Vo voľbách nás nič dobré nečaká

Počet zobrazení: 4265

Blížia sa nám voľby do Národnej rady SR, aj keď podľa posledného volebného obdobia veľa ľudí hovorí skôr o Národnej zrade či Národnej srande. Pár mesiacov pred voľbami nie je vôbec jasné, koľko strán bude kandidovať, aké sa dostanú do parlamentu a už vôbec nie, ktoré z nich budú schopné zostaviť vládu. Isté je len to, že to bude dlhý a ťažký pôrod s neistým koncom.

Podľa viacerých prieskumov renomovaných agentúr, ktoré sú však pre ich manipuláciu malo dôveryhodné, sa do parlamentu má dostať deväť strán. Väčšinu z nich ovládajú politickí dobrodruhovia a tak vývoj na Slovensku sa nedá objektívne predvídať. Azda najpravdepodobnejším scenárom je povolebný pat a hlboká politická kríza.
 

Voľby ešte nie sú vyhlásené, ale víťazov už máme
 

Kiska chcel už takmer pred rokom prevziať moc na Slovensku a progresívci už teraz zostavujú vládu. Zaujímavé je, že za víťazov sa označujú päť- až sedempercentné strany, ako Za ľudí, SaS, KDH, OĽaNO,či Sme rodina, u ktorých vôbec nie je isté, či prekročia prah zvoliteľnosti do NR SR. Výnimkou je len PS/Spolu, ktoré je momentálne na čele opozície, ale ďaleko za predpokladaným víťazom volieb Smerom SD. Truban s Beblavým dokonca zostavujú koalíciu, vládu, vybrali premiéra i ministrov. Dopredu však odmietajú akúkoľvek spoluprácu so Smerom-SD, SNS a ĽS NS. Majú tiež vážne výhrady k Mostu-Híd a Sme rodina, nehovoriac o odpore k možnej Druckerovej a Chmelárovej strane, či možným stranám Harabina a Mečiara. Aj priemerný počtár, ak zráta preferencie štyroch strán, ktoré chcú vládnuť (PS-Spolu, SaS, KDH, Za ľudí), tak mu vyjde okolo 33 %, spolu s dvomi, ku ktorým však majú výhrady, je to 46 % a aj to len možno. Samozrejme, môže sa to meniť, ale tendencie sú jasné. Títo „víťazi“ tak môžu zostavovať akurát tak obedové menu a aj pri tom by sa pohašterili. Ešte nezačala volebná kampaň a občania sú svedkami vzájomných napádaní, urážok medzi nimi a výhrad nielen k Ficovi, Dankovi a Kotlebovi, ale napríklad i k Matovičovi,  Hlinovi, Bugárovi, Sulíkovi a už aj ku Kiskovi. Jednoducho všetci proti všetkým a jediné, čo ich spája, je boj proti Smeru SD.

Nepripomína vám to niečo? Mne áno. Janko Jesenský 21. november 1928 o voľbách – „Jak sa kolú! Jak sa rýpu! Lámu hlavy! Tlčú kosti! Bez svedomia, taktu, vtipu, stupujú do poctivosti! Letia chlpy, letia zdrapy. Každá strana zneuctená. Ako voliť? Národ hlúpy poctivej už strany nemá“.

Ak by takáto koalícia šiestich či až ôsmich strán nejakým zázrakom vznikla, mohla by len populisticky sľubovať nesplniteľné. Táto politická všehochuť by nebola stráviteľná pre slovenských občanov, mali by z nej bruchabolenie, ktoré sa končí, ako Česi hovoria, „prújmem“. Zároveň by mala menšiu trvácnosť ako letná búrka, maximálne však jeden rok, nehovoriac o tom, aké škody by stihla dovtedy napáchať na Slovensku.

Keď sa objektívne pozrieme na možnú novú vládu zloženú zo súčasnej opozície a nových strán, tak odborníkov je tam ako šafranu. Väčšiu zmesku populistov, ekonomických diletantov, slniečkárov, postpubertálnych naiviek, politických prostitútok, rusofóbov, amerických prisluhovačov, podporovateľov zbrojenia či LGBTI a drog, ale i klamárov a podvodníkov, medzi žiadnymi inými stranami nenájdete.

Bude zaujímavé sledovať, kto vo voľbách naletí Sulíkovi, ktorý povalil vlastnú vládu a všetko sociálne chce zrušiť, kto Kiskovi, ktorý chce namiesto vrátenia úrokov z jeho úžery a nezaplatených daní vraj chce vrátiť Slovensko ľuďom, samozrejme, len tým svojim. Kto psychopatovi Matovičovi, ktorý opľul takmer všetkých a všetko, kto politickému chameleónovi Beblavému, ktorý prešiel od Kaníka, Dzurindu k Procházkovi a teraz sa bratá s Trubanom, kto multioteckovi Kollárovi spájanému v minulosti s mafiou a kto samotnému oligarchovi, užívateľovi drog a ich propagátorovi, ale najmä antisociálovi Trubanovi. Možno sa, žiaľ, domnievať, vzhľadom na to, že týmto ľuďom ide o všetko, že v tomto boji môžu ísť títo politickí hazardéri, obrazne aj reálne, až na doraz a cez mŕtvoly, veď si to už spolu s mainstreamovými médiami vyskúšali pri Kuciakovej vražde.
 

Strany bez hodnôt, vízie a programu
 

Podľa vyjadrenia lídrov Kisku, Trubana, Beblavého, Sulíka a Hlinu na spoluprácu treba hodnotovo blízke strany. S tým možno súhlasiť. Len čo ak ide, ako v tomto prípade, o strany bez hodnôt. Ich programom je nie boj za niečo, ale len boj o moc, boj proti všetkému, čo tu dnes na Slovensku máme Môžeme sa síce zhodnúť, že je u nás naozaj dosť problémov, sme však predsa len ďaleko od čiernej diery, ako o nej hovoril Havel, či mafiánskeho štátu ktorý vyhlasuje v súčasnosti celá opozícia, noví lídri i našťastie už bývalý prezident Kiska a v predvolebnej kampani i Čaputová.

Program nových strán je v nedohľadne. Ľudia okolo Kisku a Trubana ho vraj chystajú, ale na tlačovkách nevedia povedať ani len základné tézy či hlavné body. To však nikoho netrápi, veď dôležité je len poraziť Fica a najmä prevziať moc. Zatiaľ jediným bodom PS/Spolu je podmienka, aby tam bola podpora LGBTI, legalizácia mäkkých drog, podpora migrácie a zbrojenia. Ich možný koaliční partneri, ako KDH, Sme rodina, OĽaNO, sú síce zatiaľ „zásadne“ proti a Kiska váha, ale to je len divadlo pre občanov. Ak budú mať možnosť vládnuť, tak celkom iste stratia zábrany. Tak aký bude vlastne program budúcich vládcov?

Problémom nových strán je tiež ich jednostranná orientácia na USA, a to napriek tomu, že to nechcú priznať, na úkor EÚ. Podporujú tiež zvyšovanie nákladov na zbrojenie, čo nie je v záujme Slovenska. V ich programoch, ktoré údajne len pripravujú, zatiaľ vôbec nevidieť riešenie ekonomických, hospodárskych a sociálnych otázok súvisiacich so životom bežných občanov. Netrápi ich životné prostredie, nezamestnanosť, výška platov pracujúcich ľudí, dokonca ani zaostávanie školstva, slabnúce zdravotníctvo a životná úroveň občanov. Jednoducho, ľudia ich nezaujímajú a sú im dobrí len pre legalizáciu ich záujmov cez parlamentné voľby.

Opozíciu a nové strany nespájajú žiadne hodnoty, žiaden program či priority občanov, ale len ich záujem vládnuť. To ich však môže zjednocovať len dovtedy, dokedy nebudú pri moci a potom bude boj pokračovať ale už len medzi nimi. Šesť či až osem lídrov s vysokým egom sa totiž buď nikdy nedohodne a ak áno, tak to bude mať veľmi krátke trvanie.
 

Spájanie strán v ohrození, ale delením?
 

Vznikajúce i „staré“ strany chcú bojovať o moc. Chcú sa spájať, ale zároveň sa neznášajú, kydajú na seba a podľa nich samých, musia potlačiť svoje egá. Vyzerá to tak, že ide o spájanie delením či dokonca o samovražedný boj. O potrebe spájania hovorí najviac Igor Matovič. Veľkohubo radí SMK i KDH, aby sa spájali, či dokonca išli na kandidátku OĽaNO v záujme toho, aby hlasy ich voličov neprepadli. Teraz však Matovič, ktorého hnutie je nad priepasťou nevoliteľnosti do Národnej rady, sa bude musieť v sebazáchrane spájať sám a podmienky si budú klásť iní.

Maďarské strany sú zatiaľ mimo parlamentnej hry. Sú tiež typickým príkladom spájania sa zvláštnym spôsobom, delením. Namiesto spájania vzniklo Maďarské fórum Zsolta Simona. Nové hnutie Spolupatričnosť,ohlasuje ďalší čelný predstaviteľ Mostu-Híd József Nagy. Všetci spoločne tak úspešne kráčajú medzi mimoparlamentné strany a do zabudnutia. Animozita ich lídrov im doteraz nedovolila dohodnúť sa. Ak nechcú spáchať kolektívne kamikadze, budú tak skôr či neskôr musieť urobiť. Aj u nich, ako ich všetkých poznáme, principiálnosť ustúpi ich skupinovým záujmom a osobnému prospechu. Navyše, ohrozujú ich aj ďalšie strany, ktoré lákajú voličov maďarskej národnosti vytváraním maďarskej platformy ako v PS/Spolu, či ponukou byť na kandidátke, ako OĽaNO. Zrazu všetkých trápia maďarskí spoluobčania, o ktorých celý čas ani nezakopli.

Len KDH si verí a chce byť principiálne, aj keď nikdy nebolo. Je to strana, z ktorej odišlo najviac nespokojných „osobností“, ktoré vytvorili vlastné, všetko neúspešné strany. Hlina zrazu vyhlasuje, že budú hovoriť pravdu. No načase, kto však tomuto farizejovi uverí? Preto aj ich politické ohrozenie stále trvá aj napriek tomu, že hovoria o horúcej jeseni a tvrdej zime. Práve v nej však môžu zostať pred bránami parlamentu tak, ako Napoleon a neskôr Nemci, v zime zostali pred bránami Moskvy.

Vo vážnych problémoch sa zmieta i rozhádaná SaS. Hrozí jej ďalší opakovaný odchod nespokojných poslancov. Odpor voči Sulíkovi a jeho manierom vyjadrila takmer tretina členov a tak v SaS budú radi, ak sa vôbec do parlamentu dostanú.

Obdobne Kiska, ktorý sa vyhlasoval za vodcu pravice pripomínajúci gazdu Procházku, teraz čaká kto mu čo ponúkne, aby sa zachránil. Ak sa totiž s niekým nespojí, je možné, že zostane mimo hry. To nie je však veľmi pravdepodobné, lebo americkí sponzori to liberálom nedovolia. Navyše, „morálni a zásadoví“ lídri z PS/Spolu, ktorí chcú byť za každú cenu pri moci, ho za nimi stanovených podmienok, prichýlia. Urobia tak len preto, aby sa priblížili preferenciami k Smeru-SD, keď už nad ním nevedia regulárne zvíťaziť.

Nové strany na čele s ich rýchlo kvasenými lídrami, ale i starými harcovníkmi nepochopili slovenskú múdrosť – Nové i staré stromy rastú vedľa seba, neprekážajú si, ale sa vzájomne dopĺňajú. Na to, aby si to uvedomili, si však budeme musieť asi ešte niekoľko rokov počkať, pokým z nich vyrastú skutoční politici a štátnici.
 

Na Slovensku hrozí po voľbách pat a reálna politická kríza
 

Výsledky doterajších prieskumov predvolebných preferencii naznačujú, že po voľbách môže dôjsť na Slovensku k chaosu, patovej situácii a historicky najväčšej, hlbokej politickej kríze. Súčasná vládna koalícia už nemá šancu ďalej vládnuť. Rozdrobená a rozhádaná stará i nová opozícia sa taktiež k vládnutiu ani len nepribližuje. Do tohto procesu vstupujú nové strany, o ktorých programe a zámeroch sa vie len veľmi málo a navyše budú pravdepodobne len slabšími hráčmi na politickom ihrisku.

V starej i novej opozícii niet žiadnej strany, žiadneho lídra, ktorý by po voľbách zaručil efektívne zostavenie vlády, stabilitu a rozvoj Slovenska. Všetci chcú bojovať proti korupcii a oligarchom, len ako, keď viacerí z nich sú nimi sami a všetkých oligarchovia a finančné skupiny podporujú? Isté je preto, po ich prípadnom úspechu len jedno, dôjde k rozvratu štátu, likvidácii sociálneho systému, ďalšiemu úpadku morálky, podpore migrácie, zbrojenia a podriadeniu Slovenska americkým záujmom.
 

Voľby môžu byť plné prekvapení a budú politickou ruletou
 

Vyhliadky strán vo voľbách sú nateraz veľmi nepredvídateľné. Smer SD bude s vysokou pravdepodobnosťou víťazom volieb, tak ako na druhom mieste Progresívne Slovensko – Spolu a na treťom ĽS NS. Nasledujú strany, ktoré by sa mali bez väčších problémov dostať do parlamentu, ako SNS, SaS a Sme rodina. Takže šesť strán.

Oveľa vážnejšie majú starosti tri strany na hranici zvoliteľnosti, a to KDH, OĽaNO a Za ľudí. O parlament zabojuje až šesť strán s neistým koncom, ako Most-Híd, SMK, Dobrá voľba, Socialisti a pravdepodobne i tzv. Harabinova a Mečiarova strana.

Z gulášu, ktorý z toho vzíde, sa bude len veľmi ťažko skladať vládna väčšina. Preto reálne hrozí politický pat a kríza s nepredvídateľným koncom.
 

Voliť či nevoliť?
 

Odpoveď je vo veršoch Janka Jesenského spred deväťdesiatich rokov „Pred dažďom rastú oblaky, pred voľbami zase sľuby, po daždi rastú rýdziky, po voľbách prázdne sľuby.... Voliči prídu k  urnám a vyvolení k hrncom“. Súčasnosť nám ukazuje, že sme za tie desaťročia nepochopili túto múdrosť a v politike nie sme ani o krok ďalej.

V najbližších voľbách, aj z vyššie uvedených dôvodov môže výrazne narásť počet voličov ktorí nepôjdu voliť. Musia si však uvedomiť, že isté skupiny, ktorým oni nefandia, môžu ovládnuť Slovensko a  rozhodovať aj za nich. Takže môžu uspieť strany, s ktorými väčšina občanov nesúhlasí. Príklad už máme, keď prezidentku Čaputovú nevolilo viac ako 77 % občanov a napriek tomu uspela. Ak nechceme dopustiť takýto scenár, treba ísť voliť. To je zodpovednosť voči sebe, rodine a štátu. Jednoduchšie to majú tí, ktorí vedia koho. Žiaľ, veľkej skupine občanov nezostane nič iné, ako voliť menšie zlo. Aké si však musí vybrať každý sám.

Súčasné rozloženie politických síl ani len neumožňuje odhadovať výsledky parlamentných volieb, ktoré budú pravdepodobne koncom februára budúceho roku. Nedokázala by to ani veštica s jej krištáľovou guľou, a tak si musíme na realitu počkať do 1. marca 2020 s nádejou, že to v zdraví prežijeme.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984