Vírus za vírusom sa valí

Počet zobrazení: 3193

„Nový plne funkčný Ústavný súd čaká veľa roboty a veľa ťažkých rozhodnutí. Predpokladám, že jedno z nich bude i rozhodnutie o súhlase s väzbou sudkyne Moniky Jankovskej.“ (Topky.sk, 10. 10. 2019) Čoho sa Jurajovi Šeligovi (Za ľudí) žiadalo, toho sa mu 12. marca 2020 dostalo. Polícia deň predtým oznámila, že od skorého rána zasahuje proti sudcom z Kočnerovej Threemy. „Momentálne prebieha rozsiahla akcia vyšetrovacieho tímu Hmla pod názvom Búrka.“ Viac informácií vzhľadom na prebiehajúcu akciu neposkytla. Posiveného svedka o to väčšmi zarazilo, že s príslušníkmi NAKA si privstali aj niektorí novinári. „6 hodín, 55 minút: Zásah pred domom sudkyne Miriam Repákovej na bratislavských Dlhých dieloch už prebieha viac ako hodinu. Javí sa, že policajti sa nevedia dostať do domu napriek tomu, že cez zavretú bránu s niekým v dome komunikujú.“ (https://domov.sme.sk/c/22355354) Posivenému svedkovi je totiž jedno, či dôverné materiály z policajných sejfov unikajú do mafiánskych brlohov alebo do redakcií. Tak, ako zhrozený farník nerozlišuje, či pán farár obšťastňuje ateistku alebo mníšku.

Ex-sudca Vladimír Sklenka (v pozícii svedka) vo svojej výpovedi o korupčných schémach v justícii spomenul aj predsedníčku Súdnej rady SR Lenku Praženkovú a ministra spravodlivosti SR Gábora Gála. Nuž áno, súdnictvo je tam, kam za tridsať rokov dospelo. Treba si to priznať a jeho neradostný stav riešiť zdržanlivo a dôstojne. Nie nakrúcaním akčných scén, v ktorých samopalníci a pištoľníci vyvádzajú z domov bosorky a zloduchov. Pravdaže, súdnictvu nepomôžu ani estrádne prvky, o ktoré sa pokúsil poslanec Alojz Baránik. „Strana SaS považuje zadržanie sudcov z komunikácie Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema za neskoré. Očista slovenskej justície bude jednou z kľúčových záležitostí, ktorú bude nová vláda musieť akútne riešiť.“ (cas.sk, 11. 3. 2020) Alebo to Alojz Baránik myslel vážne, že garantom tejto očisty bude nastupujúca vládna koalícia? Čo ak sa súdna moc opýta budúcej zákonodarnej i výkonnej moci, ako môže byť predsedom parlamentu Boris Kollár, premiérom Igor Matovič, vicepremiérom Richard Sulík a poslancom Andrej Kiska? Nekomunikovali s Kočnerom alebo s jeho podtatranskými klonmi? Nevzbudzuje reťazovú obavu obsadenie ministerských stoličiek či spravodajských služieb? Môže byť víťazná zostava zárukou sľubovanej nulovej tolerancie zla, bezproblémového fungovania štátu a jeho bezpečnosti? Nie je priam povinnosťou súdnej moci vyzvať políciu, aby konečne konala a nehodníkom pred usadnutím na vysoké stoličky zhabala mobily? Tak ako výkonná a zákonodarná moc huckali políciu proti nehodným právnikom. Posivený svedok si nepamätá, že by Súdna rada SR nadiktovala parlamentu alebo vláde, o čom musia hlasovať verejne, zato výkonná a parlamentná moc sa s hlasovaním Súdnej rady nemaznali. Ako inak, za výdatnej pomoci médií a so všemocnou formulkou: vo verejnom záujme. Udialo sa to po niekoľkých neúspešných tajných voľbách predsedu Najvyššieho súdu. Vo verejnom záujme, teda verejne a pod orlím zrakom predsedov poslaneckých klubov parlament hlasoval o kandidátoch na ústavných sudcov. Ako šprihol expert na ústavné právo Marián Giba, „medzi ústavných sudcov sa nedostal ani jeden právnik s doterajším zameraním na ústavné právo.“ (TA3, 10. 10. 2019)

Nie, nejde o vyvolávanie sporu medzi troma zložkami štátnej moci, ktoré „sú navzájom nezávislé a samostatné.“ (https://wikipedia.org/wiki/Delba-moci) No čoraz okatejšie úsilie zákonodarnej a výkonnej moci zazubadliť súdnu moc je nebezpečné najmä tým, že je za ním záujem straníckych centrál a ich mecenášov, ale aj projektantov jediných správnych ideí a právd. Naozaj sa neobávame, že v tieni koronavírusu sa môže zjaviť rovnako nebezpečný vírus PJU50 (prokurátor Josef Urválek z päťdesiatych rokov) a nakaziť súdnictvo? Nenariadi mu Európska únia prísnu karanténu ako poľskej zreformovanej justícii?

Isteže, susedia ju reformovali s tým najušľachtilejším zámerom...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984