Voľby alebo konkurz?

Táto dilema sa vo mne pomrví, keď zľava, sprava i zo stredu počúvam, že diaľnicu potiahneme až na najvýchodnejší východ, postavíme nájomné byty, vyriešime rómsku otázku, dýchaním z úst  do úst vzkriesime zdravotníctvo, školstvo či pôdohospodárstvo! Za korupciou, oligarchiou a mafiou sa len tak zapráši! Až sa zavše pousmejem, či najtransparentnejšie vysúťažená stavebná firma v úderníckom zápale postrehne, že diaľničný tunel razí už na ukrajinskom území...

Menej zábavná je predstava Slovenska vo vzduchoprázdne, ktorú nám vnucujú médiá. Keď im v tejto snahe zlyhajú prestrelky medzi koalíciou a opozíciou alebo škriepky v opozícii, poruke sú osvedčené finty, ako zabrániť téme zvonka, aby poznačila súboj na domácom piesočku. Ako v socializme na prekrývanie problémov slúžila filmová Angelika, tak v kapitalizme je to Alena Zsuzsová s jej pikantnými esemeskami. Veď načo strašiť verejnosť nejakou migráciou, keď z našich politikov iba Kiska vyhlásil, že by sme „mali prijať aspoň zopár tisícok utečencov.“ (https://www.hlavnespravy.sk, 19. 6. 2019) Nie div, že Denník N vyčítal Ficovi, že „skúša stočiť kampaň na migrantov. Smer účelovo strihol starší Kiskov výrok vo Ficovom videu tak, aby to vyzeralo, že to exprezident povedal v aktuálnej situácii.“ (https://dennikn.sk/1737645, 30. 1. 2020) Máme tej výčitke rozumieť tak, že Kiska by už hranice neotvoril? Alebo to bolo zo strany menovaného denníka iba zafrflanie, že niekto si dovolil oprášiť Kiskov výrok v tom najnevhodnejšom čase, teda pred voľbami? Keď migračná téma vyšumela, prečo Európska únia nezrušila funkciu komisára pre migráciu a Grécko ministerstvo pre migráciu a azyl? Jednoznačne na to odpovedala eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylla Johanssonová, ktorá pred niekoľkými dňami navštívila Bratislavu. „Mali by sme si sadnúť a nájsť pragmatický spôsob riešenia, ktorý by spočíval v kompromise pre všetkých 27 členských štátov.“ (Pravda, 5. 1. 2020) Podľa toho istého zdroja „mimovládne organizácie s komisárkou diskutovali aj o nových možných spôsoboch riadenia migračnej politiky vrátane sponzorovaného presídľovania.“ Kde sú časy, keď sa EÚ hotovala riešiť migráciu odstraňovaním jej príčin!

Kandidáti by sa mali vyjadriť nielen k „vychytenému“ Istanbulskému dohovoru, ale aj k tzv. toxickej značke V4 v rámci Európskej únie, k chystanej obchodnej dohode medzi EÚ a USA, o ktorej v Davose rokovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová s americkým prezidentom Donaldom Trumpom (https://ekonomika.sme.sk/c/22307974, 22. 1. 2020), k dvom percentám HDP do pokladničky NATO, k dosiaľ nedeklarovanému strategickému nepriateľovi Slovenskej republiky či k rekonštrukcii našich letísk za americké doláre. Na tieto výzvy bruselských úradníkov a lampasákov budú musieť reagovať víťazi volieb. Ale čo ich splnomocní povedať áno alebo nie, keď to neprebrali s Jeho veličenstvom voličom? Vyhraj voľby, a môžeš všetko? Ak to niekto chce ospravedlniť kľúčovými, zlomovými, rozhodujúcimi, historickými a osudovými voľbami s citovou rozbuškou v podobe smrti dvoch mladých ľudí, tak by mal aspoň naznačiť, ako sa  tá závratná zmena zmien odohrá. Zatiaľ totiž jestvuje len jeden, jediný scenár. Hoci ho neviditeľná ruka trhu napísala už pred tridsiatimi rokmi, zdá sa, že do vyjazdených koľají zapasuje aj najnovších volebných víťazov. Bodaj by nad nimi neuspela, keď si vo volebných bachantoch, na bilbordoch, sociálnych sieťach ani pred kamerami netrúfnu spochybniť čo len jej malíček! Navyše majú chlebodarcov i podnikajúcich príbuzných, susedov či spolužiakov s natrčenými dlaňami, ktorí môžu byť príbuznými, susedmi a spolužiakmi chlebodarcov.

Ešteže nás učeníci neviditeľnej ruky trhu občas pobavia titulkami typu „Blahovej sa chce zo Sulíka zvracať, ten hovorí, že skočila do lajna!“ (spravy.pravda.sk, 8. 2. 2020), „Ján Benčík: Kotlebovskí hrdinovia s plnými nohavicami!“ (Denník N, 8. 2. 2020) alebo „Voliť Kotlebu je hlúpe!“ (SME, 10. 2. 2020) Niečo sa muselo udiať aj s nami, pretože podobné perly ducha aj na adresu voličov by nás ešte nedávno vydesili. V posivenom absolventovi vojenskej katedry a ročnej prezenčnej služby pri pohľade na mapu vyvolali zásadnú otázku: či volební lídri prekáračkami, výkrikmi o ružovom zajtrajšku a jasotom svojho publika nechcú za každú cenu prehlušiť prípadné podozrenie, že voľby budú len konkurzom na pozíciu najochotnejšieho politika. Splniť to, čo sa od Slovenska očakáva. Veď iné bývalé sovietske satelity ako Poľsko a pobaltské štáty aj o polnoci odrecitujú, kto je ich úhlavný nepriateľ. A výhodne si zrekonštruovali letiská.