Vo svete Keltov, skla a reklamy

Z dočasných expozícií na Bratislavskom hrade
Počet zobrazení: 4191

Vlaňajšia výstava v klenbovom priestore suterénu Bratislavského hradu z talianskeho, od roku 1962 družobného mesta, „Etruskovia z Perugie“ pritiahla na naše pomery slušnú návštevnosť – za deväť mesiacov vyše 30-tisíc milovníkov histórie a umenia.

Jeden zo slovenských mienkotvorných denníkov v tom čase ilustroval článok o vrcholiacej rekonštrukcii našej národnej pamiatky číslo jeden práve zábermi z tejto expozície. S podtextom, že ide o vzácne nálezy nájdené pri archeologických vykopávkach na hradnom návrší. Nuž, keby v Bratislave objavili také skvostné pomníky, aké zdobili hroby etruských patríciov, hneď by odborníci zaradili naše hlavné mesto medzi významné európske sídla antiky.
 

Na počiatku boli Kelti...

Výstavu o bratislavských Keltoch pre veľký záujem verejnosti predĺžili do konca tohto roku.


Áno, pred rokom nula nášho letopočtu na kopci nad dunajským brodom bolo všeličo a ako sa čím ďalej tým viac ukazuje, že omnoho zaujímavšieho, ako sme si ešte pred pár rokmi mysleli. Napriek tomu bratislavské historické artefakty sa dajú ťažko porovnávať s tými zo súvekej Perugie. Aj keď sondy na severnej terase spred necelého desaťročia, odtiaľ, ako dnes stojí znovuzrodená Zimná jazdiareň, odhalili zachovaný pozdrav v podobe vyhladenej rímskej dlažby. Autormi boli šikovní remeselníci z Večného mesta či, ak nie priamo odtiaľ, tak takí, čo sa tamojšiemu stavebnému kumštu priučili sprostredkovane.

11_archeologicke_vykopavky_a_stavba_podzemnej_garaze_na_severnej_terase_v_juni_2011._670x379.jpg Archeologické vykopávky a stavba podzemnej garáže na severnej terase v júni 2011. Teraz je tam baroková záhrada a replika Zimnej jazdiarne.

Ak návštevníci výstavy Kelti z Bratislavy očakávajú honosné nálezy, budú asi trochu sklamaní. Exponáty z oppida, ktoré sa pred dvoma tisíckami rokov rozkladalo na území dnešnej slovenskej metropoly a bolo rozsiahlejšie ako o poldruha tisíc rokov mladšie stredoveké mesto, 14_na_severnej_terase_hradu_kde_sa_robili_archeologicke_vykopavky_je_teraz_barokova_zahrada._670x475.jpgsú po materiálnej stránke skromné. Napriek tomu, že sa ich v centre Bratislavy našlo osem desiatok. Zrenovované keramické nádoby, drobné predmety, niektoré celkom milé, zo železa a bronzu, zlomky šperkov, sklenené črepiny, tégliky na výrobu peňazí... 

Kelti sú v histórii vôbec prvé po mene známe etnikum na území Slovenska. Priniesli sem neznáme vynálezy – hrnčiarsky kruh (dovtedy sa u nás krčahy, taniere a ďalšie hlinené produkty vyrábali ručne), nožnice či rotačný žarnov na mletie zrna. Odštartovali aj éru razby mincí a zdokonalili vypaľovanie keramiky. Stále však zostáva záhadou, akým spôsobom sa lúčili so svojimi zomrelými. Archeológovia nepoznajú v strednej Európe žiadne keltské pohrebiská z obdobia najprudšieho rozvoja ich oppíd.
 

OPPIDUM A AKROPOLA NAD NÍM

Hlavnou iniciátorkou výstavy v podzemných gotických priestoroch hradu je archeologička Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Margaréta Musilová,  ktorá sa podieľala na množstve výskumov na území hlavného mesta Slovenskej republiky. Práve jej tímu sa podaril pozoruhodný objav rímskych murovaných stavieb na hradnom návrší, ktorý zmenil doterajší pohľad historikov na civilizačnú úroveň Keltov žijúcich na prelome letopočtov na území dnešnej Bratislavy.

Prvé tunajšie keltské osídlenie sa datuje do včasnolaténskej doby na prelome 5. a 4. storočia pred naším letopočtom.  Posilou mu bol kmeň Bójov, ktorý tu asi po roku 113 p. n. l. vybudovali opevnené mesto, spomínané oppidum. V jeho centre sa nachádzala križovatka slávnej Jantárovej cesty (dnešná Ventúrska ulica) spájajúcej baltické krajiny s južnou Európou, a Podunajskej cesty (Laurinská a Panská ulica), ktorá viedla zo západu na Balkán.

5_keramicke_stopy_po_kletoch_zijucich_v_bratislavskom_oppide._670x574.jpg6_zelezne_a_bronzove_vyrobky_najdene_pocas_archeologickeho_prieskumu_na_devine._670x431.jpgKeramické stopy po Keltoch žijúcich v bratislavskom oppide. Vpravo železné a bronzové výrobky nájdené počas archeologického prieskumu na Devíne.

Nešlo však o mesto v našom ponímaní s ulicami a námestiami lemovanými meštianskymi domami, skôr o veľkú dedinu s roztrúsenými drevenými polozemnými a nadzemnými stavbami, so špecializovanými výrobnými strediskami neagrárneho charakteru. A to od Palisád cez Hurbanovo námestie, Námestie SNP, celé historické jadro Bratislavy až po južné svahy Hradu. Oppidum malo aj satelitné osady, napríklad hrnčiarsku na dnešnom Námestí Slobody, či roľnícke usadlosti v Devínskej Novej Vsi, Devínskom jazere, Devíne, Dúbravke, Mlynskej doline, Trnávke či vo Vajnoroch.

Podľa všetkého inak to vyzeralo na hradnej akropole, kde bola sústredená privilegovaná vrstva obyvateľstva a kde sa našli zvyšky základov siedmich kamenných budov so známkami luxusu nad pomery vtedajšieho regiónu. Pritom tie najdôležitejšie na najvyššej polohe kopca, kde od stredoveku stála gotická pevnosť, zrejme definitívne odvial čas. Reliéf lokality a s ním aj zvyšky starších stavieb narušil aj kameňolom, ktorý stovky rokov poskytoval materiál na postupné rozširovanie hradu.

7_zvysky_rimskych_amfor_najdenych_v_keltskom_pribytku_na_bratislavskom_hrade._670x449.jpg8_zlate_muslovite_mince_najdene_v_rokoch_2008_a_2009_na_severnej_terase_hradu._670x453.jpg

Zvyšky rímskych amfor nájdených v keltskej stavbe na Bratislavskom hrade. Vpravo zlaté mušľovité mince nájdené v rokoch 2008 a 2009 na severnej terase Hradu.

Obyvatelia keltských domov si nepochybne zavolali rímskych remeselníkov, aby im vybudovali sídla podobné tým v antickej Itálii. Niečo podobné z tej doby sa inde na v strednej Európe na sever od Limes Romanus zatiaľ nenašlo.
 

KEDY OD NÁS ODIŠLI?

Na základe katastrofickej vrstvy  sa predpokladalo, že toto politické, administratívne a hospodárske centrum bójskeho kmeňového zväzu zaniklo po vyplienení dáckymi vojskami vedenými kráľom Burebistom v rokoch 55 až 44 p. n. l. Ale na Devínskom vrchu a ani na priľahlom rakúskom vrchu Braunsberg nad Hainburgom, ktoré tvorili s Bratislavou sústavu keltských opevnení, následky požiarov neobjavili. Naopak, život sa na nich neprerušene rozvíjal prinajmenšom ďalšie storočie. Mimochodom, roku 2011 postavili slovenskí archeológovia na Braunsbergu repliku keltského palisádového opevnenia so strážnou vežou (dnes turistickou rozhľadňou) z dreva pochádzajúceho z lesov na okolí Duchonky. Peniaze na stavbu – 30-tisíc eur – poskytla rakúska banka Sparkasse.

Archeologické nálezy z Devína, ako sú amfory, rímsky tanier, republikánske denáre či medené augustove mince, svedčia o tom, že na tejto husto osídlenej aglomerácii okrem Keltov a Dákov žili na sklonku predchádzajúceho letopočtu aj Rimania. Devín má na výstave osobitné, zaujímavé „oddelenie“.

9_strieborny_poklad_biatekov_zo_zilinskej_ulice_v_bratislave._670x519.jpgStrieborný poklad biatekov zo Žilinskej ulice v Bratislave.

Definitívnu skazu kvitnúceho Bojohémia na strednom Dunaji priniesol až hromadný nájazd germánskych kmeňov, konkrétne Markomanov a Kvádov, ktorí tu narazili na záujmy Rímskej ríše reprezentovanej vtedy prvým cisárom Octavianom Augustom. Sotva vtedy odišli všetci keltskí Bójovia do Čiech, aby im prepožičali latinský názov Bohémia, a potom ďalej na západ, do Gálie. Analýzy DNA naznačujú, že časť ich génov sme prevzali aj my, Slovania, ktorí sa na území Bratislavy začali objavovať už koncom 6. storočia nášho letopočtu.  

Expozícia na Hrade teda približuje dejinný príbeh Keltov na území dnešnej Bratislavy približne od 2. storočia p. n. l. až po ich postupné vytratenie sa zo stredoeurópskej scény. Autori ju koncipovali do jednotlivých blokov. Pôsobivý je vstup do výstavy s časovou osou, aby sa návštevníci lepšie zorientovali v celej histórii Keltov. Na veľkej plastickej mape s kedysi členeným tokom Dunaja pod Devínskou bránou (kedysi Porta Hungarica) pomocou modernej vizuálnej techniky a počítačových animácií sa navodzujú jednotlivé etapy tejto kapitoly dejín, meniacu sa mocenskú situáciu v prostredí Bratislavy a približuje výskyt nálezov keltskej kultúry.

Nasledujúce bloky sa venujú oblastiam, v ktorých tunajší Kelti vynikali a zanechali po sebe dostatok prameňov. Z remesiel je to najmä hrnčiarstvo využívaním rýchlorotujúceho hrnčiarskeho kruh a zdokonaľovaného vypaľovania keramiky, ako aj spracovávanie železnej rudy a metalurgia farebných kovov. Súčasťou výstavy je línia pre deti s interaktívnymi úlohami, maketa hrnčiarskej pece či repliky jednoduchej  podzemnej chyže a starovekých tkáčskych krosien.   

10_zaver_vystavy_o_bratislavskych_keltoch_so_sochou_cisara_octavia_augusta_670x501.jpgZáver výstavy o bratislavských Keltoch so sochou cisára Octavia Augusta.

Pozornosť návštevníkov láka predovšetkým oddelenie mincovníctva, ktoré Kelti najprv nepoznali, no nechali sa inšpirovať razením mincí na svojich častých „výletoch“ do vyspelého antického sveta. Na území Bratislavy dosiaľ objavili desať masových nálezov keltských mincí. Odhalenie rozličného minciarskeho náčinia na Panskej ulici potvrdilo, že v oppide sa nachádzala mincovňa. Pravda, išlo iba o výrobňu menších statérov a mincí simmerinského typu. Kde Kelti razili veľké strieborné tetradrachmy, je zatiaľ záhadou.

Za nápismi NONNOS, DEVIL, BVSV, TITTO, COISA, IANTVMARVS a ďalšími vidia odborníci mená miestnych panovníkov. Najčastejšie sa vyskytuje BIATEC, či skrátene BIAT, preto sa tieto staroveké bratislavské peniaze označujú vo všeobecnosti ako biateky. Mimoriadnu odozvu mal objav zlatých mušľovitých statérov Musilovej tímom kopáčov v rokoch 2008 a 2009 na Hrade.

Výstavu takisto pôsobivo završuje oddelenie približujúce nástup Rimanov v našom priestore symbolizujúci impozantnou sochou imperátora Octaviana Augusta. Usporiadatelia však  zabudli pripísať, kde ju našli. Pri vykopávkach dole v bratislavskom oppide, či na hradnej akropole. To však, samozrejme, žartujeme. Ide o repliku známej sochy prvého rímskeho cisára.
 

Stodvadsaťpäť rokov skla

O výstave už len v minulom čase, skončila sa 29. októbra.
 

Historické múzeum SNM a akciová spoločnosť Rona pripravili pre návštevníkov Bratislavského hradu exkluzívnu expozíciu  historického a súčasného skla RONA – 125 ROKOV SKLA. Výstava tak dočasne rozšírila ponuku obrazárne v rozsiahlych sálach  na druhom poschodí paláca. Predstavuje vývoj dizajnu sklárne v Lednických Rovniach od jej založenia pred 125 rokmi (po prenesení z Uhrovca) až po súčasnosť. Dôraz sa kladie na aktuálne produkty z posledného obdobia, ktoré vznikli podľa  nových technológií tvarovania základného materiálu. Výroba tenkostenného skla zdobeného rozličnými dekoračnými technikami z prvej polovice minulého storočia sa v 50. rokoch postupne menila na dizajnérske riešenia, ktoré rešpektovali funkciu a čistotu tvaru.

expozicia_125_rokov_skla_z_lednickych_rovni_v_hradnej_obrazarni.jpgExpozícia 125 rokov skla z Lednických Rovní v hradnej obrazárni.

V roku 1956 zaviedli v Lednických Rovniach technológiu tzv. ťahanej nohy. Jej autorom bol inžinier Vojtech Chmelík. Plynulé prepojenie kalicha, nôžky a dienka sa stalo poznávacím znakom dizajnu tejto sklárne najmä v 60. a 70. rokoch. Z tohto obdobia pochádzajú pozoruhodné návrhy kalíškov od zakladateľa moderného slovenského sklárskeho dizajnu Karola Hološku, ktorý stál pri zrode Výtvarno-technického oddelenia a jeho veľmi úzkom prepojení s výrobou.  V 70. rokoch prebral po ňom štafetu jeho dlhoročný spolupracovník Jaroslav Taraba.

na_umelecke_kumsty_majstrov_v_lednickych_rovni_hladia_slachtiuci_zo_slovenska.jpgNa umelecké kumšty majstrov z Lednických Rovní hľadia šľachtici zo Slovenska.

Osemdesiate roky 20. storočia vo vývoji firemného dizajnu zásadne ovplyvnil príchod absolventov sklárskeho ateliéru Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave – Jozefa Kolembusa a Ladislava Pagáča.  V dizajne nápojového skla sa začínajú presadzovať sochársko-architektonické tendencie. Kalich, pohár či džbán už nie sú iba funkčnými predmetmi, ale sa stávajú malými umeleckými dielami. Pričom sa zvyšoval  záujem ich autorov  o dekoratívnosť a farebný hutnícky detail.

Rok 2001 je pre Lednické Rovne opäť prelomový – skláreň Rona ako prvá na svete zavádza do sériovej výroby automatickú výrobu kalíškov s ťahanou nohou dvojitým fúkaním. Hranice medzi ručnou a automatickou produkciou sa postupne vytrácajú. A to je výzva pre dizajnérov:  navrhovať tvarovo a funkčne dokonalé strojovo vyrábané produkty určené pre široké spektrum zákazníkov, ale aj dizajnérsky nápadité výrobky určené pre čoraz viac exkluzívnu ručnú výrobu. Práve hlavnú časť výstavy tvorí výber najaktuálnejších prác súčasných dizajnérov Patrika Illa, Miloša Janků, Márie Račekovej a Aleksandry Stenceovejl. Viaceré diela sú súčasťou zbierky Slovenského sklárskeho múzea v Lednických Rovniach.

 

„Opakované volanie“ na smaltových tabuľkách

Pre pamätníkov i kritických fajnšmekrov súčasnej reklamy séria fotografií z výstavy, ktorá potrvá do konca apríla 2018.
 

V polovici júla sa konala na treťom poschodí hradného paláca vernisáž výstavy REKLAMA A OBCHOD (1918 – 1948) o rozličných podobách propagácie výrobkov a služieb na našom území od zrodu prvej Československej republiky až do víťazstva jej pracujúceho ľudu vo februári 1948.

hrad_vystava_reklamy_bata_obuva_slovakov_495x670.jpghrad_vystava_reklamy_krem_na_plet_551x670.jpghrad_vyystava_reklamy_muzejny_hostinec_531x670.jpghrad_vyystava_reklamy_tratrakrem_503x670.jpgSlovíčko reklama pochádza z francúzskeho výrazu réclamér – pripomínať, upozorňovať, doslova opakovane volať. Aj dočasná expozícia v tomto význame slova si zobrala za cieľ pripomenúť začiatky a rozvoj reklamy po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie až do nástupu socializmu u nás. Chce upozorniť na tento špecifický komunikačný prostriedok medzi predávajúcimi a kupujúcimi. Tento fenomén sa stal súčasťou každodenného života, určoval módne trendy spoločnosti.

hrad_vyystava_reklamy_nova_cokolada_670x464.jpghrad_vyystava_reklamy_gramofon_so_psom_670x430.jpg

Objednávatelia a autori reklám sa usilovali spraviť danú chvíľu nevšednou a povýšiť tak obyčajný nákup na významnú udalosť. Vlastniť určitý výrobok alebo navštíviť odporúčané kultúrne podujatie sa stalo vecou spoločenskej prestíže. Ako píšu propagátori tejto výstavy, reklama zároveň reflektuje dobu svojho vzniku a stáva sa tak jej dôležitým výpovedným atribútom.

hrad_vystava_reklamy_korytnicka_voda_so_srobarom_a_hlinkom_670x488.jpgSlovenského návštevníka Historického múzea iste zaujmú najmä reklamné produkty na smaltových tabuľkách, ktoré sa vzťahujú na našu krajinu. Či už na Bratislavu – Pozsony, alebo na ostatné mestá a kraje Slovenska. Prekvapí, koľko dnes slávnych firiem a výrobkov existovalo už pred 80 – 90 rokmi. Mnohé sa u nás objavili po 40-ročnej odmlke, iné poznáme zo starých filmov, alebo si ich pripomenieme pri listovaní časopisov starej mamy, ktoré sme našli kdesi na pôjde alebo hlboko v skrini.

hrad_vystava_reklamy_orientalne_trhy_v_bratislave_670x527.jpgPopritom sa vďaka ožltnutým plagátom dozvedáme čosi aj z nedávnej histórie slovenského obchodu, turistického a kúpeľného ruchu či zábavného priemyslu. Osobitne si získala moju pozornosť reklama na korytnickú minerálnu vodu, ktoré popíjajú dve osoby nápadne pripomínajúce vtedy slávnych Ružomberčanov Vavra Šrobára a Andreja Hlinku. Keby tí tušili, v akom beznádejne dezolátnom stave sú po návrate kapitalizmu a privatizácii tieto dolnoliptovské kúpele, horko, veľmi horko by zaplakali.

Väčšiu pozornosť si zaslúžia aj plagáty propagujúce dávno zabudnuté podujatia, ako boli orientálne trhy na dunajskom nábreží Bratislavy (pre ne neskôr postavali dnes už nebohé PKO) a podobné podujatia v Topoľčanoch či v Spišskej Novej Vsi, hoci tam si niečo také udržiavalo tradíciu aj za prednovembrového režimu.

 

Ďalej už bez Josifa Vissarionoviča

 

O prepojení dejín reklamy so súčasnosťou svedčí fakt, že na výstave sú predstavené smaltové tabuľky so značkou svetoznámej firmy, ktorú pôvodne založil po presťahovaní sa z českého mestečka Kraslice pri Karlových Varoch do Viedne Julius Meinl. Hneď vedľa v hradnej kaviarni na treťom poschodí používajú moderný porcelán výhradne so slávnym emblémom profilu černoška s fezom na hlave.

Keď už píšem o reklame, jednu by som v tomto článku chceli úplne nezištne urobiť. V bývalom lapidáriu v prízemných priestoroch pod Čestným nádvorím v septembri otvorili reprezentačnú predajňu kníh, fotografií a ďalších artefaktov spätých s Bratislavským hradom. Po doriešení istých byrokratických problémov bude jej súčasťou aj príjemná kaviareň.

nedavno_otvoreny_obchod_s_knihami_pod_cestnym_nadvorim_bratislavskeho_hradu._670x469.jpg
Nedávno otvorený obchod s knihami pod Čestným nádvorím Bratislavského hradu.

Pamätám sa, ako sme tam nezbedníci z neďalekej ZDŠ Petra Jilemnického Palisády 20 b na prelome 60. a 70. rokov, žiaľ, už minulého storočia chodili a šteklili za fúzy ležiacu sochu báťušku Stalina, ktorú sem priviezli po nočnej detronizácii zo súčasného Námestia SNP. Neskôr ju tam pred zrakmi zvedavcov zamurovali. Nestratila sa však. Nedávno ju vystavovali pred Slovenskou národnou galériou na Námestí Ľudovíta Štúra ako reklamný pútač pre prebiehajúcu výstavu výtvarných diel raného socialistického realizmu. Mnohí umeleckí kritici a novinári tento skeč nepochopili a volali šéfku SNG na zodpovednosť.

Z pôvodného lapidária sa v prízemných priestoroch predhradia zachovali dva artefakty. Torzo jazdeckej sochy Márie Terézie, ktoré sa zachovalo po bombardovaní Nitry na jar 1945 a jej s fantáziou doplnená replika dnes stojí v záhrade Prezidentského paláca.  Druhý takisto nepochádza z Bratislavy, ide krásny gotický portál z kostola obce Ruskinovce, ktorú v 50. rokoch minulého storočia v súvislosti so zriadením Vojenského obvodu Javorina v Levočských vrchoch zrovnali so zemou.

Na záver ešte jedna reklama. Neváhajte, poďte na Bratislavský hrad, stále je tam čo obdivovať. Vari raz svitne deň, keď na návrší nad Dunajom tam bude viac Slovákov ako Japoncov, Čechov, Poliakov a občanov z nemecky hovoriacich krajín.

Foto: Autor

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984