V sieti pamäti

K storočnici Pavla Bunčáka
Počet zobrazení: 4477

buncak_p.jpgJe to až na podiv, ako si človek nevie pripustiť, že už sa dostal do takej životnej fázy, kedy má už možno i právo spomínať. Najmä ak sa spomienky viažu na človeka, ktorý nás výrazne ovplyvnil, obohatil či uviedol na tú cestu, o ktorej sme ešte nemali celkom jasnú predstavu. Takým bol pre mňa básnik, pedagóg, prekladateľ ako i prozaik Pavel Bunčák. Narodil sa v Skalici 4. marca 1915, takže už uplynulo neuveriteľných 100 rokov od tejto udalosti.

scan0213.jpgPo prvý raz som mal možnosť vidieť a počuť ho v Skalici ako študent SVŠ-ky na besede s niekedy v r. 1967 a netrvalo dlho a mohol som sa s ním stretávať na chodbách Filozofickej fakulty v Bratislave, hoci som nemal možnosť počúvať jeho prednášky alebo zúčastňovať sa seminárov práve s ním, pretože nám zhodou okolností pridelili iných pedagógov. Ale počas literárno-vednej exkurzie v II. ročníku, ktorá bola povinná, už som nezaváhal a počas nej som využil každú možnosť nadviazať s ním rozhovor ako s mojím  rodákom a priznal som sa mu aj k pokúšaniu múz. On rád pridával k oficiálnym údajom o pamätných miestach slovenskej literatúry aj svojské zasvätené poznámky či komentáre, napr. v Lukovištiach pri hrobe I. Krasku o slečne, o ktorej som nevedel, že pochádzala z Holíča. Po skončení exkurzie mi do indexu pribudol zápis: „Započítané. P. Bunčák.“ V III. ročníku dobre fungoval na fakulte literárny krúžok, ktorého členmi vtedy boli o. i. M. Richter, V. Mikula, J. Švantner, B. Hochel a zapojil som sa do jeho činnosti i ja. P. Bunčák sa rád s nami stretával a potom sme nevynechali ani návštevu niektorej z viech či kaviareň Krym. V tejto kaviarni som raz sedel s pánom docentom – až neskôr, po jeho odchode na dôchodok a častom pobývaní v Skalici som ho oslovoval „Majstre“, čo s úsmeškom občas použila aj pani Viera – a keď sa vo dverách objavil Janko Blaho a prišiel k nášmu stolíku, tak sa zvítali srdečne ako dvaja skalickí rodáci na moje nemalé prekvapenie v nárečí... J. Blaho išiel natáčať do Reduty či koncertnej siene rozhlasu neďaleko našej fakulty nejaké ľudové piesne. Po jeho odchode nezabudol pán docent okomentovať oblečenie národného umelca, ktoré mu nepripadalo práve najpríhodnejšie vzhľadom na jeho pokročilý vek. Majster bol dosť prísny na tieto veci, tiež sa pozastavil nad tým pri našich stretnutiach už v Skalici, že ako profesor gymnázia nosím bežne aj do školy namiesto zvrchníka riflovú bundu.

neusinaj_obalka.jpgTo všetko však boli veci, ktoré som síce registroval, no dychtil som po jeho rozprávaní, ktoré sa týkalo literatúry alebo osudov známych ľudí. To mi pomáhalo dotvárať si obraz o tom-ktorom autorovi – napríklad sa mi vynára epizóda o tom, ako išli Lukáč so Smrekom na pytačky – alebo si vyjasniť zvyky a tradície v našom meste v medzivojnovom období. Rád som ho navštevoval aj vo vinohradníckej búde v lokalite nazvanej Propaste, kde sa staral o vinohrad a pár rokov sa mohol pýšiť vlastným vínom z tejto dobrej oblasti skalického chotára. Tu sme však napodiv viedli rozhovory skôr o víne a starostiach s tým súvisiacimi, o vinohrade a Skalici ako o literatúre, akoby nás to pokojné prostredie pod veľkým orechom upozornilo, že aj iná reč ako básnická či prozaická je dôležitá. Majster mi prezradil aj tajomstvo, späté s jeho fenomenálnou pamäťou, súvisiace s jeho rôznymi životnými obdobiami – tým skalickým, ku ktorému sa viackrát vrátil v básnických zbierkach i podmanivej prozaickej knižke Hriešna mladosť, potom martinským i bratislavským. Písal si od gymnaziálneho veku veľmi vytrvalo a podrobne denník. Koľko zošitov či notesov to bolo a ako sa zachovali, nemám predstavu, ale určite to vie dcéra Milica, ktorá spravuje jeho literárny archív...

buncak_-_s_tebou_250.jpgPo prvej knižke, ktorú ocenil snáď až príliš vysoko, som nabral viac odvahy a dal som mu na posúdenie rukopis ďalšej knihy, ktorú som dosť rýchlo a horúcou ihlou napísal po tej prvej. Pokračovanie novely Na kobyle, na žrebcovi som vtedy nazval Tŕň jeho jasnosti. Majster rukopis v pomerne krátkom čase prečítal a vyslovil viacero závažných výhrad, z ktorých som akceptoval len niektoré a, bohužiaľ, s takýmto rukopisom som oslovil opäť vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. Rukopis mi odmietli, tak som ho sklamaný odložil a vrátil som sa k nemu až začiatkom 90-tych rokov a za dosť krkolomných okolností vyšiel pod názvom Ruže a tŕnie. To už sme sa schádzali nielen v Skalici v jeho jednoizbovom byte na dnešnej Vajanského ulici (do r. 1989 Saratovskej), ale aj v Mestskej knižnici alebo i v Bratislave na spisovateľských podujatiach, napríklad na mimoriadnom zjazde slovenských spisovateľov v decembri r. 1989 ma zoznámil napríklad so Svetloslavom Veiglom, či v Klube spisovateľov, kde ma predstavoval rôznym ďalším osobám a osobnostiam z tohto sveta. Jeho osoba bola zárukou, že sa na mňa nikto nepozeral zvrchu ako na kohosi, kto sa náhodou ocitol v tejto vyberanej spisovateľskej societe.

hriesna-mladost-pavel-buncak.jpgChvíľ strávených s Majstrom Bunčákom,  ktoré sa, našťastie, dali rátať na dlhé hodiny, bolo naozaj veľa, no po jeho odchode v r. 2000 som dlho cítil v sebe čudnú prázdnotu a chýbalo mi najmä to, že som sa už nemohol započúvať do jeho múdreho, no nikdy nie mentorského rozprávania. Tiež ma dodnes mrzí, že sme neuskutočnili dlho zamýšľanú návštevu mojej búdy a lokality Vysoké polia, ktoré si chcel pozrieť, obnoviť si tak spomienky i z týchto častí chotára na mladé roky „hriešnej mladosti“. Práve z toho dôvodu som si dal za povinnosť pripomenúť si jeho pamiatku trvalejším spôsobom, a preto už v r. 2001, pri príležitosti výročia vydania jeho prvej básnickej zbierky Neusínaj zažni slnko, mohli na budove Mestskej knižnice na námestí, kde Bunčákovci pár rokov bývali v učiteľskom byte, odhaliť dcéra Milica a syn Ján pamätnú tabuľu, pripomínajúcu tohto človeka, azda najvýznamnejšieho Skaličana-spisovateľa, bez ktorého si ťažko možno predstaviť tvár slovenskej literatúry od medzivojnového obdobia až po rok 2000.

Na snímke: Autor s Majstrom Bunčákom na spomínanej exkurzii v roku 1971.

SÚVISIACE:
Jozef Špaček: Nakuť kosu básnikovi

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984