Veliteľ v sukni?

Počet zobrazení: 3570

Odhad preferencií prieskumných agentúr sa tentoraz naplnil a výsledok prvého kola prezidentských volieb  2019 preto pripomínal rozprávku. O Snehulienke a siedmich trpaslíkoch... Najväčšou favoritkou sa tak ziskom 40,57% hlasov stala podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko, právnička Zuzana Čaputová. Do druhého kola s ňou postúpil diplomat Maroš Šefčovič, ktorého si s podporou parlamentnej strany Smer-SD vybralo 18,66% hlasujúcich. 

Poučné i zábavné boli niektoré reakcie niekoľkých zo šiestich neúspešných kandidátov a ich verejných podporovateľov. Najviac zaujalo tvrdenie sudcu Štefana Harabina, že „víťazom volieb je vlastne on a že za postup Šefčoviča do druhého kola môže Marián Kotleba“. Lebo neodstúpil a nedal svoje hlasy jemu – ako jedinému pronárodnému kandidátovi... Samozrejme, v krajine pod Tatrami máme v posledných rokoch zjavný problém s chápaním i uplatnením posolstva o Svätoplukových prútoch. Zabúda sa však na to, že rovnako dobre mohli včas svoje preferencie odovzdať Harabin napríklad s Bugárom nezávislému kandidátovi Eduardovi Chmelárovi, prinášajúcemu hlasné mierové posolstvo, obranu štátnych záujmov, sociálne témy s jasnou víziou uplatnenia prezidentských právomocí. Vysokoškolský učiteľ, sociológ a mierový aktivista Chmelár by sa z  24% dostal do druhého kola a vo finále by ho celkom isto podporili všetci pronárodne cítiaci voliči, vrátane sympatizantov a podporovateľov najsilnejšej parlamentnej strany.

prezikuk1.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Sulíkova SaS nemaskujúc radosť vyhlásila, že: „odstúpenie Mistríka bolo zásadným pre zjednotenie demokratických síl na Slovensku“. Väčšiu politologickú hlúposť a manipulatívny výrok som ešte v tomto roku nečítal! Bude ich isto viac, veď lídri parlamentnej opozície aj slovenská oligarchická závislá tlač fabrikujú polopravdy, lži a účelové výklady na objednávku i spontánne denne. Ak hrobár vlastnej vlády Richard Sulík (raňajkujúci občas i s Mariánom Kočnerom) vyhlasuje, že všetci ostatní kandidáti – predstavitelia riadne zvolených parlamentných strán Béla Bugár (Most-Híd), Milan Krajniak (Sme rodina), Marian Kotleba (ĽS-NS) alebo nezávislí kandidáti Eduard Chmelár, Štefan Harabin, Maroš Šefčovič, František Mikloško nie sú demokrati, tak vedome klame. Spomenuté vyhlásenie je preto hoax ako „vyšitý“! Nielen podľa významového slovníka, no i v súlade s logikou a chápaním pravej demokracie. Zaujímavé, že lovci falošných správ a mediálni bojovníci proti konšpirátorom tentoraz sprisahanecky mlčia... Výsledkom volieb sa nadchýnali všetky mainstreamové oligarchické médiá a liberálne kruhu v zahraničí. Pripomínalo to platenú PR kampaň svojej protežantky. Radostné výkriky zazneli aj spoza rieky Moravy, kde mediálny tón určuje liberálna pražská kaviareň. V hodnotení väčšiny politických subjektov prevládala spokojnosť, s tým že výsledok prvého kola je zárukou pokračovania dobrých vzťahov medzi Slovenskom a Českom. Kakofóniu v orchestrióne spôsobil snáď iba Tomio Okamura (SPD), ktorého výsledky u susedov neuspokojili. „Prvé kolo slovenských prezidentských volieb vyhrala zdanlivo neznáma právnička i aktivistka, ktorá predstavuje všetko, čo by tradičná slovenská spoločnosť mala odmietnuť. Čaputová sa hlási k zničeniu tradičnej rodiny a je ideovým nástupcom súčasného prezidenta Kisku.

Trafil klinec po hlave napriek tomu, že slovenské médiá hlavného prúdu, politológovia i predstavitelia prieskumných agentúr spolu so samotnou prezidentskou kandidátkou Zuzanou Čaputovou neustále masírovali verejnosť potrebou zmeny. Akoby si nevzdelaní politruci žoldnierskeho liberalizmu neuvedomovali, že ak v prezidentských voľbách volajú po zmene – treba zvoliť niekoho úplne iného, s úplne odlišnými hodnotami, postojmi, morálnymi kvalitami aj životným príbehom, ako je odchádzajúci slovenský prezident.

Čaro nechceného priniesol hneď prvý pracovný deň štartujúci dvojtýždennú volebnú kampaň pred finálovým duelom priamych prezidentských volieb v Slovenskej republiky. Minister obrany Peter Gajdoš na tlačovej besede v pondelok 18.marca informoval o záujme aktívne regrutovať do našej armády viac vojakov. Vraj jej chýba 4 tisíc profesionálnych ozbrojencov. Či už nariadil šiť aj viac maskáčových sukní a ženských uniforiem hradnej stráže neuviedol... Na prvý pohľad sa zdajú šance prípadnej prvej slovenskej prezidentky pani Čaputovej zasadnúť do kresla v Grasalkovičovom paláci väčšie, než akými disponovala v roku 2009 prezidentská kandidátka Iveta Radičová. Tá vtedy strácala na opätovne kandidujúceho prezidenta Gašparoviča iba 8%.

Štvrtina občanov Slovenska sa už na „gubernátorku“ teší, zvyšok sa mentálne pripravuje. Ťažko odhadnúť, aký scenár sa uplatní. Čaputová už nemá síce odkiaľ brať ďalšie voličské hlasy, no  Šefčovičovi sa nemusí podariť zmobilizovať stranícky potenciál Smeru, vládnej koalície so sklamanými voličmi Harabina, Kotlebu či Chmelára. Pritom ak by volič kládol pri rozhodovaní na misku váh racionálne dôvody, a nie predpísané názory médií šíriace sa ako chrípkový vírus po sociálnych sieťach, uprednostnil by isto známeho a skúseného diplomata. Veď v každom povolaní aj vo verejných funkciách sa vyžaduje nielen vzdelanie, ale i kvalifikácia a skúsenosti. No ak aj uspeje neznáma pezinská aktivistka tlačená bratislavskou kaviarňou na linke Kiska-Vallo-Čaputová..., nebol  by ten rezultát na starom kontinente výnimočný. Ženy stoja na čele štátu v Estónsku, v Litve aj v Chorvátsku. Či je na to maličká krajina v strede Európy pripravená, uvidíme čochvíľa.

Voliči na Slovensku sa teda budú  v terajšej piatej prezidentskej voľbe rozhodovať o hlave štátu trochu odlišne ako doteraz. Veď viditeľným rozdielom oboch finalistov je len dĺžka vlasov, pohlavie a stranícka príslušnosť. Líderka volieb tú svoju mimoparlamentnú odhodila hneď po prvom kole rovnako rýchlo ako nevesta natrhnutú spodničku... Áno, prezident republiky je aj najvyšším veliteľom armády. No pri aktuálnom rinčaní zbraní a reálnej hrozbe globálneho vojnového konfliktu by sa mohlo zdať, že otázkou výberu medzi Čaputovou a Šefčovičom je len pôvod lietadlovej lode pre pristávanie predražených stíhačiek a radarov slovenskej armády. Ktorá bude lepšia – americká či európska? Uvidíme, po akých zbraniach a taktike siahnu obaja duelanti pre dosiahnutie svojho úspechu. Očakávať možno aj rôzne prejavy špinavej kampane s útokmi a očierňovaním aktérov.

Hodnotiť celé tohtoročné prezidentské voľby ešte nemožno. Ale prvé kolo potvrdilo, že hoci viacero jedincov na slovenskej politickej scéne je už skúsených (zopár až prezretých ako banán zabudnutý v školákovej aktovke), samotná politická scéna ako celok – je nezrelá. Vzhľadom na budúcoročné parlamentné voľby v Slovenskej republike sa v týchto prezidentských testuje cez úplne neskúsenú političku najviac schopnosť zjednotiť priaznivcov neoliberálov a neokonzervatívcov. Zdá sa, že na rozdiel od nich sa ľavicové subjekty, sociálna i kresťanská demokracia, národovci čoraz viac a viac len trieštia. Ich koaličný potenciál preto mizne ako marcový sneh na Martinských holiach...

A dolinami sa nesú tiché tóny Lennonovej piesne s  jeho myšlienkou: „Vstupujeme do neznámej budúcnosti, ale stále sme ešte tu, a kým sme posadnutí životom, zostáva nádej.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984