V Mníchove o svete na okraji priepasti

Počet zobrazení: 3422

Organizátori 54. mníchovskej bezpečnostnej konferencie vedení od roku 2008 bývalým popredným nemeckým diplomatom W. Ischingerom (bol štátnym tajomníkom a veľvyslancom vo Washingtone a Londýne), pripravili zase veľkolepé stretnutie bezpečnostno-politických „prominentov“.  Na programe bolo asi 80 vystúpení.

Konferenciu možno stručne charakterizovať prostredníctvom troch aspektov: zloženie jej účastníkov, zameranie správy, ktorá sa každoročne pripravuje na jej rokovanie a kľúčové problémy v diskusii.

Na konferencii sa zúčastnilo vyše 500 osôb. Okolo štvrtiny z nich boli politické špičky – súčasné i bývalé hlavy štátov a vlád ako aj ministri (súčasní i bývalí) najmä zahraničných vecí a obrany. Zastúpené boli všetky „kúty“ sveta s výnimkou Južnej Ameriky.

Medzi pozvanými prevládali účastníci z euroatlantického priestoru. Z Nemecka bolo vyše 200 (z nich skoro polovica z podnikateľských kruhov) a z USA takmer 150 osôb, teda zhruba dve tretiny prítomných. Ak k nim prirátame aj tých, ktorí zastupovali NATO (asi 15) a EÚ (asi 20) a ich členské štáty, je zrejmé, aký pohľad na riešenie problémov svetovej bezpečnosti v diskusii prevažoval. Na ilustráciu uvedieme, že z USA pozvali kontroverzné postavy, ako je „filantrop“ G. Soros, bývalá vysoká diplomatka V. Nulandová, či senátor J. McCain, čo tiež mnohé naznačuje.

Slovensko reprezentovali minister obrany P. Gajdoš a I. Korčok ako úradujúci minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. M. Lajčák sa na konferencii zúčastnil ako predseda 72. Valného zhromaždenia OSN.

Pomerne veľká bola ruská delegácia, vedená ministrom zahraničných vecí S. Lavrovom, v ktorej bolo asi 20 osôb z rozličných kruhov. Z ČĽR prišla len jedna účastníčka (predsedníčka zahraničného výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov).

„Ducha“ konferencie podmieňuje správa (Munich Security Report). V posledných rokoch v nej cítiť akúsi postmodernistickú snahu stručne a intelektuálne vtipne, ale i provokujúco charakterizovať bezpečnostnú situáciu vo svete, čo však témy aj zahmlieva.

Tohtoročná správa mala alarmistický názov Svet na okraji priepasti a späť? Úvodná časť Prítomnosť v erózii – medzinárodný poriadok na pokraji zvýraznila rastúce obavy organizátorov konferencie z ohrozenia liberálneho medzinárodného poriadku.

Tretí rok za sebou mala správa zhruba rovnakú štruktúru – tri základné časti, ktoré pojednávajú o aktéroch, miestach (regiónoch) a problémoch. Tentoraz sa pozornosť zamerala na najväčších aktérov medzinárodnej bezpečnosti: EÚ, USA, Čínu a Rusko. Dospelo sa k záveru, že pôsobenie ekonomicky silnej Číny sa stáva pre liberálny svetový poriadok väčším problémom ako Rusko s jeho vojenskou silou. Z regiónov sa zvýraznili procesy v strednej a východnej Európe, v Afrike a na Blízkom východe. Za problémy, ktoré komplikujú globálnu bezpečnostnú situáciu, sa označili environmentálna, kybernetická a jadrová bezpečnosť.

Diskusia pokračovala v tradičných témach konferencie z posledných rokov. Okrem európskej bezpečnosti a hrozieb pre liberálny svetový poriadok išlo o sýrsku krízu, konflikt na východe Ukrajiny, bezpečnosť Sahelu, situáciu v Perzskom zálive, jadrovú bezpečnosť a terorizmus (nová bola možno len kórejská kríza).

Rozdiely sa prejavili v názoroch na vzťahy EÚ a NATO a EÚ a USA. Nemecká ministerka obrany U. von der Leyen, ktorá konferenciu otvárala, hovorila aj o tom, že EÚ chce byť samostatnejšia a mať svoj význam aj v NATO. Nemecký vicekancelár a minister zahraničných vecí S. Gabriel upozornil, že transatlantické väzby sú nielen z USA na Európu, ale aj naopak. Dodal, že nikto by sa nemal usilovať EÚ rozštiepiť, pritom nespomenul len Rusko a Čínu, ale aj USA.

Napätie sa zase prejavilo v pohľadoch na Rusko. Znovu a bez dôkazov sa otvorila téma ruského zasahovania do volieb v USA. Tragikomickým bolo volanie ukrajinského prezidenta P. Porošenka (pred poloprázdnou sálou) po tom, aby sa zakázalo vyvesovanie ruskej zástavy vo svete.

Najostrejšia výmena názorov bola medzi agresívnym vystúpením izraelského premiéra B. Netanjahua, ktorý vyzval na zrušenie jadrovej dohody s Iránom a spupne vyhlásil, že Izrael svet ochráni pred iránskou hrozbou. Iránsky minister zahraničných vecí M. Zaríf tieto vyjadrenia odmietol a, naopak, Izrael označil za štát, agresívne vystupujúci voči svojim susedom.

Konferenciu tradične sprevádzali ďalšie sprievodné akcie (mladí vodcovia, strategické fórum a i.). Znovu sa objavili aj demonštrácie proti nej. Viac ako dvetisíc ľudí v zlom počasí pokojne protestovalo pod heslami Mier namiesto zbrojenia a Nie vojne. Odsudzovalo sa aj NATO, jeho usadzovanie sa pri ruských hraniciach a útoky Turecka proti Kurdom.

Uzavrieme, že na konferencii sa označili skutočné problémy európskej i svetovej bezpečnosti, ale k ich riešeniu sa takmer ničím neprispelo. Hoci mníchovská konferencia sa nepribližuje monštruóznosti davoského Svetového ekonomického fóra, predsa len sa v niečom podobajú. Na oboch predstavitelia Západu „bedákajú“ nad stavom súčasného sveta, do ktorého ho dostali za posledné tri desaťročia politika, ekonomika, uplatňovanie medzinárodného práva a kultúrno-informačná manipulácia neoliberálno-globalistických elít, spojených s nadnárodnými finančnými kruhmi. Zo strany týchto síl však nie je (pochopiteľne?) záujem ani v súčasnej „zlej“ situácii niečo zmeniť, lebo by prišli o svoje tučné zisky.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 7 – 8/2018

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984