Reklama
Reklama

Veda a jej hodnotenie: skúsenosti a začiatok novej éry

Česko-slovenská videokonferencia v čase karantény
Počet zobrazení: 1234

Centrum globálnych štúdií Filozofického ústavu AV Českej republiky pripravilo v čase súčasnej pandémie svoju prvú videokonfereciu, webinár „Veda a jej hodnotenie: skúsenosti a začiatok novej éry“. Webinár sa konal 16. apríla 2020 o 16:00 online v komunikačnom programe ZOOM.

webinar.jpg

Podujatie uviedol a moderoval Marek Hrubec, koordinátor výskumného programu Globálne konflikty a lokálne súvislosti, Stratégia AV21a častý hosť Klubu Nového slova. Na akcii vystúpili bývalý podpredseda Slovenskej akadémie vied a teraz profesor filozofie na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV Emil Višňovský a podpredseda Akadémie vied ČR Pavel Baran.

1. Marek Hrubec

Marek Hrubec na úvod oboznámil s doterajšou českou praxou vedy a vedeckého hodnotenia od roku 2008, teda českej verzie neoliberálneho modelu aplikovaného aj v mnohých ďalších krajinách. Jeho problémy v humanitných a sociálnych vedách: po prvé, transformácia vedca na  podnikateľa vo vede, ktorý si má sám čo najviac zabezpečovať financie; po druhé, predátorstvo veľkých svetových privátnych vydavateľstiev, ktoré si privlastňujú zisk z publikovania textov napísaných v inštitúciách platených z verejných financií; po tretie unifikované kvantitatívne hodnotenie a financovanie výsledkov vedy podľa kritérií korporácií WoS a pod.; po štvrté, antivedecký charakter grantových projektov vzhľadom na nutnosť spĺňať požiadavky byrokratických časových limitov, politického prispôsobenia a častého schvaľovania priemernými posudzovateľmi v komisiách.

2. Emil Višňovský

Emil Višňovský predstavil vo svojom príhovore svoju knihu Veda ako sociokultúrna praktika. Uviedol: Centrálnou myšlienkou tejto knihy je pojem vedy ako sociokultúrnej praktiky. Takéto chápanie vedy je vlastné filozofii pragmatizmu. Táto filozofia pristupuje k vede ako k ľudskej záležitosti, ako k jednej z oblastí spoločenského života a kultúry, ktorá sa v modernej dobe stala centrálnou a začala zásadne ovplyvňovať osudy ľudstva. Tak ako mýtus a po ňom filozofia v staroveku či náboženstvo v stredoveku je veda v novoveku tým najdôležitejším ľudským výtvorom, ktorý celkovo orientuje život, kultúru a vývoj spoločnosti. Západný svet je od čias „vynájdenia modernej vedy, 1572 – 1740“, teda od čias novovekej vedeckej revolúcie „svetom vedy“, t. j. svetom, ktorý je vo všetkom podstatnom utváraný a ovplyvňovaný vedou.
Ďalej hovoril o hodnotení vedy, ktoré by malo opustiť neoliberálny model filozofie a vedy a malo by zodpovedať poňatiu vedy ako adekvátnej sociokulturnej praktiky, ktorá by bola v súlade s požiadavkami rozvoja spoločnosti a kultúry.

3. Pavel Baran

Pavel Baran priblížil cestu, ktorou sa uberá v nových podmienkach veda v Českej republike v jej snahe vymaniť sa zo systému „kávový mlynček“, systému, ktorý všetko kvantifikuje a rovnakým spôsobom vedu kontroluje. Systém bol legalizovaný a uplatňovaný od roku 2008; zmenou zákona bol zrušený vo februári 2020. Išlo o reduktívny prístup k vede, kde výsledky mali byť ľahko kvantifikovateľnými „výrobkami“, prevoditeľnými do finančnej hodnoty. Dôrazom na kvantitu sa začal vytrácať dôraz na kvalitu a originalitu. Namiesto diela sa hodnotila len suma čiastkových výsledkov, dochádzalo k triešteniu výsledkov. Teraz by hodnotenie jednotlivých výsledkov mal nahradiť celostný pohľad na výskumné organizácie. Zatiaľ čo „kávový mlynček“, spôsobil finančnú posilu projektovej (grantovej) podpory, teraz by mala byť finančne posilňovaná z hľadiska objemu a významu inštitucionálna podpora. Výskum a vedu možno spravodlivo hodnotiť podľa kvalitného výsledku, s rešpektom k rôznym vedám s ich dobrou praxou. Neexistujú vedné odbory, ktoré by mohli byť realizované mimo nášho sociokultúrneho kontextu.

4. Diskusia

V diskusii, ktorá nasledovala, účastníci odmietli neoliberálnu schému fungovania vedy v Českej republike i na Slovensku, a hovorili o začiatku novej éry vedy. Emil Višňovský okomentoval tézy videokonferencie poznámkou, že pokiaľ Česká republika bola v podpore vedy pred Slovenskom o krok vpredu, teraz sa priatelia v Českej republike dostávajú pred nás o dva kroky. Kritika doterajšieho poňatia vedeckej prevádzky silnie v poslednom čase aj v ďalších krajinách Európskej únie a v ďalších krajinách a zaznievajú návrhy na lepší a spravodlivejší model vedy. V žiadnom prípade by nemalo ísť o kvantitu výsledkov vedeckej produkcie (o množstvo textov), ale o kvalitu vedy. Nedá sa byrokraticky plánovať viac rokov dopredu, v ktorom roku sa napíše koľko článkov alebo kníh, lebo kreativita a inovácia vyžaduje, naopak, slobodné bádanie. Mala by sa opustiť uplatňovanie len niekoľkoročných fragmentovaných grantových projektov, ktoré by mohli byť len menším doplnkom, a treba opäť klásť dôraz hlavne na dostatočné dlhodobé financovanie verejných vedeckých inštitúcií, v súčasnej globálnej dobe v rámci spolupráce národných a transnacionálnych inštitúcií. Nová vedecká éra sa teda môže začať.

Odporučil Jozef Lysý

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama