V školstve sa nám opäť zreformnieva

Počet zobrazení: 4644

Od októbra 2016 sme mali možnosť zoznámiť sa s dokumentom Návrh cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Učiace sa Slovensko. Je konkretizáciou Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 – 2020 z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len MŠVVaŠ SR) a zároveň prípravou návrhu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele SR v oblasti výchovy a vzdelávania. Poslaním dokumentu, ktorý bol verejnosti sprístupnený 14. 10. 2016 je „predstaviť odbornej verejnosti základný rámec pripravovaných zmien v oblasti výchovy a vzdelávania, rozprúdiť odbornú diskusiu o navrhovaných cieľoch“. Navrhované ciele, podľa zámeru autorov, tvoria myšlienkové jadro pripravovaného národného programu.

Prečo sa uvedeným dokumentom zaoberáme? Vychádzame z toho, že pre dospelých občanov, najmä rodičov, je výchova a vzdelávanie detí, mládeže i dospelých stredobodom ich životného záujmu. Výchovu detí a mládeže považujú za zmysel vlastnej existencie a za svoje hlavné životné poslanie. Záleží im na tom, aby ciele, obsah, metódy a prostriedky výchovy umožňovali žiakom osvojovať si pravdu o prírodnom i sociálnom prostredí, svete a o vlastnom postavení, mieste vo svete. Kladú si za základnú povinnosť, ba zmysel svojho života, dobre vychovávať deti, aby sa u nich vytvoril charakter a pochopenie pre všeobecnú morálnu slušnosť. Podnecujú ich mravný rast a schopnosť morálne uvažovať.

Dokument je pomerne rozsiahly, preto sa pokúsime o jeho zostručnený obsah.

Základné východisko dokumentu tvorí strategický cieľ pre oblasť regionálneho školstva na roky 2016 – 2020, ktorým je: „Efektívne fungujúce regionálne školstvo poskytujúce kvalitnú výchovu a vzdelávanie, reagujúce na aktuálne i očakávané potreby jednotlivca a spoločnosti a osobitne na potreby hospodárskej praxe, dostupné pre všetky vrstvy spoločnosti, poskytujúce deťom a žiakom radosť zo získavania vedomostí a ich osobného rastu, ako i základ zdravého životného štýlu a zabezpečujúce učiteľom postavenie a ohodnotenie zodpovedajúce mimoriadnemu významu ich práce.“

Uvedený cieľ je značne všeobecne, široko, málo ambiciózne a vágne koncipovaný. Je príliš pragmatický, než aby bol strategický. Predpokladáme, že je to dôsledok zaujímavého a pred parlamentnými voľbami nepredpokladaného, v realite však, zdá sa, ako-tak fungujúceho zloženia vládnej koalície, ktorá sa dohodla na práve takto formulovanom vládnom politickom programe v rezorte školstva. V dôsledku toho obsah cieľa nie je dostatočne konzistentný a odráža skôr pragmatické záujmy, resp. želania (aj zbožné) jednotlivých koaličných politických strán ako aktuálne reálne potreby výchovy a vzdelávania v školách. Prezentovaný cieľ sa nezakladá na analýze a poznaní existujúceho stavu a problémov školstva.

Vyššie uvedený strategický cieľ je konkretizovaný do štyroch cieľových oblasti:

1. Kvalitná výchova a vzdelávanie dostupné pre všetkých.
2. Kvalitní, spoločensky rešpektovaní a primerane odmeňovaní učitelia.
3. Kvalitné odborné vzdelávanie a príprava zohľadňujúce aktuálne a očakávané potreby praxe a osobný rozvoj učiacich sa.
4. Efektívne fungujúce regionálne školstvo.

Základným cieľom výchovy a vzdelávania má byť vyvážené napĺňanie potrieb jednotlivca a spoločnosti.

Uvedené štyri cieľové oblastí sú ďalej konkretizované takto.

Kvalitná výchova a vzdelávanie dostupné pre všetkých, podľa autorov dokumentu, predpokladá:

1. Rozvoj jedinečného potenciálu každého žiaka a napĺňanie jeho individuálnych vzdelávacích potrieb prostredníctvom individualizovanej výučby.
2. Nový obsah vzdelávania primeraný veku a potrebám žiakov, rozvoj ich kritického myslenia, tvorivosti a budovanie základov ich zdravého životného štýlu.
3. Bohatú ponuku učebných materiálov a učebných zdrojov vrátane digitálneho obsahu.
4. Dostupnosť vyhovujúceho materiálno-technického vybavenia.
5. Hodnotenie žiaka s dôrazom na silné stránky a možnosti ďalšieho napredovania žiakov.
6. Systém hodnotenia kvality vzdelávania, ktorý sa bude opierať o sebahodnotenie školy a o externé hodnotenie kvality vzdelávania nezávislým orgánom.
7. Predškolská výchova v materských školách bude garantovaná deťom vo veku od 3 rokov; poskytované budú aj služby ranej starostlivosti a včasnej intervencie pre deti vo veku do troch rokov.
8. Povinná školská dochádzka bude realizovaná v povinnom vzdelávaní a základným prvkom vzdelávacieho systému bude vzdelávací program.
9. Povinné vzdelávanie bude dvanásťročné; veková hranica povinného vzdelávania bude posunutá o 1 rok smerom nadol (začiatok vo veku 5 rokov) a o 1 rok smerom nahor (ukončenie vo veku 17 rokov).
10. Základné školy budú vzdelávať žiakov s rôznorodým potenciálom; budú rozvíjať a posilňovať sebavedomie a sebaúctu, samostatnosť a zodpovednosť, vzájomnú spoluprácu, empatiu a pocit spolupatričnosti žiakov.
11. Základné špeciálne školy okrem poskytovania vzdelávania sa stanú centrami odbornosti v procese individualizácie a odbornej podpory vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných školách.
12. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia dostanú účinnú podporu na dosiahnutie významne lepších výsledkov vo vzdelávaní.
13. Vytvorenie podmienok na plnenie povinného vzdelávania v jazykoch národnostných menšín.
14. Štátnu podporu formálneho, neformálneho vzdelávania i informálneho učenia sa a zabezpečenie podmienok na uznávanie vedomostí a zručností nadobudnutých rôznym spôsobom.

Kvalitní, spoločensky rešpektovaní a primerane odmeňovaní učitelia:

1. Učiteľské povolanie bude spoločensky rešpektované, primerane odmeňované, bude poskytovať priestor na osobný i profesijný rozvoj.
2. Učiteľ bude sprievodcom v procese učenia sa a škola bude miestom tímovej spolupráce a komunikácie všetkých aktérov vzdelávania i širšej verejnosti.
3. Uchádzači o učiteľské štúdium budú prijímaní na vysokoškolské štúdium na základe overenia ich predpokladov stať sa dobrými učiteľmi.
4. Vysoké školy budú poskytovať kvalitnú prípravu budúcich učiteľov.
5. Novo koncipované vzdelávanie bude nástrojom profesijného rozvoja učiteľa so zameraním na zmenu obsahu, foriem a kvality vzdelávania.
6. Bude zavedený funkčný kariérový systém, založený na profesijných kompetenciách a novom atestačnom konaní.

Kvalitné odborné vzdelávanie a príprava budú reagovať na aktuálne a očakávané potreby praxe a osobný rozvoj učiacich sa.

1. Systém odborného vzdelávania a prípravy sa bude prispôsobovať požiadavkám informačnej spoločnosti a novým technológiám.
2. Konzistentný systém odborného vzdelávania a prípravy mladej pracovnej sily bude vytvorený syntézou domácej tradície a zahraničných skúseností, s využitím najlepších skúseností nemeckého, francúzskeho a anglosaského systému.
3. Skúšky na získanie stupňa vzdelania, resp. priznanie kvalifikácie, budú inštitucionálne oddelené od získania dokladu o absolvovaní vzdelávania.
4. Národná sústava kvalifikácií bude funkčne prepojená s Národnou sústavou povolaní a bude reagovať na zmeny kvalifikačného systému, a to vytvorením menších kvalifikácií (kvalifikačných jednotiek), z ktorých bude možné skladať väčšie kvalifikácie, zodpovedajúce požiadavkám trhu práce.
5. Inštitucionálne bude zabezpečený zber údajov o uplatnení absolventov na trhu práce.
6. Kapacity odborného školstva budú regulované s prihliadnutím na údaje poskytované systémom indikatívnych odhadov potrieb trhu práce.
7. Podiel vzdelávania v pracovnom prostredí sa bude zvyšovať prostredníctvom uzatvárania zmlúv škôl so zamestnávateľmi alebo cez duálne vzdelávanie.
8. Profesionalizácia pracovníkov podieľajúcich sa na praktickom vyučovaní žiakov a ich ďalšie vzdelávanie bude reagovať na zmeny v požiadavkách trhu práce.

Efektívne fungujúce regionálne školstvo

1. Bude zabezpečený dostatočný objem verejných zdrojov na fungovanie regionálneho školstva.
2. Systém riadenia výchovy a vzdelávania bude podporovať efektívne fungovanie celého vzdelávacieho systému.
3. Sieť škôl umožní kvalitné, efektívne a dostupné vzdelávanie.


Potiaľ krátky obsah dokumentu „Návrh cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania UČIACE SA SLOVENSKO“.[1] Pri posudzovaní obsahu dokumentu nás zaujímajú predovšetkým zámerné zmeny v organizácii a štruktúre školstva, v cieľoch, obsahu, metódach a prostriedkoch výchovy a vyučovania, ktoré zvykneme označovať pojmom školská reforma, resp. reforma školstva. Školská reforma je teda súhrnom zmien vyvolaných konkrétnymi sociálnymi a inými príčinami, okolnosťami. Ak také okolnosti pôsobia trvalejšie a dostatočne naliehavo, potom v školstve želané zmeny nielen nastanú, ale trvajú dovtedy, kým nevzniknú okolnosti nové.

Školstvo ako sociálna inštitúcia je citlivé najmä na politické a ekonomické zmeny. Konkrétna spoločensko-politická a ekonomická forma si buduje, organizuje a riadi školstvo podľa vlastných špecifických cieľov a potrieb. Reforma ako spôsob prechodu z jedného stavu do druhého predpokladá, okrem iného, na zmenu zrelé sociálne podmienky, kvalifikovanú analýzu existujúceho stavu, jasnú predstavu želanej, potrebnej zmeny, premyslenú organizáciu a postup, čo najväčšiu spoločenskú podporu, intervenciu politickej moci a jej zákonodarnú podporu, dostatočné finančné a vôbec ekonomické zabezpečenie, neformálnu podporu učiteľov a školských pracovníkov a ďalšie predpoklady.

Pre prípravu, priebeh, realizáciu a hodnotenie výsledkov a dôsledkov školskej reformy sú charakteristické niektoré špecifické znaky, akými sú napr. diferenciácia a polarizácia sociálnych, politických i pedagogických názorov na potrebu reformy, ktorú anticipujú a sprevádzajú väčšie alebo menšie, otvorené alebo latentné boje o jej charakter, obsah i rozsah. Pri veľkých dejinných zmenách bývajú školské reformy nielen predmetom, ale i prostriedkom neľútostného politického boja. Preto ich často sprevádzajú aj silné, emocionálne podfarbené diskusie, spory, politické súboje, osobné výpady, personálne (kádrové) čistky a ďalšie politické opatrenia a rituály, ktoré sú viac alebo menej medializované. Charakteristická je aj diferenciácia pedagogického myslenia a jeho nositeľov, ktorí sa najmä v čase prípravy reformy buď konjunkturálne štylizujú alebo podľa skutočného osobného presvedčenia grupujú do nátlakových, záujmových, lobistických skupín, aby s podporou rovnako orientovaných politických štruktúr a síl mohli presadiť konkrétny reformný návrh.

Školské reformy, rovnako ako iné sociálne reformy, sú u nás i vo svete zaužívanou formou riešenia rozporov medzi vyvíjajúcimi sa potrebami sociálnej skutočnosti a existujúcim stavom a výkonnosťou školstva. Bez tohto napätia by boli nepotrebné, zbytočné a samoúčelné.

Z týchto hľadísk treba oceniť, že MŠVVaŠ SR prikročilo k tvorbe a zverejneniu školsko-politických zámerov možnej budúcej reformy nášho školstva.

Od r. 1990 bolo viac reformných návrhov. Všetky mali jednu spoločnú črtu: ani jeden návrh nebol dotiahnutý do konca. Príčin bolo viac, ale podstatným bol nesúlad cieľov a prostriedkov zamýšľaných zmien s vývojom sociálno-ekonomickej a politickej reality. Dôsledky sú zrejmé – konštatovaná klesajúca úroveň nášho školstva.

Školstvo je kolos, ktorý je ekonomicky taký náročný, že ho dokáže financovať iba štát. Za celé obdobie, teda od r. 1990 bol štát všemožne oslabovaný a prostriedky na rozvoj školstva boli obmedzované. Postupne reálnu moc v štáte preberali mocnejúce najbohatšie úzke vrstvy ľudí, ktoré zvykneme označovať ako plutokraciu a oligarchiu. Reálna moc v štáte prechádza do rúk tejto, početne neveľkej, skupiny ľudí. Ekonomika, ale aj kultúra (v širšom zmysle vrátane školstva), zdravotníctvo a sociálne veci a ďalšie oblasti života Slovenska sa postupne dostávali do stále väčšej závislosti od nadnárodných korporácií a ich reprezentantov. Vlády Slovenskej republiky ich v tomto výdatne podporovali a podporujú tým, že im poskytovali a ešte stále poskytujú všemožné úľavy napr. na daniach, odvodoch i inak. Tým sme sa dostávali do čoraz väčšej závislosti, teda aj nemohúcnosti, neschopnosti riešiť vlastný rozvoj. Toto sa v podstatnej miere týka i školstva.

Programové vyhlásenie súčasnej vlády je formulované a prijaté na roky 2016 – 2020. Obsahuje politický program rozvoja školstva na najbližšie štyri roky, na ktoré má existujúca koalícia mandát vládnuť, no predložený dokument má ambíciu pokrývať oblasť školstva v desaťročnom výhľade. Je málo pravdepodobné, že by mohol byť program naďalej plnený po najbližších voľbách, po ktorých sa môže zmeniť politický subjekt (nová koalícia), ktorý bude riadiť rezort školstva. Takže ambícia pokryť obdobie desiatich rokov je síce chvályhodná, ale nie je celkom korektná.

Návrh cieľov Národného programu je určený na diskusiu so zástupcami odbornej verejnosti. Prečo nie napr. aj s rodičmi žiakov a študentov i občianskou verejnosťou?

Materiál je obsahovo málo konzistentný, uvravený, neprehľadný, šitý „horúcou ihlou“. Svedčí o tom aj poznámka k štylistickej úprave na s. 1, podľa ktorej „Ide o pracovný dokument určený ako podklad na odbornú diskusiu, ktorý vznikol na základe textov viacerých autorov s prvoradým dôrazom na obsah a význam, bez dôsledného zosúladenia po štylistickej a jazykovej stránke“. Poznámka svedčí o povrchnej príprave dokumentu, ale aj o nie dosť zodpovednom prístupe gestora - MŠVVaŠ SR k jeho príprave. Takto pripravený materiál nemal ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy opustiť.

Z doterajšej histórie školstva vyplýva mnohonásobne overený fakt, že školstvo je odrazom stavu spoločnosti. Ak národný majetok, štátne podniky boli po novembri 1989 rozkradnuté, rozpredané pod cenu, porozdávané straníckym nominantom, tak výchova detí a mladých ľudí bola jediným podpisom pod Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (platnou od 18. 12. 2000) zverená cirkvám, a to bez ohľadu na historické skúsenosti, napriek volaniu po občianskej spoločnosti a napriek zneniu (Prvej hlavy, článku 1, ods. 1.) Ústavy SR, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“. Nebola neznáma ani prezieravá myšlienka francúzskeho osvietenca: „Beda národom, ktoré zveria výchovu detí kňazom.“

Presne tomu zodpovedá aj návrh cieľov národného programu rozvoja školstva. V znení tohto dokumentu sa odrážajú v prvom rade chyby existujúceho systému. Svedčí o tom napr. aj poznámka č. 2 na s. 1, v ktorej sa uvádza: „Ak je v ďalšom texte používaný iba pojem „vzdelávanie“, vždy máme na mysli komplexný proces popisovaný ako výchova a vzdelávanie“. Štát ako gestor výchovy a vzdelávania v školách sa tu vlastne vzdáva programovania v oblasti výchovy. Slovenská republika necháva naše školy bez jasného výchovného konceptu, ideálu, ktorý by rámcoval a dával celkový zmysel vyučovaciemu a vzdelávaciemu procesu. V danej situácii neostávalo autorom nič iné, ako vo formuláciách štyroch cieľových oblastí pomáhať si formulačnými barličkami typu: „kvalitná výchova...“, „kvalitne odmeňovaní učitelia...“, „kvalitné odborné vzdelávanie...“ a „efektívne fungujúce regionálne školstvo...“. Je to však (márne) úsilie dosiahnuť cieľ bez prostriedkov.

Za existujúci stav výchovno-vzdelávacej sústavy nesú zodpovednosť predovšetkým politické strany a štátne orgány, lebo nemajú jasný obraz perspektívy rozvoja školstva; nevyvinuli potrebnú aktivitu na vypracovanie koncepcie rozvoja školstva; nezabezpečili efektívnu podporu vedy pri tvorbe štátnej školskej politiky, ale naopak, priamo alebo nepriamo zredukovali vedecké (najmä vedecko-pedagogické kapacity) a niektoré vedecko-pedagogické pracoviská aj zlikvidovali. Vypracované reformné pokusy a návrhy boli a sú tvorené narýchlo, neprehľadne, sektársky, niekedy aj ľuďmi síce ambicióznymi, ale na takúto úlohu nekompetentnými, resp. nie dostatočne pripravenými. Zlé jazyky tvrdia, že ak by výborní učitelia matematiky, ktorí sa zúčastňujú tvorby posudzovaného dokumentu, popracovali na reforme koncepcie a metodiky vyučovania matematiky, naše školstvo by podstatne pokročilo v kvalite výchovy a výučby a žiaci zo Slovenska by v zavedenej testománii v tomto vyučovacom predmete boli na popredných miestach vo svete.

Obsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov je explicitne jasný a známy najmä z obsahu vied, ktoré sú jeho prameňom. Tak je to napr. v matematike, materinskom jazyku, fyzike, chémii atď. Problémy sú už napr. s obsahom vyučovania dejepisu, kde sa objavujú, resp. sú zamlčiavané, ale aj deformované niektoré dejinné udalosti národa, resp. štátu, hodnotenie ktorých je napr. jednotlivými politickými subjektmi rôzne, často protirečivé, ba i protichodné. Výsledkom je chabé historické povedomie žiakov, lebo výučbe histórie (dejepisu) sa nevenuje dostatočná pozornosť ani po kvantitatívnej (malý počet vyučovacích hodín v týždni), ani po kvalitatívnej stránke (kvalita výberu a usporiadania obsahu vyučovania dejepisu).

Žiaci si majú osvojovať a vážiť si rôzne kultúrne tradície. Predpokladá to napr. aj porovnávacie štúdium náboženstiev, jazykov, kultúr a umeleckých prejavov. Výučba histórie sa má začať dejinami vlastnej krajiny, kraja a kultúry, potom sa má rozširovať o štúdium iných zemepisných a historických oblastí až po dejiny svetovej civilizácie. Okrem štúdia určitého úzkeho špeciálneho odboru, čo je jednostranne zdôrazňované v navrhovanom dokumente MŠVVaŠ SR je veľmi dôležitá podpora interdisciplinárneho štúdia a poznávania vzťahov medzi blízkymi i vzdialenými odbormi.

Súčasná škola trpí tým, že zanedbáva výchovu žiakov, najmä výchovu mravnú, svetonázorovú a tiež napr. pracovnú. Celkom nedostatočná je napr. výchova žiakov k občianstvu. Nie je možné ani len predpokladať, aby sa človek celoživotne vzdelával, tvorivo a originálne myslel, menil podľa potrieb aktuálneho i budúceho zamestnania, sústredene sa venoval pracovnej kariére, sledoval technologický pokrok, dokázal sa pružne prispôsobovať práci v rôznych tímoch atď. bez toho, aby bol emocionálne, mravne a sociálne zrelý, aby ako občan myslel nezávisle, kriticky, aby sa nedal psychicky manipulovať, aby bol imúnny voči vymývaniu mozgov, aby dokázal využívať demokraciu a jej výdobytky, aby dokázal argumentovať, diskutovať, aby dokázal počúvať alternatívne názory; aby sa nenechal indoktrinovať pochybnými ideológiami a rôznymi koncepciami, ktoré ho obklopujú.

Formujúce sa trhové prostredie postuluje nový výchovný ideál a z neho vyplývajúce nové ciele výchovy v užšom i v širšom zmysle. Spoločnosť potrebuje iný typ ľudí nielen pokiaľ ide o vzdelanie a intelektuálne schopnosti, manuálne zručnosti, ale predovšetkým pokiaľ ide o svetonázor, morálku, hodnotovú orientáciu. Starý výchovný ideál sa prežil a nový sa nestihol vytvoriť. Aj preto sa morálno-výchovný deficit pociťuje skôr ako dôsledok pokračujúceho mravného úpadku, než ako potreba nového výchovného ideálu. Ideál občana s jasnými mravnými črtami u nás vlastne neexistuje a existujúcim morálnym potenciálom občanov sa mrhá oveľa viac ako potenciálom intelektuálnym. Je to skazonosné a nebezpečné.

Vo výchove v škole vzniklo isté vákuum, ktoré sa nedarí vyplniť a prekonať. Systém minulých hodnôt, výchovných cieľov a úloh výchovy v škole bol odmietnutý a nový sa nestihol sformovať. Dokonca jeho potreba ani nebola nastolená a v doterajších projektoch a návrhoch rozvoja školstva výchova temer absentuje. Medzi časťou učiteľov sa nezriedka vyskytujú názory, že výchova v škole je prekonanou záležitosťou, zvrátenosťou socialistickej školy. Úroveň a efektívnosť výchovy v škole klesá, hoci potreba dobrej výchovy v najširšom slova zmysle, najmä mravnej, nebola nikdy taká aktuálna ako teraz.

V prvom rade je nevyhnutné vymedziť nosný, perspektívny cieľ výchovy vcelku, výchovy v širokom, ba najširšom zmysle. Je to bod, v ktorom sa koncentruje celkový sociálny záujem, chápanie vychovávaného v jeho podstatnej fylogenetickej i ontogenetickej určenosti, vymedzuje sa tu podstata a funkcia vzdelávania a vzdelania vo výchove a sociálnom formovaní osobnosti. Cieľ výchovy je koncentrovaným výrazom aktuálnej filozofie výchovy a vzdelávania. Cieľ definuje celkovú a ucelenú „architektúru“ školskej sústavy. Absencia takéhoto prístupu zaráža o to viac, že tím tvorcov navrhovaného dokumentu, vraj, vedie filozof.

K abstrahovaniu od potreby ústredného, hlavného cieľa výchovy a vzdelávania v škole však vedú aj chaotické, účelové, nedomyslené, no najmä nekontinuálne zásahy do školskej sústavy, ktoré sú najčastejšie motivované ekonomicky, napr. úsporami.

Štátna školská politika má bezpodmienečne obsahovať a garantovať výchovu v škole potiaľ, pokiaľ je systematické školské vzdelávanie prostriedkom výchovy osobnosti. Informačné, materiálne, technologické a iné podmienky moderného sveta sprístupňujú jedincovi obrovské možnosti nielen pozitívneho využitia, ale aj zneužitia vlastného intelektuálneho potenciálu. To podstatne zvyšuje potrebu dôkladnej mravnej výchovy, prosociálneho správania a ušľachtilej hodnotovej orientácie vychovávaných. Ani to najlepšie vzdelanie nevedie automaticky k vyššej zodpovednosti a mravnosti. Je tu doba formovania zodpovedných, dobre vychovaných, mravne ušľachtilých vzdelancov. Vzdelanie, vrátane vedy, techniky a ich zástoja v rozvojových programoch najrozvinutejších krajín, bolo podmienkou vzostupného rozvoja, teraz je čoraz viac nevyhnutnou podmienkou racionálneho rozvoja a prežitia všetkých krajín. Možnosť prežitia v sebe zahŕňa aj potenciálnu hrozbu nezodpovedných, extrémistických útokov jednotlivcov a skupín na ľudstvo vcelku.

Aktivita štátu v oblasti výchovy sa v súčasnosti najviac prejavuje vo financovaní náboženskej výchovy, ktorá sa týka zodpovedajúcej časti žiakov. Štát umožňuje výučbu náboženstva v štátnych školách, platí armádu kňazov a učiteľov (katechétov) tohto vyučovacieho predmetu. Lenže štát zodpovedá za výchovu všetkých žiakov. Súčasťou štátnej školskej politiky má byť zabezpečenie výchovného pôsobenia na každého žiaka. Z hľadiska obsahu a zamerania bude táto výchova nadkonfesionálna, všeobecnejšia, univerzálnejšia, občianska.

Ako vidno, akútnu potrebu efektívnej výchovy v škole treba osobitne dokazovať. Nové podmienky prinášajú okrem pozitívnych, aj množstvo negatívnych javov a vplyvov, ktoré sa odrážajú napr. v nevhodnom správaní žiakov, stúpajúcej agresivite, drogovej závislosti, kriminalite detí a mládeže. Rast agresivity, hrubosti, vulgárnosti a iných javov konštatujú rodičia, učitelia a mnohé výskumy. Naša škola sa bez výchovy nemôže zaobísť. V súčasnosti je to hlavná úloha, ba hlavný zmysel reformného úsilia.

(Autor je pedagóg, školský pracovník)

Fotozdroj: www.minedu.sk

 


[1] V marci r. 2017 sprístupnilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na verejnú diskusiu rozsiahly dokument (na 226 stranách) UČIACE SA SLOVENSKO. Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania + Akčný plán NPRVV na rok 2017 a tiež Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Návrh cieľov v oblasti vysokého školstva

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984