Reklama
Reklama

Vojna a mier sa vracia na obrazovky

Počet zobrazení: 8546

V roku 210. výročia Bitky troch cisárov (francúzskeho Napoleona I., rímskonemeckého Františka I. a ruského cára Alexandra I.) budeme môcť po dlhšom čase sledovať na televíznych obrazovkách v HD rozlíšení veľkolepú filmovú epopeju, ktorú podľa štvorzväzkového románu Leva Nikolajeviča Tolstoja pred pol storočím (1965 – 1967) nakrútil ruský režisér Sergej Bondarčuk.

z_velkofilmu_vojna_a_mier_bitka_pri_slavkove.jpgZ veľkofilmu Vojna a mier.











V roku 1969 mu udelili Oscara, cenu americkej Akadémie filmového umenia a vied, za zahraničný, teda neanglicko-neamerický film. Súčasne získal aj Zlatý glóbus a Cenu newyorských filmových kritikov. V súčasnej zmenenej geopolitickej situácii v Európe sa na sfilmovaný román určite budeme pozerať z iného uhla ako pred desiatkami rokov. A iste dáme za pravdu Tolstojovmu géniu, keď zistíme, ako si jeho dielo stále zachovalo svoju aktuálnosť.

Filmový seriál však neuvidíme na žiadnom zo slovenských kanálov, ale v sobotu 14. marca si treba zapnúť o 20.00 Českú televíziu 2, kedy sa začnú odvíjať príbehy jednotlivých postáv epopeje. Prvá časť je pomenovaná podľa jedného z troch ústredných hrdinov – Andrej Bolkonskij. Ďalšiu sobotu, 21. marca o takom istom čase bude nasledovať časť Nataša Rostovová, 28. marca tretie pokračovanie s názvom Rok 1812 a napokon 4. apríla záverečný diel Pierre Bezuchov. 
 

Knieža Bolkonskij nastupuje na scénu


Okrem 250 „vymyslených“ hlavných a epizódnych postáv, vrátane histórie celých ruských šľachtických rodov na začiatku 19. storočia (Tolstojovci patrili medzi najvýznamnejšie) sa v pôvodnom románe stretávame aj s drobnokresbou skutočných osobností, ako bol Napoleon Bonaparte, cár Alexander či vojvodca Michail I. Kutuzov. Celkovo sa pre potreby filmovej produkcie použilo vyše 35-tisíc kostýmov a v bojových scénach si v rolách štatistov zahralo dokopy 120-tisíc vojakov.

andreja_bolkonskeho_stvarnil_vjaceslav_tichonov_prvy_diel_epopeji.jpgAndreja Bolkonského stvárnil Viačeslav Tichonov, prvá časť epopeje.


Začiatok prvého diela nás zavedie do Petrohradu roku 1805, keď ruskú spoločnosť znepokojujú správy z vojnami zmietanej Európy. Mladé knieža Andrej Bolkonskij (Tolstojova matka pochádzala z rodu Volkonských), inak ušľachtilý, energický aristokrat, odchádza s vlasteneckým nadšením do vojny proti obávanému Napoleonovi, stane sa Kutuzovovým pobočníkom. Svoju tehotnú ženu Lízu ešte predtým odváža do vidieckeho sídla k otcovi...

Bolkonského stelesnil herec Viačeslav Tichonov, ktorého sme mohli vidieť ešte v jednom oscarovom filme Unavení slnkom (režisér Nikita Michalkov, 1994). Zomrel 4. decembra 2009 v Moskve vo veku 81 rokov na srdcový infarkt. Československí diváci ho poznajú aj z poviedkového filmu režisérov Stanislava Rostockého a Stanislava Strnada z oslobodenej Prahy a jej predmestí – Májové hviezdy (1959), kde po jeho boku hrala Jana Brejchová, a zo snímky Pieseň o strome a ruži (1978) Ladislava Rychmana, kde akože pomáhal budovať pražské metro.

napoleon_a_bolkonskij_po_bitke_pri_slavkove.pngFrancúzsky cisár a ranený Bolkonskij po slavkovskej  bitke.












Slávna scéna v epopeji Vojna a mier sa odohráva po bitke pri Slavkove (nemecky Austerlitz), keď sa na zemi ležiaci zranený Bolkonskij pozerá na veľkého víťaza, ktorý sa pri ňom pristaví. Zrazu pochopí, aké krásne a vysoké je belasé nebo nad ním a aký nízky, prízemný je francúzsky tyran. Prežije viacero sklamaní i kúsok šťastia. Napokon sa mu vojna sprotiví, netušiac, že sa mu stane osudnou...
 

Krvavé bitky pri Slavkove a Borodine
 

Bitka troch cisárov sa odohrala 2. decembra 1805 neďaleko Brna. Francúzi síce stratili 7 000 mužov (Rakúšania a Rusi 27-tisíc), ale až do konca života ju Napoleon považoval za svoje najväčšie víťazstvo. Ruské vojská sa po nej stiahli domov a v bratislavskom Primaciálnom paláci Francúzi a Rakúšania rokovali – podľa Bonaparteho scenára.

napoleon_v_bitke_pri_slavkove_obraz_francoisa_gerardu.jpgNapoleon v bitke pri Slavkove, olej Françoisa Gerardu.

 









Podpísaním tzv. Bratislavského mieru sa zrušila rímskonemecká ríša, František I. nebol len jej posledným panovníkom, no aj prvým rakúskym cisárom. Nemecké krajiny sa rozdelili medzi Prusko a Francúzsko (a jeho spojencov). Na pamiatku tejto dohody dodnes existuje v centre Paríža Rue Presbourg – Bratislavská ulica.

Najstrhujúcejšia je zrejme tretia časť filmového eposu Rok 1812. Priniesla v dejinách svetovej kinematografie jedno z najveľkolepejších zobrazení historickej bitky za účasti viac ako 20-tisíc komparzistov a sedem súčasne bežiacich kamier. Scény vojenského besnenia pripomínajúceho apokalypsu trvajú takmer trištvrte hodinu. Samozrejme, samotná bitka pri Borodine 7. septembra 1812 trvala celý deň.

boris_zakhava_ako_general_kutuzov.jpgKutuzova vo filme hral ruský herec Boris Zachava.

Na rozdiel od prvoplánových akčných filmov s vojnovou tematikou sa tu vykresľuje skutočné ľudské utrpenie, absurdita násilia a smrti. Votrelci síce zvíťazili, ale Moskva ich čaká vyľudnená a onedlho ju pohltili plamene požiaru údajne založeného na Kutuzovov rozkaz. Po viacerých menších bitkách sa Napoleonova armáda vracia s veľkými stratami domov celé mesiace, pričom jej na chrbát dýchajú cárske pluky, ruskí partizáni a treskúca zima.
 

Z naivky postupne dospelá žena


Bolkonského priateľ Pierre Bezuchov sa prvý raz stretáva na plese u Rostovcov s pôvabnou, no ešte naivnou Natašou, ktorá vtedy oslavovala narodeniny. V rámci dospievania ju čakajú ľúbostné vzplanutia, hlboké sklamania, očistná láska a napokon životná vyrovnanosť v rodinnom šťastí s...

ludmila_saveljevova_ako_natasa_rostovova_na_svojom_prvom_plese._prvy_diel_filmu.pngĽudmila Savelievová ako Nataša Rostovová na plese









Túto náročnú rolu zveril režisér vtedy 23-ročnej leningradskej baletke Ľudmile Savelievovej (24. januára 1942). Ak nepočítame nakrútenie klasického baletu Spiaca krásavica, išlo o jej filmovú premiéru. Bondarčukovi sa najprv ako adeptka na predstaviteľku Nataši vôbec nepáčila, núkalo sa mnoho skúsenejších herečiek, ale napokon zmenil svojej rozhodnutie. Našťastie. Hneď jej tanec na prvom plese s Bolkonským mu dal za pravdu.

Na základe ankety čitateľov časopisu Sovietskij ekran vyhlásili Savelievovú za najlepšiu herečku roka 1966 a za úlohu Nataši Rostovovej získala na Moskovskom filmovom festivale hneď dve ocenenia: za najlepší debut a cenu divákov. Ešte v roku 2009 stvárnila kňažnú Ščerbackú v seriáli nakrútenom podľa ďalšieho predlohy Tolstoja – Anna Kareninová.
 

Bondarčukov Pierre Bezuchov
 

V  záverečnej časti epopeje sa do popredia pozornosti divákov dostal skôr nenápadný, vo svojej podstate plachý a mierumilovný intelektuál Pierre Bezuchov. Toho si zahral, ako zvykol vo väčšine svojich snímok, sám režisér Bondarčuk.

Románový i filmový Bezuchov výstižne hodnotil politicko-spoločenské dianie okolo seba, aj významné historické postavy. Vnútorne bol nestály, mal síce veľké ciele, ale slabú vôľu a spočiatku sa nechal inými manipulovať.

pierre_bezuchov_v_podani_rezisera_sergeja_bondarcuka_v_4._dieli_velkofilmu_vojna_a_mier.jpgPierre Bezuchov v podaní režiséra Sergeja Bondarčuka.

Do vojny išiel Bezuchov zo zvedavosti, no postupne sa v ňom rodí odpor k násiliu. V horiacej Moskve sa dostáva do blízkosti Napoleona a chce ho zastreliť, ale napokon to neurobí. Potom ako nemanželský syn zdedí po otcovi kniežaťovi obrovský majetok, snaží sa zlepšiť sociálnu situáciu robotníkov a roľníkov, čím pripomína samotného Tolstoja.

Sergej Bondarčuk pochádzajúci z ukrajinskej Belozerky (25. septembra 1920) nakrútil svoj režisérsky debut v roku 1959 – svetoznámy Osud človeka podľa poviedky Michaila Šolochova. Stvárnil v ňom i ústrednú rolu Andreja Sokolova, väzňa koncentračného tábora počas druhej svetovej vojny. K napoleonskej tematike sa vrátil ešte vo veľkofilme Waterloo, ktorý nakrútil v roku 1970 v koprodukcii s Talianskom.

Bondarčukovým posledným dokončeným spracovaním literárneho diela bol Boris Godunov (1986) podľa drámy  Alexandra S. Puškina. Začiatkom 90. rokov sa pokúšal ešte o sfilmovanie Šolochovovej predlohy Tichý Don, ale pre dlhodobé finančné spory s producentmi sa zmýšľaná epopeja nepodarila do jeho smrti (20. októbra 1994) dotiahnuť. Dnes sú známe až dve verzie Tichého Donu dokrútené inými režisérmi.

Mimochodom, v roku 1956  Spojené štáty v koprodukcii s Talianmi vytvorili 205-minútový film Vojna a mier. Americký režisér King Vidori do hlavných rolí dosadil slávnu Audrey Hepburnovú (Nataša), Henryho Fondu (Pierre) a Mela Ferrera (Andrej). Usilovali sa, ale veľkú ruskú dušu dokážu pravdivo priblížiť iba ruskí umelci.
 

Tolstoj ako vojnový veterán

 

ilja_e._repin_portret_leva_n._tolsteho_1887.jpgPortrét Leva N. Tolstého od Iľju E. Repina, 1887.

Najslávnejší rodák z Jasnej Poľany (9. septembra 1828) tiež prešiel rozporným osobným vývojom. Po búrlivom študentskom živote sa v roku 1849 vrátil do rodinného sídla pri meste Tula, kde sa chcel venovať správe hospodárstva a zlepšeniu životných podmienok nevoľníkov, ktorých oslobodil.

Onedlho však s bratom odišiel bojovať na Kaukaz, vzápätí sa zúčastnil na krymskej vojne (1853 – 1856) vo Valašsku a potom v Sevastopole, kde na pomoc Osmanskej ríši proti Rusom priplávali vojenské flotily Anglicka, Francúzska a Sardínskeho kráľovstva. Po zdĺhavých a urputných bojoch boli ruskí obrancovia strategickej prístavnej pevnosti porazení.

Tolstoj v roku 1856 definitívne odišiel do výslužby, pričom sa začal čoraz viac hlásiť k pacifizmu. Cestoval po západnej Európe, tam ho však znechutila kapitalistická morálka, dravosť a individualizmus, dávajúce na piedestál vlastníctvo materiálnych statkov a zmyselné pôžitky.

Rozsiahly román Vojna a mier napísal postupne v  rokoch 1862 až 1869, teda po vyše polstoročí od napoleonských vojen. Aj keď majú viacerí historici konkrétne pripomienky, väčšina sčítanej verejnosti sa viac drží Tolstojovho výkladu dejín.

Od roku 1904 sa stal jeho lekárom, osobným priateľom ako aj propagátorom jeho diela a filozofie Dušan Makovický z Ružomberka. Majstra sprevádzal aj na jeho poslednom úteku z domu až do železničnej staničky Astapovo, kde 20. novembra 1910 Tolstoj zomrel.
 

Kniha všetkých čias a národov


Americký prestížny časopis News Week uverejnil v roku 2009 stovku literárnych diel uznaných za najlepšie knihy všetkých čias a národov. Na prvej priečke sa ocitla práve epopeja Vojna a mier. Kritériami, ktorými sa riadili zostavovatelia tohto rebríčka, bol vplyv knihy na priebeh dejín, intelektuálny prínos do svetovej kultúry a populárnosť diela v našej súčasnosti. V strede zoznamu najlepších kníh sa umiestnil ešte jeden román Leva Tolstoja Anna Kareninová.

Ruský spisovateľ Pavel Basinskij to komentoval: „Vojna a mier je v podstate román o šťastí, ktoré bolo pre Tolstoja kľúčovým pojmom. Pocítili to aj všetci čitatelia na svete. Tolstoj vždy opisoval svojich hrdinov podľa reálnych ľudí. Možnože aj preto sa čitatelia často porovnávajú s postavami z románu a cítia, že je to akoby ich osud... Ak zájdite do akéhokoľvek kníhkupectva v ktoromkoľvek európskom či americkom meste, uvidíte, že sa Tolstoj so svojou Vojnou a mierom predáva všade. Len čo v zahraničí začnete hovoriť o ruskej kultúre, zrazu počujete: Tolstoj! Je to symbol toho, čo prinieslo Rusko svetu.“

Foto: ČT (Česká televízia) a archív autora.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama