Reklama
Reklama

V škole zlodejom,
v politike „charakterom“?

Počet zobrazení: 1764

Je známe, že na Slovensku už oddávna platia iba dve „ľudové“ definície politiky: 1. Je to „pánske huncútstvo“ a 2. je to „svinstvo“. Preto do politiky vraj musia ísť iba ľudia, ktorí majú na ňu „žalúdok“. Teda nie slušní a normálni, ba ani „obyčajní“ ľudia. A tiež „nezávislé osobnosti” — ak by takéto vôbec existovali — sa musia držať od politiky stranou. Rodičia už odmala tradične varujú svoje deti: len sa nepleťte do politiky! To je ako nebezpečná hra s ohňom, radšej si nájdite slušné zamestnanie, lebo politika takým zamestnaním nie je!

Za ostatných 30 rokov sa to však začalo otáčať a politika predsa len nadobudla nový lesk. Došlo totiž k inovácii: politika sa stala biznisom a šoubiznisom (a to nielen u nás, ale celosvetovo). Politický biznis priťahuje biznismenov zo všetkých ostatných oblastí ako neodolateľný magnet. Niektorí z nich sa držia v úzadí a odtiaľ „kočnerovsky“ popoťahujú nitkami, iní neodolajú a nasadia si politické masky. K štátu, spoločnosti, verejným inštitúciám a krajine pristupujú ako k svojej „firme“ a tak ich chcú aj „riadiť“. Ich hlavná, ba jediná metóda je monetaristická. Všetko vidia cez financie a o všetkom rozhodujú cez financie. Občania sú pre nich tiež iba čísla v súvahe. Politik sa zredukoval na finančného manažéra a manažér na účtovníka. A štatistiky o všetkom sú ich hlavným nástrojom.

K tomu pristupuje politický šoubiznis. Ak viem robiť politickú šou, som „hviezda“. Ľudia ma „žerú“, sledujú, neodtrhnú sa od obrazovky ani v nedeľu na obed, striehnu na každú moju tlačovku. Vďaka obrazovkám som „mediálna celebrita“ a médiá budujú moju „charizmu“. Uvedomujem si, že bez toho by som nebol žiadnym politikom, ale veď to ľudia chcú, či nie? Plním ich objednávku, lebo som tu iba pre nich, verejne a transparentne.

To, že politika je vážna činnosť, dokonca najvážnejšia a najzodpovednejšia zo všetkých, pretože sa v nej rozhoduje o osudoch štátu, spoločnosti, verejných inštitúcií a krajiny, je u nás neznámy pojem? To, že politika ako vrcholné spoločenské riadenie potrebuje kompetentné, vzdelané a morálne osobnosti, ktoré dokážu ľudí viesť tým, čo robia, a nie tým, čo hovoria, je neznámy pojem? To, že politika je o morálnom charaktere a ľudskej povahe, je neznámy pojem?

Ak niekto nebol charakter vtedy, keď študoval, ako sa dá uveriť, že je a bude charakter vtedy, keď sa (celkom „neplánovane“) ocitne vo vláde?

Vysvetlenie je predsa jasné: vtedy to bolo „len“ moje štúdium, ale teraz je to moja vážna misia. Vtedy som to mohol brať na ľahkú váhu, ale teraz to už takto neberiem. Vtedy a teraz to je predsa neporovnateľné, nesúmerateľné. Vzťah ku škole a štúdiu a vzťah k politike a vláde sú predsa dve absolútne odlišné veci. V tej druhej bezcharakternosť neprichádza do úvahy a ani sa neprenáša z tej prvej.

Uver, kto môžeš. Ľudia sa predsa menia a so svojimi funkciami aj „rastú“…

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama