Vavro Šrobár –
70 rokov od jeho smrti

Počet zobrazení: 2493

Matica slovenská, Ústav politických vied SAV, Zväz protifašistických bojovníkov, Klub Nového slova a Inštitút A.S.A. si pripomenuli 6. decembra 2020 sedemdesiat rokov od smrti lekára a politika Dr. Vavra Šrobára.

peknik1.jpgsrobar_ondr._cintorin.jpg









Zdravotné obmedzenia dnešnej doby nepriali organizácii spomienky primeranej významu rozsahu skutkov vynikajúcej osobnosti slovenských a československých dejín. Napriek tomu sme si dôstojne uctili jeho pamiatku nielen slovom Miroslava Pekníka, na snímke vľavo, a Jozefa Schwarza, ale aj položením vencov a kvetín od vedenia Matice slovenskej, od miestneho odboru MS v Petržalke a Zväzu protifašistických bojovníkov. Všetci, ktorí sa pri hrobe Vavra Šrobára na Ondrejskom cintoríne v Bratislave počas spomienky pristavili, si zo sebou odniesli monografiu „Dr. Vavro Šrobár politik – publicista a národnoosvetový pracovník“, ktorú spracoval M. Pekník a kolektív z ÚPV SAV. Pri jej čítaní iste objavia viaceré odpovede platné aj dnes, ale aj základné fakty o bohatom mnohorozmernom živote tejto v minulosti i dnes nedocenenej osobnosti.

srobar_ucastnici.jpg

Spomenul som skutočne chorobnú nežičlivosť dnešných dní. Vavro Šrobár vie, o čom hovorím. V roku 1909 vyšla v Martine jeho „Ľudová zdravoveda“, kde na strane 202 píše: „Nákazlivé nemoce zjavujú sa dvojakým spôsobom: roztratene a hromadne.(…) Keď však vybúši nákaza razom a zachváti veľký počet ľudí, hovoríme o hromadnej nákaze, o epidémii.“ Na nasledujúcich štyroch stranách jasne, jednoducho a zrozumiteľne vysvetľuje príčiny epidémie a spôsoby jej prekonania. Dodávam, že mnohí sa zo Šrobárovej  zdravovedy určenej pre pospolitý slovenský ľud môžu poučiť aj dnes. Veď „vďaka neúnavnej práci vedeckej, dnes (rok 1909) už nestojíme úplne bezbranní proti vpádu epidémií…“ Vavro Šrobár bol v prvom rade lekár. Od začiatku 20. storočia až do vzniku Česko-Slovenska a jeho vstupu do aktívnej profesionálnej politiky bol praktickým lekárom v Ružomberku. Lekárom otvoreným novým lekárskym poznatkom a zároveň ochotným poskytovať zdravotnícku osvetu. Zaujímavosťou je, že jeho lekársku prax prevzal v roku 1920 český Dr. Ctibor Bezdek, filantrop, takisto spisovateľ, známy neskôr ako zakladateľ tzv. koncepcie etikoterapie. Bohužiaľ, z Ružomberka musel o 10 rokov neskôr odísť pod ľudáckym tlakom. Koniec koncov Vavro Šrobár bol aj vôbec prvým československým ministrom zdravotníctva. Po prvom odchode z politiky Šrobár sa stal v roku 1937 riadnym profesorom sociálneho lekárstva na Univerzite Komenského.



vs_zdravoveda_001.jpgvs_demokracia_001.jpg

Známe (často len v odborných kruhoch) sú Šrobárove postoje a činy pri vzniku spoločného štátu pred vyše sto rokmi. Zabúdané až prehliadané sú jeho zásluhy pri obnove spoločného štátu. Počas Slovenského národného povstania (pôsobil ako spolupredseda SNR) i pri príprave Košického vládneho programu, rokoval osobne aj so Stalinom. Vo Fierlingerovej vláde bol za Demokratickú stranu ministrom financií. Bol to muž prítomný v pravý čas na pravom mieste! 28. októbra 1918 v Prahe, 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici. A vždy mal čo k veci povedať. Svoje politické predstavy a skúsenosti spísal už v roku 1919 v knihe: „Vláda ľudu v demokracii“. Cieľom práce bolo „… zkrátka poučiť slovenský ľud (…) ako si máme sriadiť svoj štát a svoj občiansky život v našej republike, abysme jednak žili ako národ vzdelaný, bohatý a mravný, jednak aby naša nová republika bola mocná, trvanlivá, (…) a zabezpečila pre nás i pre potomkov našich spokojný a bezpečný život“. Z knihy sa slovenský ľud dozvie, aké sú demokratické cnosti občana alebo o žene v demokracii.

Svojráznou politickou bodkou bola Šrobárova účasť vo vládach od februára 1948. Ako minister unifikácie nastúpil do Gottwaldovej vlády obrodeného Národného frontu (ako nekomunista), a vydržal v nej aj pod predsedníctvom Antonína Zápotockého až do svojej smrti. V spoločnej republike bol od jej vzniku právny dualizmus. Česká časť sa riadila zdedeným rakúskym právnym systémom, slovenská uhorským. Snahy zjednotiť, unifikovať právne systémy neboli počas prvej republiky úspešné. Obdobie právneho dualizmu bolo prekonané až prijatím Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. z. Za ministrovania Vavra Šrobára. Nasledujúci mesiac zomrel.

Miestny odbor Matice slovenskej v Petržalke už roky pripomína Šrobárovu osobnosť. Privlastnili sme si ho predovšetkým pre jeho zástoj pri získaní Petržalky pre republiku jej vojenským obsadením 14. augusta 1919 aj na jeho pokyn. Nezabúdame ani na to, že 1. januára 1919 oživotvoril Maticu slovenskú, ktorá odvtedy úspešne a významne pôsobí na slovenskej dedičnej roli. Dokonca takmer 32 rokov stál na čele MS ako predseda, čo je najdlhšie v jej histórii. Pričinil sa ako predseda Družstva SND o vznik Slovenského národného divadla v roku 1920.

Z hľadiska dnešných poznatkov i pohľadov jeho označovanie nálepkou kontroverznosti nie je na mieste. Určite patrí do prvej desiatky najvýznamnejších osobností Slovenska v 20. storočí.

Foto: Vladimír Dobrovič a Jozef Schwarz

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984