov. Druhým v poradí je R. Rachmatzoda – 3,3 %, potom R. Latifzoda – 2,15 %, M. Abdulloev – 1,7 % a nakoniec socialista A.Gafforzoda – 1,49 %.

1032071662.pngInfografika: tj.sputniknews.ru

Pri takýchto rozdieloch si zjavne nikto nedovolí hovoriť o sfalšovaných voľbách, tak ako sa to od pása deje (a neprávom) vo vzťahu k Bielorusku.

No ale politika je už taká, nikdy nehovor nikdy! Slovenskí predstavitelia MaMoci si to upravili na nikdy nehovor pravdu, nikdy, ale to je dočasné.

Za plotom totiž ostal predseda Demokratickej strany (Демократическая партия Таджикистана) Saiddžafar (Ismonov) Usmonzonda (Саидджафар Исмонов), ktorému bola odmietnutá, v súlade s čl.65 Ústavy Tadžikistanu  [6]a čl. 24 ústavného zákona O voľbách prezidenta[7] registrácia za kandidáta.

Na revanš sa vyhlásil za konštruktívnu opozíciu voči prezidentovi. Konštruktívna opozícia (ako v Kirgizsku) môže znamenať všeličo. Len Tadžikistan má veľmi intímnu skúsenosť s občianskou vojnou, takže vývoz farieb a lakov pod pláštikom demokracie do krajiny zatiaľ nehrozí. Nakoniec Spojené štáty toľko exportovali demokraciu do sveta, až jej majú doma veľký deficit.

Príprava na tranzit

Zatiaľ sa môže E. Rachmon aj naďalej ako víťaz týchto volieb titulovať: Zakladateľ mieru a národnej jednoty – vodca národa, prezident Tadžikistanu, vážený Emomali Rachmon“ (Поягузори сулҳ ва ваҳдати миллӣ - Пешвои миллат, Президенти Ҷумҳурии Тоҷикистон мӯҳтарам Эмомалӣ Раҳмон).

Aspoň dovtedy, pokiaľ neodovzdá žezlo svojmu synovi Rustamovi Emomali (1987), ktorý sa trénuje na post prezidenta zatiaľ v pozícii predsedu Madžilisu milli Madžilisi Oli Tadžikistanu. Teda je ústavne druhým mužom Tadžikistanu.[8]

Toto rozhodnutie (o odovzdaní moci bez chaosu) však bude skôr než nové voľby urobené vo vnútri Kuljabského klanu. Ten garantuje stredoázijsko-tadžickú stabilitu. Stabilitu bez dúhových farieb a na hranici s Afganistanom, kadiaľ vedie najväčšia drogová diaľnica za Afganistanu do Európy pod patronátom vojakov so žuvačkou.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984