Reklama
Reklama

Voľby do Európskeho parlamentu v znamení politických posunov

Počet zobrazení: 1900


michelko_hlavicka_75.jpg

Skôr než začneme hodnotiť voľby do Európskeho parlamentu, musíme si uvedomiť zopár technických detailov. Tak predovšetkým, 13-percentná účasť značne skresľuje akékoľvek hodnotenia, pretože štandardná účasť vo voľbách, v ktorých o niečo ide, je zväčša značne nad 50 %. To, samozrejme, neznamená, že aj z volieb s 13-percentnou účasťou nemožno vyčítať isté trendy, rozhodne sa však nedajú mechanicky prekresliť do tých, ktoré očakávame v parlamentných voľbách v roku 2016.

Poďme teda k trendom, ktoré sú jasné a potvrdené vo viacerých volebných súbojoch. Zisk Smeru vo výške 24 % je jednoznačný neúspech. Neznamená to ale, že toľko isto by dostal aj v parlamentných voľbách, svedčí to však o dvoch trendoch. Smer je už za svojím zenitom a v prieskumoch je skôr nadhodnocovaný. Do istej miery je to aj logické. Únava z vládnutia – na bedrách tejto vlády je celá politická zodpovednosť za všetko, čo sa udeje a navyše je táto strana dnes a denne vystavovaná nevyberaným útokom takmer všetkých médií. Takže pokles jej preferencií je pochopiteľný, otázne je, ako sa vedenie strany k tejto situácii postaví. Najlogickejšia cesta bude asi postupne zvyšovať svoj koaličný potenciál, keďže po roku 2016 sotva bude môcť strana vládnuť sama.

Kým nad výsledkom Smeru môžeme siahodlho mudrovať, výsledok KDH sa dá interpretovať veľmi jednoducho. Jeho 13 % je logickým dôsledkom, resp. kombináciou extrémne nízkej účasti, ako aj skalného voličského jadra. Ak máte skalných voličov, ktorí prídu voliť za (takmer) akýchkoľvek podmienok a vaša konkurencia takých nemá, pri nízkej volebnej účasti vám to urobí výsledok takmer dvojnásobne vyšší, než je skutočná sila strany, rozumej pri normálnej, teda volebnej účasti nad päťdesiat percent. Preto netreba z tohto úspechu nič zásadné vyvodzovať. KDH má a bude mať v štandardných voľbách svojich 8 % istých – nič menej a nič viac.

SDKÚ potvrdila status skôr malej strany s baštou v Bratislave. Výsledky v tomto meste prekvapili len v tom, že voľby v nich nakoniec napriek tomu vyhral Smer so ziskom 19 %. Asi duo Maroš Šefčovič a Monika Beňová dokáže osloviť aj nemalú časť liberálnych mestských voličov. Vráťme sa však k SDKÚ. Prekvapilo, že súčasný podpredseda strany Ivan Štefanec napriek silnej kampani, ktorá mu bola šitá na telo, nemal na starého harcovníka Eduarda Kukana, ktorý je starý nielen vekom (75 rokov), ale aj pôsobením v politike (od roku 1998).

V prípade OĽaNO sa ukázalo, že na to, aby sa niekto stal europoslancom, nestačí byť bratrancom pána predsedu Igora Matoviča – Jozef Viskupič pohorel, ale kandidát musí byť známy aj ako jasný reprezentant istej agendy. Ukázalo sa, že OľaNO má predovšetkým konzervatívnych voličov a oslovilo ich to, čo reprezentuje poslanec Branislav Škripek. Mimochodom, aj do NR SR sa prekrúžkoval z absolútne nezvoliteľného 64 miesta.

Pri Novej väčšine a jej europoslankyni Jane Žitňanskej sa musíme chvíľu zastaviť. Predovšetkým Nová väčšina svojím „úspechom“ rozhodne nedokázala svoju životaschopnosť. Tá by sa preukázala v priamej konfrontácii s Procházkovou Sieťou, ktorá nekandidovala, takže pohltenie jej elektorátu sa nekonalo. Ukázalo sa však, že spájať kovaných liberálov (Jozef Kollár, Juraj Droba) s konzervatívcami (František Mikloško, Ondrej Dostál) nebolo dvakrát šťastné. Nakoniec vyhrala sympatická a ideologicky nie výrazne vyhranená Jana Žitňanská, ktorá najmenej vadila a asi aj najviac ľuďom konkrétne pomohla.

No a už sa pomaly dostávame k budúcemu exotovi slovenskej proveniencie Richardovi Sulíkovi. Ak si skutočne uplatní mandát v Európskom parlamente, asi si „porieši“ svoju osobnú situáciu, ale bude to koniec SaS. Každému je jasné, že strana sa efektívne nedá riadiť z Bruselu a prenechať vedenie strany Martinovi Poliačikovi či Lucii Nicholsonovej znamená, že strana skôr či neskôr skončí. Samozrejme, ak by Sulík do Bruselu naozaj išiel, európsky „troublemaker“ v pléne i kuloároch narobí nejaký ten vietor. Keďže však asi nebude ukotvený v nejakej vplyvnej frakcii, bude skôr politickým exotom než politikom s reálnym vplyvom.

Maďarské strany môžeme zobrať jedným vrzom. Dominanciu SMK nad Mostom-Híd spôsobil jediný faktor – skalní voliči. Je to veľmi podobné ako v prípade KDH. Most-Híd má pri štandardnej volebnej účasti určite viac voličov – vo voľbách s účasťou len tých najskalnejších zo skalných sú výsledky jednoducho skreslené. Bohužiaľ, tejto skutočnosti sa veľmi neteším. Predstava , že Slovenskú republiku v Európskom parlamente reprezentuje práve Pál Csáky, nie je veľmi povznášajúca. Troška prekvapujúce je, že prepadol Zsolt Simon, stranícka dvojka Mostu-Híd. Zrejme rovnako frustrovaný z výsledku je aj Béla Bugár, ktorý dúfal, že sa svojho straníckeho „troublemakera“ takto elegantne zbaví.

Posledné, k čomu by sme sa mali vyjadriť, je prepad národných strán. Ich výsledok je o to smutnejší, že uspeli hneď dve maďarské strany. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že kandidovali tri národné strany – Dankova, Slotova a  Belousovovej s volebných lídrom Sergejom Chelemendikom. Aritmetický súčet týchto subjektov bol jasne nad 5 %, čo znamená, že voličský potenciál by tu bol a, samozrejme, aj vyššia volebná účasť skôr favorizuje Dankovu SNS. Výsledky volieb však jasne hovoria, že „národné“ strany majú problém. Skoro by sa až chcelo povedať, že nastal ten pravý čas, aby si vstúpili do svedomia – to by však Slota, ale aj Belousovová museli niečím takým disponovať. Som totiž presvedčený, že o svojej nulovej šanci uspieť veľmi dobre vedeli. Ich motivácia bolo jediná – poškodiť svojho bývalého kolegu. A to akiste nie je správna cesta.

Skrátená verzia komentára vyšla v SNN

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama