Vojna v Afganistane

Fatálnym problémom, ktorý zostane krajine po odchode cudzích vojsk, bude sociálno-ekonomický úpadok, sprevádzaný kultúrnou traumou z vyše 30 ročných bojov s rôznymi nepriateľmi zvonku, ale aj v jej vnútri. Bezohľadnosť a iracionalita, s akou viedli USA a ich spojenci vojnu v Afganistane, realistom neumožňuje veriť, že sa po nej podarí v krajine naštartovať rozvojové procesy.
Počet zobrazení: 8477

Spojené štáty začali spolu s Veľkou Britániou inváziu do Afganistanu leteckými a raketovými náletmi 7. októbra 2001 v rámci operácie Trvalá sloboda. Z hľadiska USA ide o najdlhší konflikt, do ktorého sa vo svojich dejinách zaplietli. Afganská vojna je konfliktom, ktorý svojimi rôznymi parametrami zhoršuje medzinárodnú prestíž USA. Washington sa snaží vyjsť z neho s čo najlepšou reputáciou, ale aj relatívne rýchlo, čo je, vzhľadom na rozvrat spôsobený v krajine, veľmi ťažké.

Téma Afganistanu bola súčasťou kampane pred vlaňajšími prezidentskými voľbami, keď sa prezentovalo, že v roku 2014 USA Afganistan opustia. Po voľbách, ako to už je v politickom živote USA zvykom, sa viaceré predvolebné heslá upravujú a menia. Už dnes je jasné, že

spôsob a lehoty odchodu vojsk USA z Afganistanu

budú iné, ako sa prezentovalo v predvolebnej kampani. V roku 2013 sa chystajú definitívne skončiť účasť na invázii do Afganistanu viaceré štáty, čo tiež spôsobuje USA starosti.

Od roku 2002 sa v Afganistane uskutočňuje na základe rezolúcie BR OSN č. 1386 z 20. decembra 2001 operácia ISAF (International security assistance force). Okrem USA sa  v rámci tejto misie, ktorej velenie prebralo za podivných okolností v lete 2003 NATO, na konflikte v súčasnosti zúčastňuje ďalších 48 štátov (medzi nimi všetky členské štáty NATO). Tri štáty (Jordánsko, Južná Kórea a Švajčiarsko) svoje pôsobenie v ISAF už ukončili.

Od roku 2002 pôsobí v Afganistane aj ďalšia misia OSN – UNAMA (United Nations Assistance Mission in Afghanistan) – na základe rezolúcie BR OSN 1401. Na jej čele je od 23. novembra 2011 slovenský diplomat, bývalý minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš. UNAMA o. i. vydáva polročné a ročné správy zamerané na ochranu civilného obyvateľstva v ozbrojenom konflikte (Protection of Civilians in Armed Conflict).

Najvyšší početný stav zahraničných vojsk v Afganistane

bol na jar 2011 – okolo 140 000 osôb (z nich bolo 130 000 v ISAF a 10 000 vojakov USA v rámci operácie Trvalá sloboda). Podľa údajov z 3. decembra 2012 na webovej stránke ISAF (http://www.nato.int/isaf/docu/epub/pdf/placemat.pdf) v misii pôsobilo už len vyše 102 tisíc osôb (z toho bolo 234 zo Slovenska), pričom uvedené stavy sa takmer každodenne menia. Sedem štátov sa na operácii zúčastňuje vyslovene symbolicky – menej ako 20 osobami a ďalších 12 má v Afganistane v súčasnosti menej ako 100 osôb. Po USA mali na konci roku 2012 najväčšie kontingenty (viac ako tisíc osôb) Veľká Británia, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Španielsko, Gruzínsko, Rumunsko a Austrália.

Ako raritu a svojrázny príklad prowashingtonskej lojality treba uviesť Gruzínsko, ktoré má v súčasnosti v Afganistane vyše 1 500 vojakov. Celkový počet ozbrojených síl Gruzínska podľa ročenky Military Balance v roku 2011 bol 20 855 osôb, teda okolo 7 % z nich sa nachádza v Afganistane.

V roku 2012 sa znížili počty obetí v afganskom konflikte.

Z príslušníkov ISAF zahynulo spolu 405 osôb. Z toho bolo 310 vojakov USA, 44 z Veľkej Británie a 51 z ďalších štátov. Je to už menej ako v roku 2009 (najvyšší počet strát – 771 mŕtvych – bol v roku 2010 a odvtedy ich počet klesá). Podľa polročnej správy UNAMA sa znížil za prvý polrok 2012 aj počet civilných obetí. Za toto obdobie zahynulo 1 145 civilných osôb oproti 1 510 mŕtvym v prvom polroku 2011 a 1 271 v prvom polroku 2010.

Podľa ročných správ UNAMA o ochrane civilistov v ozbrojenom konflikte 

v rokoch 2007 až 2011 zahynulo v Afganistane takmer 12 000 civilistov.

Tieto údaje sa však považujú za podcenené a uvádzajú sa aj zhruba o polovicu vyššie a za celkové trvanie vojny v Afganistane podľa niektorých odhadov zahynulo už vyše 25 tisíc civilných osôb.

Z počtov, ktoré sa udávajú v správach UNAMA, väčšina obetí zomiera v dôsledku aktivít síl, ktoré sa označujú za protivládne. Asi 15 – 20 % obetí ide na vrub činnosti provládnych síl a misie ISAF. Zhruba v 10 % prípadov nemožno jednoznačne určiť, kto zapríčinil smrť civilistov.

Vo výročnej správe NCTC (National Counterterrorism Center), ktoré pôsobí v rámci spravodajskej komunity USA, za rok 2011 sa uvádza málo medializovaný fakt, že v roku 2011 dosiahol počet teroristických útokov a ich obetí najvyššie počty v Afganistane (2 872 útokov a 3 353 mŕtvych) a už prevýšil tieto počty v Iraku (2 265 útokov a 3 063 zabitých) a Pakistane (1 436 útokov a 2 033 mŕtvych). Zdá sa, že po odchode inváznych vojsk

Afganistan môže skĺznuť na podobnú cestu ako Irak

s každoročnými tisíckami teroristických útokov a ich obetí. Aj vývoj počtu obetí terorizmu v štátoch priamo alebo sprostredkovane zasiahnutých inváziami USA, je hrozivý. V rokoch 2007 – 2011 zahynulo v dôsledku teroristických útokov v Iraku 28 706, v Afganistane 13 106 a v Pakistane 10 537 osôb. Počty obetí v Iraku majú zostupnú, ale v Afganistane vzostupnú tendenciu.

Možno skutočne sa ukáže, že v roku 2012 došlo v Afganistane aj k poklesu počtu civilných obetí bojov. Bude to však predovšetkým výsledok toho, že sa postupne znižovaním počtom príslušníkov ISAF znižovali aj rozsah a intenzita bojov, keď z krajiny odišlo okolo 30 tisíc zahraničných vojakov.

Správy o postupnom preberaní zodpovednosti za obranu Afganistanu vlastnými bezpečnostnými silami sa tiež podobajú skôr rečníckym cvičeniam než reálnej informovanosti. Už takmer bežnými sa stali incidenty, pri ktorých afganskí vojaci či policajti (popr. osoby prezlečené do ich rovnošiat) napadnú cudzích vojakov, neraz aj inštruktorov, ktorí ich majú cvičiť a pod.

Existujú viaceré ďalšie nejasnosti až biele miesta, ktoré jednoznačne svedčia o celkovom neúspechu invázie/misie. Ide najmä o to, že napriek ohlasovaným úspechom operácie ISAF

rastie počet bojovníkov Talibanu.

Ich počet na konci roku 2001, keď vládu Talibanu zvrhli vojská Severnej aliancie, zostal asi 1 500 – 2 000 (niekedy sa uvádza dokonca len 900).

Sila Talibanu však neočakávane začala rásť od roku 2005. Podľa rôznych údajov v médiách neraz odvolávajúcich sa na zdroje spravodajských služieb USA, v roku 2006 sa ich stav odhadoval už na 12 tisíc. Do 2008 ich bolo už vyše 20 tisíc a v 2010 ich počet stúpol na 28 tisíc. Objavujú sa aj údaje, ktoré početnosť Talibanu v Afganistane na konci roku 2012 odhadovali na 25 až 40 tisíc osôb. Doplníme však, že nejde o nejaké veľké celky organizované vojenským spôsobom, ale o skupinky veľmi rôznorodých bojovníkov, ktorí často pôsobia nekoordinovane.

Počet ľudí, ktorí sa pridávajú k Talibanu údajne naďalej rastie. Často je príčinou podpory Talibanu to, že ľudia prišli o svojich blízkych v dôsledku činnosti inváznych vojsk. Napriek mnohým uisteniam naďalej pokračujú incidenty so zabíjaním civilistov v dôsledku činnosti inváznych vojsk, najmä pri bombardovaní rôznych objektov, kde sa majú ukrývať bojovníci Talibanu. Aj keby tieto údaje o počtoch bojovníkov Talibanu boli prehnané a pohybovali sa na ich polovici, je otázne v čom spočíva úspech operácie ISAF a najmä, aký bude osud vlády H. Karzaja, popr. iných prowashingtonských kruhov po avizovanom ukončení pôsobenia ISAF v roku 2014.

Ďalším vážnym problémom je reálna moc,

ktorú má súčasná kábulská vláda. Ohraničuje sa najmä na väčšie mestá, ktoré sú v blízkosti cudzích vojenských základní. Ak sa porovnáva z vojenského hľadiska taktika kontingentu ISAF s taktikou sovietskych vojsk v Afganistane z 80. rokov tak zásadný rozdiel spočíva v tom, že vojská ISAF minimálne vstupujú do bojov s „protivládnymi“ silami a venujú sa predovšetkým hliadkovacej, popr. „vyčisťovacej“ činnosti na základe údajov rôznych spravidla platených udavačov. Ide o akúsi udržiavaciu vojnu, v ktorej nemôže dôjsť k výraznej zmene situácie a ktorá nahráva domácemu odboju.

Odhaduje sa, že Taliban pôsobí na dvoch tretinách až troch štvrtinách územia Afganistanu. Tým, že sa zúčastnil už na viacerých stretnutiach, na ktorých sa posudzuje budúci vývoj štátu, sa vlastne neoficiálne priznáva, že stále zostal silou, ktorá má na chod krajiny vplyv. K čomu teda bola táto vojna, jej obete a náklady, keď na jej konci je sila Talibanu rovnaká ak nie väčšia než bola na začiatku?

Aj al-Kajda, ktorá sa mala zlikvidovať,

funguje naďalej napriek teatrálnemu zabitiu Usámu bin Ládina

v roku 2011. Postupne sa presunula do Iraku, zapojila sa do bojov v Líbyi. V médiách sa píše o existencii al-Kajdy islamského Maghrebu (niekedy v skratke AQIM z anglických slov Al-Qaeda in the Islamic Maghreb), v minulosti pôsobiacej pod názvom Salafistická skupina pre kázanie a boj. Pôsobenie al-Kajdy je zreteľné aj v Jemene a objavuje sa aj v Sýrii.

Mnoho protichodných informácií koluje o pestovaní ópia v Afganistane, ktorý sa stal na začiatku 21. storočia najväčším výrobcom ópia. Podľa správy Úradu OSN pre drogy a zločin z roku 2012 od roku 2002 sa podieľa na jeho svetovej produkcii 80 – 90 % a na jeho území je viac ako 60 % plôch, na ktorých sa ilegálne pestuje mak na ópium. Po poklese produkcie ópia v Afganistane v rokoch 2008 – 2011 došlo v roku 2011 zas k jeho zvýšeniu. Táto produkcia je stále asi jeden a pol až dvakrát vyššia, ako bola počas vlády Talibanu v druhej polovici 90. rokov.

Prehľad afganskej vojny skončíme tým, že fatálnym problémom, ktorý zostane krajine po odchode cudzích vojsk bude

sociálno-ekonomický úpadok, sprevádzaný kultúrnou traumou

z vyše 30 ročných bojov s rôznymi nepriateľmi zvonku, ale aj v jej vnútri. Bezohľadnosť a iracionalita, s akou viedli USA a ich spojenci vojnu v Afganistane, realistom neumožňuje veriť, že sa po nej podarí v krajine naštartovať rozvojové procesy. Okrem samotného Afganistanu však hrozí dlhodobá a ťažko predvídateľná bezpečnostná a zrejme aj sociálno-ekonomická kríza v regióne, ktorá sa dotkne najmä Pakistanu a môže sa týkať aj niektorých stredoázijských republík (najmä Tadžikistanu a Uzbekistanu).

USA vynaložili na vojnu v Afganistane už sumu, ktorá sa blíži 500 miliardám USD. Podľa správy Congressional Research Office z roku 2012 USA vojna v Afganistane od roku 2001 do roku 2011 stála 443 miliárd USD. Ak zoberieme, že vojenské výdavky SR sa v posledných rokoch pohybujú okolo 1 miliardy USD, ide o niekoľkostoročné (!!!) slovenské vojenské výdavky na súčasnej úrovni. Aj po odchode cudzích vojsk bude nevyhnutné finančne podporovať udržiavanie afganských bezpečnostných síl (v roku 2012 Kábul požadoval na tento účel vyše 4 miliárd USD) a poskytovať aj hospodársku pomoc krajine, s čím nastanú v podmienkach neprestávajúcej globálnej krízy Západu ďalšie komplikácie.

Najbližšie čítajte: Protisýrske ťaženie

(Poznámka -  V rubrike SÚVISIACE, ktorá je vpravo hore pri článku, je odkaz na autorovu stať Vojenská  bezpečnosť vo svete v roku 2012 – časť 1 a 2 a nadväzujúci článok Veľké ozbrojené konflikty uplynulého roku.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa P.Guman
#1
Pavel Guman
23. január 2013, 23:09

Niečo k bezpečnosti vo svete.

Henry Kissinger nedávno vstúpil svojim postojom čo nás v blízkej budúcnosti čaká. Koncom novembra povedal : „Ak nemôžte počuť zvuky bubnov vojny, potom musíte byť hluchí“

Časť jeho komentáru okrem iného znie:

„USA provokujú {dráždia}Rusko a Čínu, a posledný klinec do rakvy bude Irán, ktorý je samozrejme hlavným cieľom Izraela.“

„My dovolíme Číne zvýšiť ich vojenskú silu a Rusku obnoviť /spamätať/ sa zo sovietizácie a to tak, že im dáme falošný pocit, že budia dojem sily, ktorý bude vytvárať celkovo rýchlejší koniec pre oboch“

„Prichádzajúca vojna bude tak vážna vo svojich rozmeroch, že iba jedna superveľmoc môže vyhrať a to sú ľudia USA.“

„Toto je dôvod prečo EU je v takom uponáhľaní sa formovať kompletný superštát, pretože oni vedia čo prichádza, aby Európa prežila bude mať jeden celkový kohézny štát.“

„Ich urgentnosť my nahovára, že oni vedia a veľmi dobre, že veľké vyrovnanie sa /zúčtovanie/ je na nás. „Ó ako dlho som sníval o tomto povznášajúcom momente.“

Kissinger aj opakoval, čo už hovoril skôr resp.dávnejšie: „Kontroluj ropu a kontroluješ národy.“  „Kontroluj jedlo a  kontroluješ ľudí.“

    „Povedali sme, že vojsko by mohlo prevziať kontrolu nad siedmimi krajinami Blízkeho východu pre ich prírodné zdroje a oni sú blízko pri konci splnenia svojej práce.“                        / o.i.- Irak, Sýria, Irán/

    „Posledným kamienkom je Irán, ktorý bude skutočne špičkou rovnováhy.“

    „Ako dlho môžu Rusko a Čína byť nečinný a dívať sa na to a sledovať ako to USA čistí.“

    „Veľký ruský medveď a čínsky kosák sa prebudia z ich driemot a to vtedy keď Izrael bude bojovať s celou svojou silou a zbraňami zabíjaním toľko veľa Arabov koľko bude môcť.“

    „Z popola postavíme novú spoločnosť, nový svetový poriadok, v ňom bude len jedna superveľmoc, ktorá zostane,     a to bude globálna vláda, ktorá vyhrá.“

    „Nezabudnite USA majú najlepšie zbrane, my máme veci, ktoré žiadna iná krajina nemá a my predstavíme tieto zbrane svetu vtedy, keď bude správny čas.“

    Kissinger sa narodil r. 1923 v Bavorsku. Jeho židovská rodina utiekla pred nacistami r.1938....

    To sú myšlienky nositeľa Nobelovej ceny za mier, poradcu prezidentov USA, člena „Bilderberg group“....

    A ešte jeden z citátov nositeľa Nobelovej ceny: „ Svetová populácia musí byť zredukovaná o 50percent.“

    Bol tu jeden človek s podobnými názormi a takisto v ňom kolovala židovská krv – z jednej štvrtiny /po otcovi/ a volal sa Adolf Hitler....    Koncom 30-tych rokov sa Hitler objavil na 1-ej strane časopisu Time ako osobnosť roka.  Nedávno v minulých rokoch ňou bol vyhláseny aj Obama - mimochodom tiež nositeľ Nobelovej ceny mieru.

     

    Blogy a statusy

    Píšte a komunikujte

    ISSN 1336-2984