Reklama
Reklama

Viktor Timura: Zamlčané dejiny

Nová publikácia o etnogenéze Slovenov – Slovákov
Počet zobrazení: 21810

Viktor Timura: Zamlčané dejiny, Vydavateľstvo Eko-Konzult, 504 strán

obalka_zamlcane_dejiny.jpgCieľom publikácie je objasniť etnogenézu Slovenov – Slovákov na základe analýzy prameňov antických autorov a interdisciplinárnych poznatkov historických vied (filozofie, antropológie, archeológie, mytológie, kulturológie, historiografie, paleopsychológie, genetických výskumov DNA, sociálno-spoločenských teórií, teórie vzniku a vývoja reči a jazyka). Výsledkom tejto syntézy je úplne iný a nový obraz európskej a slovanskej minulosti, o pôvode a formovaní Slovenov – Slovákov a začiatkoch slovenských dejín.

Viktor Timura, autor tejto publikácie a slovenský filozof, ktorý sa venuje najmä výskumu dejín slovenského filozofického myslenia, tvrdí, že celá história Európy, ale najmä minulosť Slovanov a Slovákov, je zaťažená mnohými účelovými dezinformáciami európskych historikov, nevynímajúc českých, poľských i maďarských. „V našom prípade ide o históriu, ktorá bola dlho zamlčovaná, prekrúcaná, spochybňovaná a vedome zahmlievaná. Bola a ešte stále je odcudzovaná a vytrhávaná z dobového kontextu, je v tieni vyzdvihovaného výbojného expanzionizmu západného sveta, ktorý sa vykresľuje ako údajný ideál ľudstva. Ide o systematické deformácie, ktoré vyplývajú z glorifikácie európskej historiografie o poslaní a víťaznom ťažení románsko-germánskych národov. Takto účelovo boli Slovania vydedení z európskych dejín a nahradili ich etnicky, národne i územne nikdy neexistujúci „Indoeurópania“.“

Rimania na strednom a východnom Slovensku

Na základe seriózne spracovaných vedeckých poznatkov Viktor Timura posúva pôvod Slovenov –Slovákov až do 3. tisícročia pred n. l. V knihe sa venuje začiatkom diferenciácie slovanskej vetvy a formovania Protoslovenov od polovice 2. tisícročia pred n. l. do prvej polovice 1. tisícročia n. l., vzniku slovenského národa do obdobia prvých štátnych útvarov (Samovej a Veľkomoravskej ríše) a ďalšieho vývoji v spoločných štátnych útvaroch s Čechmi a Maďarmi.

Hľadanie pôvodu a začiatkov slovenských najstarších dejín (etnogenéza Slovenov -Slovákov) vychádza z troch základných analýz. V prvom rade je to analýza výpadov rímskych légií do karpatského oblúka v prvej polovici l. tisícročia n. l., ktoré viedli cisári Marco Aurélius, Maximinus Thrak, Dioklecián, G. Maximian, Constantius II. a Valentian a ako ich opísali doboví antickí autori (K. Tacitus, A. Marcellinus, Eutropius, Herodianos). Podľa antických prameňov niektoré z týchto výprav v 2. - 4. storočí n. l. viedli priamo na územie stredného a východného Slovenska (Marcus Aurélius okolo Hrona). Boli to odvetné výpravy Rimanov za lúpežné výpady, ktoré podnikali jazdecké skupiny na rímske provincie (najmä do Dácie, Moesie, Panónie aj do Dalmácie) a spôsobovali Rimanom veľké škody. Cisár Constantius II. porazeným kmeňom ustanovil aj kráľa Zizaia. Z toho vyplýva, že územie stredného a východného Slovenska muselo byť osídlené aj v 2. – 4. stor. n. l. (Maximinus Thrak podnikol výpravu na územie Slovenska niekedy medzi rokmi 235 – 238 a Constantius II. niekedy medzi rokmi 337 – 340.) Archeológovia však zväčša zotrvávajú v názore, že nemajú poznatky o osídlení územia Slovenska v tomto období.

Archaické slovné korene

Druhou skupinou je analýza názvov a ich pravdepodobný vývoj. Bádatelia niekoľko storočí hľadali pôvod názvu Slovani -Slovania (Sclavi, Sloveni). Na túto tému bol vyslovený celý rad hypotéz, z ktorých zatiaľ ani jedna nebola bezvýhradne prijatá. Autor Viktor Timura ponúka celkom inú teóriu a zdá sa, že by mohla viesť k prijateľnému vysvetleniu.

mapka_slovieni.jpgPlná červená čiara znázorňuje osídlenie Slovenov podľa prieskumu jazykových reliktov, ktoré urobil prof. Ján Stanislav (menšie územie). Čiarkované väčšie územie osídlenia „Sclavinmi“ je podľa byzantského historika Jordanesa zo 6. storočia n. l. Bodkované sú predpokladané hranice.

„Na Kaukaze a v okolí je celý rad názvov, ktoré majú tvar alebo sú odvodené od koreňa „van“ (napríklad jazero „Van“, jazero „Sevan“, mesto „Jerevan“, kultové mesto „Van“ na sútoku riek Rioni a Sulory v Kolchide, kde sa kmene Vanov udržali až do prelomu letopočtov). Medzi najzaujímavejší a najstarší však patrí archeologický objav sídliska na hornom toku rieky Tigris s názvom Sawwan. Podľa archeológov datovanie spodných stavebných prvkov sídliska je 5500 rokov pred naším letopočtom. Pravdepodobne patrilo k samarskej kultúre na severe Mezopotámie, s presahom do predchádzajúcej chaláfskej i nadchádzajúcej obejdskej kultúry s kontaktmi s černomorskou oblasťou. Potvrdzujú to spoločné črty materiálnych nálezov týchto archeologických kultúr. Genetický výskum DNA z kostier potvrdil príbuznosť obyvateľov sídliska Sawwan s kaukazským obyvateľstvom. Všetko nasvedčuje tomu, že „saw“ a „wan“sú archaické slovné korene jazyka Vanov, ktorí boli na začiatku vývoja vetvy Slovanov a slovanských jazykov...“

Kráľovstvo Slavov a Gepidov

Tretí okruh problémov predstavuje analýza historických udalostí v druhej polovici 5. storočia n. l. (od r. 451), ktoré opísal Jordan. Časť údajov prevzal od Cassiodora (o generáciu starší od Joradana a Prokopia), vrátane názvu „Suavi“ (t. j. Svavi -Slavi). Podľa autora časť historikov tvar „Suavi“ nesprávne stotožňuje s názvom „Suevi“ (t. j. Svévi - Svébi). „K takejto zámene došlo aj pri popise a analýze historických udalostí, ktoré súviseli s kráľovstvom „Suavov“(v origináli Regio Suavorum). Toto kráľovstvo bolo zoskupením Suavov (Svavov - Slavov) a Gepidov, ktoré v rokoch 467 - 469 podniklo výpady južne od Dunaja až do Dalmácie. Svévi - Kvádi sa týchto udalostí v 2. polovici 5. storočia nášho letopočtu nemohli zúčastniť, ako uvádza Steinhübel, pretože roku 406 odišli na západ. Skíri, Gepidi, Longobardi ani Herulovia a Góti, ktorí v tejto oblasti sídlili, nepatria do spoločenstva Svévov - Svébov. Patrili k nemu germánske kmene Rugov (sídlili južne od Dunaja v Panónii), ktorých väčšia časť odišla už roku 402 s Vizigótmi na Apeninský polostrov,“ dodáva.

Byzantský historik Jordanes územie „Sclavov“ vymedzuje na západe od jazera Mursiamskeho (bádatelia sa nezhodli na jeho lokalizácii, pravdepodobne je niekde medzi dnešnými mestami Osjek a Terst) a na sever od Dunaja (a Drávy) po horný tok Visly, a na východ po horný tok Dnestra. „Vo východokarpatských Beskydoch (Slánske a Zemplínske vrchy, Vihorlat, vrátane karpatského pohoria nad Užhorodom a Mukačevom a v barinatom teréne okolo Tisy a východoslovenských riek) sídlil slovanský kmeň „Suavov“, ktorý úzko spolupracoval s Gepidmi (pri bojoch proti zvyškom porazených Hunov na riečke Nadao roku 454). Jordanesov a Prokopiov názov „Sclavi“ (Slavi) má pôvod v tvare „Suavi“ (Svavi - Slavi),“ píše Viktor Timura.

Ďalšie kapitoly sú venované obdobiu Samovej ríše, Veľkomoravskej ríše, vzťahom s Franskou a Byzantskou ríšou, ktorej vplyv sa udržiaval dlho aj po vzniku Uhorska. Na pozadí historických udalostí, mocenských vzťahov, ale aj teórie kultúry, umenia a estetiky (kulturológie) publikácia prináša analýzu charakteristických znakov franskej, byzantskej a slovanskej kultúry aj týchto spoločenstiev (civilizácií), vzájomných kultúrnych prelínaní a ovplyvňovaní. Z týchto odlišnosti vyplýva aj iný vzťah k životu, iné etické zásady, normy a zvyky správania. A v mnohom aj iný princíp, z ktorého vychádza dejinná aktivita západnej civilizácie založená na expanzivite, agresivite a parazitizme na bohatstve porazených a podmanených krajín a národov.

Posledná kapitola je kritickým pohľadom na európsku historiografiu, ktorá manipuláciou s historickými faktami prispôsobila európske dejiny mocenským záujmom a vytvorila skreslený a falošný obraz o európskych dejinách a o kultúrnej nadradenosti západnej civilizácie.

Pripravil: Ján Bienik
Foto: archív Viktora Timuru
Vyšlo vo februárovom čísle časopisu Dimenzia
 

Priemer: 4.4 (63 hlasov)