Veľké osobnosti neodchádzajú z dejín

(Nielen o knihe Michala Macháčka: Gustáv Husák)
Počet zobrazení: 4229

O Gustávovi Husákovi naša mladá generácia počúvala len samé klamstvá. Robili z neho symbol totality, neslobody, normalizácie. A zo všelijakých povaľačov robili hrdinov. Prečítajte si knižku od českého historika Michala Macháčka, priatelia, a pochopíte, ako veľmi sme na Slovensku Husákovi krivdili.

nova_obalka_machacek.jpgHusák bol jedna z najväčších osobností našich moderných dejín a jedna z najmúdrejších postáv slovenskej ľavice. Dokázal v sebe skĺbiť marxizmus a slovenské vlastenectvo. Podobne ako Clementis a Novomeský. A presne to potrebujeme aj dnes.

Husák bol hlavnou postavou Slovenského národného povstania. Stál v čele povstaleckej Slovenskej národnej rady. Zasadzoval sa za práva Slovákov, za čo ho na desať rokov stalinisti posadili do basy, kde ako komunista trpel oveľa viac než rôzni disidenti – bol terčom teroru zo strany antikomunistických spoluväzňov, vytrpel si veľa.

Napriek tomu neprestal veriť ľavicovým ideálom a neskôr sa postavil do čela reformného procesu v Česko-Slovensku. Bol radikálnejší než Dubček. Jeho hlavným cieľom bola česko-slovenská federácia a teda viac práv pre Slovákov. Tento cieľ pre náš národ vybojoval.

Keď prišli ruské tanky, v Moskve rozzúril Brežneva, keď mu na rovinu povedal, že ide o okupáciu, ktorú naši občania právom odmietajú. Vždy žiadal odsun ruských tankov. No bol realistický politik a snažil sa presadiť, čo sa dalo – v situácii, keď česko-slovenskú politiku kontrolovala Moskva, nie je možné robiť z neho strojcu normalizácie.

Žiaden politik nie je bez chyby a mnohé urobil aj Husák – ale robiť z neho netvora, je absolútne nespravodlivé. Pochopí každý, kto si dá tú námahu a prečíta niečo o jeho živote.

Slovákom dal hrdosť, keď organizoval Slovenské národné povstanie. Prečo na tohto národného hrdinu zabúdame?!

Slovákom dal federáciu, aj vďaka čomu sme v roku 1993 získali suverenitu. Prečo na tohto národného hrdinu zabúdame?!

Slovákom a Čechom dal počas svojej éry istotu práce, bývania, vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Stavali sa byty pre ľudí, do dôchodku sa chodilo skôr, o deti a rodiny sa staral štát, v uliciach bolo bezpečne.

Som jedným z tých, ktorí sa narodili v jeho ére. Hovorí sa nám „Husákové deti“. Keď som si prečítal životopis Gustáva Husáka, môžem povedať len jedno: ďakujeme, doktor Husák, boli ste výnimočný človek.

l.blaha_husak1.jpgIšiel som do bratislavskej Dúbravky, kde je Husák pochovaný a zapálil som mu sviečku. Ako prejav úcty a uznania. Husák si zaslúži, aby na jeho dome v Dúbravke, kde strávil mladosť, bola aspoň plaketa. Zaslúžil by si bustu v starej Dúbravke. Zaslúžil by si, aby sme si ho ako štát pripomínali s úctou. Hanbím sa za to, že to tak nie je.

Husák si zaslúži uznanie. Už len za to, že bol lídrom SNP a veľkým slovenským vlastencom. Ale aj za to, že bol jediným Slovákom, ktorý bol prezidentom Česko-Slovenska. A nikdy nezabudol na pracujúcich ľudí. Vždy ostal ľavičiarom, nikdy neprezliekal kabáty. Bol to Pán Politik.

Spolu s Clementisom, Novomeským a Dubčekom patrí Gustáv Husák k najvýznamnejším slovenským ľavicovým politikom 20.storočia. Mali by sme prestať s tým neustálym sebabičovaním a konečne sa zmieriť s vlastnými dejinami. Správajme sa k svojej histórii ako ľudia, nie ako psy.

Každý, kto si váži našu antifašistickú tradíciu, musí si vážiť aj Husáka. Každý, kto si váži Slovensko, musí mu vzdať hold za jeho národný zápas. Každý, kto si váži ľavicu, musí uznať, že Husák bol presvedčený ľavičiar a ako prezident mal autoritu a rešpekt všetkých.

Ešte ako mladý tridsaťročný revolucionár napísal Husák takúto obžalobu kapitalizmu: „Dnes sa nerodia ľudia, ale rodia sa hneď páni alebo proletári. Buď v palácoch alebo v chatrčiach. A touto biologickou náhodou je určený celý osud. Len divné je, že tak mnohí sa rodia v chatrčiach a tak málo v palácoch. Divné je, že tak mnohí musia hladovať, aby hŕstka mala nadbytok.“

Stále je to tak, doktor Husák a stále je to divné. A stále je tu dosť ľudí, ktorí čakajú na príležitosť, aby sme to zmenili. Ľudí, ktorí sa nikdy nezmieria s kapitalizmom. Ako vy. Ostanete pre nás inšpiráciou, navždy. Veľké osobnosti neodchádzajú z dejín. Nie na dlho.

Odpočívajte v pokoji, pán prezident!

(Status na FB, 22. 7. 2018)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984