Vladimír Clementis za harmonické vzťahy Čechov a Slovákov

Počet zobrazení: 3922

Zdenka Holotíková v publikácii Publicista Vladimír Clementis priblížila Clementisovo úsilie  o harmonické vzťahy Čechov a Slovákov. Knižka vyšla v roku 1986, ale nestratila na aktuálnosti. Osud tohto velikána slovenskej politiky je známy. Jeho listy písané Líde v posledných chvíľach svojho života sú nielen štylisticky na úrovni, ale aj veľké láskou. V jednom z posledných listov hovorí o tom, že jeho detstvo, harmonické, radostné a nekonfliktné, ho dostatočne nepripravilo na život plný nebezpečenstiev a zla. O tom, že si zachoval úplnú dôstojnosť počas údesného aktu, paradoxne svedčí jeho spor o harmóniu svojho detstva práve v posledných listoch.

clementis_uvod.jpg

Akoby mimovoľne s takto získanou, sformovanou povahou v posledných rokoch existencie ČSR bojoval za rozvoj pozitívnych československých vzťahov. Aj vtedy mu bola najbližšia oblasť kultúry, ale po roku 1933 zbližoval pokrokovú českú a slovenskú inteligenciu v chápaní antifašistického úsilia komunistov. V článku uverejnenom v Ľudovom denníku z marca 1936 zdôrazňoval, že úlohou je zhodnotiť význam inteligencie pre dnešnú dobu, alebo lepšie povedané, úlohu slovenskej inteligencie v bojoch slovenského pracujúceho ľudu.  

Nezabudnuteľným je stretnutie slovenských a českých spisovateľov za účasti I. Erenburga a prijatie záverečného antifašisticky ladeného záverečného resumé. To nebolo bez problémov ako dokladá anketa, ktorú zorganizovali spoločne s Lacom Novomeským. Odpovede boli rôzne, od súhlasných po rozpačité. Rokovaniu Clementis vtlačil pečať článkom, názov ktorého rozochvieva atmosféru dodnes: Vzduch našich čias. Zmysel možno vyložiť aj tak, že netreba návraty, pretože končia pádmi.

Prirodzený zmysel pre súnáležitosť a spoluzodpovednosť za republiku napriek svojej plachosti vplietol do článku po smrti F. X. Šaldu. Šalda jasne vnímal československý problém. Oficiálny čechoslovakizmus bol predmetom jeho ostrých poznámok. Šaldovo meno bolo chápané ako symbol vrcholov onej českej kultúry, z ktorej chce aj mladé Slovensko čerpať a ktorá mu je najbližšia.

Clementisovi nebol teda ľahostajný osud československého štátu. Nebojoval iba slovom, ale dvadsať rokov po vzniku štátu odišiel na diplomatickú misiu do Francúzska a Anglicka s cieľom informovať tamojšie revolučné a pokrokové kruhy o situácii s Československom. Aká bola bariéra ľahostajnosti, sa dozvedáme už z prác historikov. Alebo ako nádherne napísal Iľja Erenburg v reportáži z roku 1928 o Slovensku, keď zistil ako sa s nami a u nás urovnávajú rozličné vplyvy a Slovensko bude môcť ísť vlastnou cestou: veď strom, na ktorý dujú protichodné vetry, sa nezohýna k zemi, ale rastie do výšky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984