Reklama
Reklama

Vojnové piesne a ich odkaz

Počet zobrazení: 2061

Zapísali sa do sŕdc pokolení. V čase vojny pomáhali v boji, dnes pomáhajú uchovávať pamiatku na hrdinské činy ľudí, ktorí sa zaslúžili o porážku fašizmu v druhej svetovej vojne. Mám na mysli sovietske (ruské) vojnové  piesne z obdobia vojny a tiež piesne, ktoré sa zrodili neskôr, ale odrážali pocity a osudy ľudí vo vojne. Ich pravdivosť a emocionálna sila spôsobili, že sa stali významnou súčasťou historického povedomia Rusov i ďalších národov bývalého Sovietskeho zväzu. Mnohé z nich doslova zľudoveli a dodnes sa spievajú a znejú nielen pri historických výročiach spojených s vojnou, ale aj pri rôznych iných príležitostiach. Ľudia ich jednoducho považujú za svoje. Viaceré z nich boli v minulosti dobre známe a obľúbené aj u nás. Starší si ich určite dobre pamätajú a snáď sa nebudem mýliť, ak poviem, že mnohým sú stále blízke. Aj to ma motivovalo, aby som sa pokúsil stručne priblížiť aspoň niektoré z nich.

moskva_maj_2005_1.jpg
Pamätný reliéf na premiéru piesne Posvätná vojna v Moskve 26. júna 1941, autor Michail Perejaslavec, 2005.
Foto: Pavol Komora, 10. 5. 2005.

Na čestnom prvom mieste je legendárna hymnická pieseň Posvätná vojna (Священная война). Je to pieseň, ktorá svojím pátosom doslova vyráža dych a vzbudzuje zakaždým hlboké emócie. Vznikla na samom začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. Traduje sa, že časť jej textu napísal básnik Vasilij Lebedev-Kumač (autor populárnej piesne Poľuško-Pole) niekoľko dní pred útokom hitlerovského Nemecka na Sovietsky zväz. V deň útoku 22. júna 1941 text dokončil, 24. júna bola jeho nová báseň uverejnená v novinách Izvestija, 25. júna ju vedúci Ústredného armádneho súboru piesní a tancov skladateľ Alexander Alexandrov zhudobnil a nacvičil. Hneď na druhý deň zaznela aj na verejnosti. Alexandrovov súbor ňou na Bieloruskej železničnej stanici v Moskve vyprevádzal na front jednotky Červenej armády. Túto udalosť pripomína pamätný reliéf na budove stanice odhalený v roku 2005. Pieseň Posvätná vojna bola mocnou výzvou na obranu vlasti a mala počas celej vojny obrovský mobilizačný účinok.

Do duchovnej „výzbroje“ boli vzaté aj viaceré skladby, piesne a melódie z predvojnových rokov. Do bojov na front odchádzali vojaci často za zvukov pochodovej skladby Lúčenie Slovanky (Прощание славянки). Skladbu zložil vojenský hudobník Vasilij Agapkin v roku 1912 pod dojmom tzv. prvej balkánskej vojny a venoval ju všetkým slovanským ženám. Osudy tejto skladby boli síce kľukaté, používali ju v rôznom čase rôzne vojenské sily, vrátane bielogvardejcov v občianskej vojne, dnes je však vo vedomí ľudí nerozlučne spätá s Veľkou vlasteneckou vojnou. Patrí k historickým zaujímavostiam, že autor pochodu V. Agapkin bol dirigentom na pamätnej prehliadke vojsk na Červenom námestí 7. novembra 1941, z ktorej vojaci odchádzali priamo na front brániť ohrozenú Moskvu. Do povedomia svetovej verejnosti sa skladba dostala v roku 1957 prostredníctvom dnes už kultového vojnového filmu Žeriavy tiahnu. Zaujímavosťou je aj to, že text ku skladbe, ktorý sa používa v súčasnosti najčastejšie, vznikol až v roku 1983. Jeho autorom je básnik Vladimír Lazarev.

75_logo_843.jpg

K predvojnovým piesňam patrí aj jedna z najpopulárnejších ruských piesní Kaťuša (Катюша) od Matveja Blantnera (hudba) a Michaila Isakovského (text). Vznikla v roku 1938 ako odozva  na boje pri rieke Chalchyn na Ďalekom východe, v ktorých sovietski pohraničníci a mongolskí vojaci porazili japonských agresorov, čo malo ďalekosiahle dôsledky na priebeh 2. svetovej vojny. Japonskí militaristi sa po tejto porážke rozhodli smerom na sever neútočiť. Kaťušu, pieseň o láske, vernosti a obrane vlasti na hudobné motívy ľudových piesní pretavili sovietski konštruktéri neskôr do raketometov, pre ktoré sa namiesto vojenských označení vžil názov Kaťuša. Pieseň Kaťuša vlievala nádej a energiu sovietskym vojakom, kaťuše zasa naháňali strach hitlerovcom a ich vazalom a rozhodli o víťazstve v nejednom boji.

Je príznačné, že väčšina piesní vojnového obdobia je ladená lyricky. Sú v nich v poetickej forme zachytené prosté ľudské city. Sú o láske, o vzťahu k domovu a domovine, o túžbe po pokojnom mierovom živote a nutnosti zvíťaziť v neľútostnom zápase so zlom. V niektorých piesňach je vojna dokonca len akoby niekde v pozadí. Takou je aj u nás dobre známa pieseň Večer v prístave (Вечер на рейде). Vznikla koncom augusta 1941 v Leningrade, tesne predtým ako Nemci začali blokádu mesta trvajúcu krutých 900 dní. Tvorcami piesne boli básnik Alexej Čurkin a skladateľ Vasilij Soloviev-Sedoj. Zložili ju na rozlúčku so svojím milovaným mestom, ktoré museli na príkaz úradov opustiť. S veľkou presvedčivosťou v nej vyjadrili pocity, aké prežívajú ľudia, keď sa lúčia s niečím vzácnym. Pieseň sa čoskoro rozšírila zo Čkalova (dnes Orenburg), kam evakuovali, po celej krajine. Počas vojny ju neraz vysielal rozhlas aj v obkľúčenom Leningrade, rovnako ako slávnu 7. symfóniu Dmitrija Šostakoviča.

Mnohé z vojnových piesní plné lyriky mali formu listu vojaka k žene, matke, či milej. Vojaci si ich nielen spievali, ale rozposielali ich texty v poľnej pošte svojim blízkym. Takou bola aj lyrická a hlboko ľudská pieseň V zemľanke (В землянке). Jej text napísal básnik Alexej Surkov v novembri 1941 na vojenskom stanovišti, v zemľanke blízko Moskvy, ako list manželke. Vo februári 1942 ju zhudobnil skladateľ Konštantín Listov. Pieseň čoskoro vysielali v rozhlase a dočkala sa všeobecnej popularity, aj keď sa vyskytli výhrady voči veršu, že vojaka píšuceho list delia od smrti 4 kroky. Taká však bola realita. Najznámejším dobovým interpretom tejto piesne bol Leonid Uťosov, vedúci estrádneho orchestra Moskovského rozhlasu, známy aj tým, že v roku 1929 založil v Leningrade kapelu Tea-jazz. Pieseň zaznela na konci vojny aj pri dobytom Reichstagu.

Hudobným symbolom Veľkej vlasteneckej vojny sa stala aj pieseň Modrá šatôčka (Синий платочек). Jej autorom bol poľský hudobník Jerzy Peterburski, ktorý sa po 17. septembri 1939 ocitol na území prinavrátenom Sovietskemu zväzu a stal sa vedúcim Štátneho džezového orchestra Bieloruska, pre ktorý v roku 1940 zložil aj túto skladbu. Text piesne, v ktorej dominuje téma rozlúčky, lásky a vernosti v ťažkých časoch, napísal ruský básnik a dramatik Jakov Galickij v spolupráci s Michailom Maksimovom. Pod úspech Modrej šatôčky, ktorá znela v rozhlase i na fronte a patrila k najpopulárnejším aj po vojne, sa výrazne podpísali jej interpretky Lýdia Ruslanovová a Klaudia Šuľženková. K. Žuľčenkovú, mladšiu z nich, si iste pamätajú aj mnohí ľudia staršej generácie na Slovensku.

Do rokov 1942 – 1943 sa datuje vznik ďalšej obľúbenej vojnovej piesne V lese pri fronte (В лесу прифронтовом). Jej tvorcami boli autori legendárnej Kaťuše, básnik Michail Isakovskij a skladateľ Matvej Blantner. Vo vojnových pomeroch ju zložili v spolupráci na diaľku, čo bol dosť častý jav. Isakovskij poslal Blanterovi text a ten na motívy skladby anglického kráľa valčíka Archibalda Joyceho Jesenný sen z roku 1908, spomenutej v texte, zložil k básni priliehavú hudbu. V lyrickej piesni sa prelínajú nostalgické spomienky na domov, na mierový život pred vojnou, s poznaním nevyhnutnosti bojovať do konečného víťazstva nehľadiac na nebezpečenstvo smrti, pretože len boj približuje vytúženú chvíľu návratu do rodného domu.

Rovnaký odkaz obsahuje aj slávna pieseň Aj k nám na front prišla jar (Пришла и к нам на фронт весна) z roku 1944, známejšia pod neskorším názvom Slávici (Соловьи), od skladateľa Vasilja Solovjeva-Sedého a básnika Alexeja Fatianova. V tomto prípade ide o interpretačne pomerne náročnú skladbu určenú skôr na počúvanie. Možno spomenúť, že u ruského (sovietskeho) publika ňou zabodoval skvelým podaním aj Karel Gott.

moskva_maj_2005_2.jpgViaceré vojnové piesne si získali popularitu prostredníctvom filmu. Vari najznámejšou z nich je pieseň Tmavá noc (Тёмная ночь) z filmu Dvaja vojaci (Два бойца) od básnika Vladimíra Agatova a skladateľa Nikolaja Bogoslovského. Film o bojovom priateľstve dvoch vojakov na Lenigradskom fronte nakrútili v hlbokom zázemí v Taškente v roku 1943. Pieseň približuje formou imaginárneho listu vojaka manželke atmosféru vojny, pocity z odlúčenia od rodiny, túžbu po láske a presvedčenie o sile vernosti, ktorá ho ochráni pred každým nebezpečenstvom. Úlohu jedného z dvojice vojakov zahral a pieseň naspieval Mark Bernes, spevácka jednotka populárnych piesní v ZSSR v 40. a 50. rokoch.

K najobľúbenejším piesňam z obdobia vojny patrí aj pieseň s názvom Smugľanka (Смуглянка), v preklade do slovenčiny Počerná. Vznikla v roku 1944 a jej autormi boli Jakov Švedov (text) a Alexej Novikov (hudba). Obsahom piesne je rodiaca sa láska medzi vojakom a mladou moldavskou partizánkou. Vo svižnej a optimistickej melódii sa odráža tak miesto príbehu ako aj rastúca nádej na konečné víťazstvo. K rozšíreniu popularity Smugľanky prispel vojnový film s prvkami humoru В бой идут одни „старики“ (Do boja idú iba „mazáci“) , nakrútený v roku 1973, v ktorom bola použitá. U nás bol tento film premietaný pod distribučným názvom Spievajúca eskadra.

Zážitky z vojny sa mocne vryli do vedomia jednotlivcov i celej spoločnosti, čo sa odrazilo aj v tom, že aj po skončení vojny sa zrodili mnohé pozoruhodné piesne s vojnovou tematikou. Viaceré z nich sa zaradili do zlatého fondu ruských vojnových piesní. Na tomto mieste za všetky spomeniem pieseň Deň víťazstva (День Победы) z roku 1975, ktorá sa stala ikonickou piesňou tradičných osláv historického víťazstva národov Sovietskeho zväzu vo Veľkej vlasteneckej vojne. Jej autormi boli básnik Viačeslav Charitonov a skladateľ David Tuchmanov, jej najvýraznejším interpretom Lev Leščenko, dnes už spevácka legenda, ktorý ju naspieval ako prvý a spieva ju s veľkým úspechom doposiaľ.

Ruské vojnové piesne z obdobia druhej svetovej vojny spomenuté v článku, ale aj mnohé ďalšie, sú nehmotnými pamätníkmi boja za víťazstvo nad fašizmom. Zaslúžia si, aby sme na ne nezabúdali a ich prostredníctvom si pripomínali všetkých, ktorí v neľútostnom boji porazili fašizmus a dali národom šancu žiť v mieri. Sú zároveň odkazom nedopustiť stratu historickej pamäti a postaviť sa proti prekrucovaniu dejín, ku ktorému dochádza čoraz častejšie, najmä v krajinách, kde sa k moci predrali pohrobkovia porazených fašistických elementov, s názormi ktorých sa stotožnili aj rôzni nedoukovia v Európskom parlamente.

Священная война                          Прощание славянки

Катюша                                            Вечер на рейде

В землянке                                      Синий платочек

В лесу прифронтовом                   Соловьи

Тёмная ночь                                    Смуглянка

День Победы                                   День Победы

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama