Reklama
Reklama

V Kirgizsku sú už komplet

Počet zobrazení: 1694

Po nedávnom zvolení a slávnostnej inaugurácii nového postrevolučného prezidenta Kirgizskej republiky Sadyra Žaparova (Садыр Жапаров), o čom sme na stránkach SLOVA informovali v komentári Kirgizsko má nového prezidenta - a čo ďalej?[1], sa politický proces v krajine ustálil a do služby začiatkom februára nastúpila nová vláda aj s novým premiérom.

Prezident 3. februára 2021 vymenoval nového predsedu vlády a vládu, ktorú znalci miestnych pomerov označili za vládu dočasníkov, pričom pojem dočasná vláda nie je presný («правительство временщиков»). Pekná slovná hračka a prekladateľský oriešok.

Nuž ale počkajme si obligátnych 100 dní a potom sa môžeme kompetentnejšie vyjadriť k tejto vláde. Bude operovať v novom prostredí, pretože po referende o zmenách v Ústave Kirgizska sa krajina od parlamentnej formy (za čo bola chválená zo zahraničia) vracia k prezidentskej. Vlastne takému systému, ktorý plus/mínus v rôznych odtieňoch funguje vo všetkých krajinách Strednej Ázie.

Zhodou okolností časopis The Economist v tom istom čase publikoval svoju pravidelnú ročnú správu o stave demokracie vo svete (tzv. index demokracie) s názvom: Democracy Index 2020. In sickness and in health?[2]

Takže podľa tohto čerstvého a ešte teplého hodnotenia si Kirgizsko, napriek jesennej revolúcii a permanentným problémom v sfére spravovania štátu, udržalo najlepšiu pozíciu v rámci krajín Strednej Ázie. Krajina obsadila 107. miesto so ziskom 4,21 bodu a charakteristikou hybridný režim.

Za Kirgizskom je Kazachstan (128. miesto, 4,21 bodu, autoritatívny režim). Potom nasledujú: Uzbekistan (155/2,17, autoritatívny režim), Tadžikistan (159/1,94, autoritatívny režim) a tradične na konci je Turkménsko (162/1,72, autoritatívny režim).

No a kde je Slovensko? Za rok 2020 obsadilo 47. miesto so ziskom 6,97 bodu a osciluje v kategórii demokracia s chybami (flowed democracy), ale s poznámkou, že je v horšom pásme. Veľmi zaujímavé je poznanie, že v porovnaní s rokom 2019 si Slovensko pohoršilo o päť priečok. Vtedy bola „táto krajina“ na 42. mieste a v lepšom pásme! Takže ročná správa Index demokracie 2020. V chorobe a zdraví? celkom korektne zhodnotila minuloročné pôsobenie slovenskej demolačnej vlády.
 

Tridsaťštyri

Ak by sme sa upli len na početnosť vlád v Kirgizsku, tak by sme mohli pokojne uvažovať o tom, že miestni politici si vzali asi za vzor nášho spolubývajúceho v EÚ a NATO –Taliansko, kde sa vlády menia so železnou pravidelnosťou pomerne často. Našťastie, zatiaľ majú v merku len krátke trvania talianskych vlád, a nie napríklad tradíciu fasci na riešenie vnútorných problémov a dosiahnutia národného znovuzrodenia. Zato tradíciu Interhelpa si v Kirgizsku (zatiaľ) vážia!

Takže do akcie sa dostáva v poradí tridsiata štvrtá vláda v tridsaťročnej modernej (postsovietskej) histórii Kirgizska, ktorá zatiaľ nemá strategický plán reforiem, ale má jasné úlohy od prezidenta: stabilizovať ekonomiku a minimalizovať dopady COVID pandémie a taktiež preťať korupčné väzby a vyciciavanie štátu. Aspoň tak o nich hovoril S. Žaparov v kirgizskom parlamente, keď ohlasoval nového predsedu vlády: „... je potrebné veľmi rýchlo vypracovať program stabilného ekonomického rastu...“ Poukázal aj na problém košatého štátneho aparátu: „.. .musíme znížiť bezdôvodne rozrastený štátno-byrokratický aparát a realizovať novú kádrovú politiku...“

maripov-u-a.jpg
Ulukbek Maripov. Foto: www.snob.kg

Aktuálnu vládu povedie a novým premiérom sa stal Ulukbek Maripov (Улукбек Марипов) narodený 30. augusta 1979 v Ošskej oblasti (čiže je predstaviteľ tzv. južného politicko-ekonomického klanu). Navrhla ho, so súhlasom prezidenta, politická strana Republika-Ata Žurt (Республика-Ата Журт). Ide o skúseného byrokrata, ktorý pozná zákutia zákulisnej politiky Kirgizska.

Napríklad počas prezidentovania Almazbeka Atambajeva bol prvým zástupcom vedúceho Kancelárie prezidenta Kirgizska.[3] Inak po Biškeku sa šepkom rozpráva, že je Okul Bala (окул бала), čo v kirgizskej hantírke znamená niečo ako – nepriznaný, resp. nepriznaný nemanželský syn. A otcom by vraj mal byť bývalý I. podpredseda vlády Askarbek Šadiev, ktorý bol v júni 2020 odsúdený za korupciu a spreneveru na 13 rokov nepodmienečne, lenže odsúdený bol v neprítomnosti, nakoľko žije v zahraničí.

Nový premiér hneď predložil parlamentu aj novú, zúženú štruktúru vlády, kde je 12 ministerstiev a Štátny výbor národnej bezpečnosti.[4] Takže personálne vládu budú tvoriť: premiér, predseda Štátneho výboru národnej bezpečnosti, I. vicepremiér, vedúci úradu vlády a jednotliví ministri. Celkovo to bude 16-členná vláda, v ktorej sa objavilo 8 nováčikov a ostatní už majú za sebou ministerskú skúsenosť, tak ako napríklad minister zahraničných vecí Ruslan Kazakbajev (Руслан Казакбаев), ktorý už ministroval od októbra 2020.[5]

Zúžená štruktúra vlády znamená, že bolo zrušených  viac ako 40 rôznych štátnych výborov, alebo iných centrálnych orgánov a služieb, ktorých kompetencie sa prerozdelili na spomenutých 12 ministerstiev.

Jedným z prvých kádrových (alebo ak chcete personálnych) rozhodnutí nového premiéra bolo odvolanie akima Nookatského okresu. Tým bol totiž jeho brat Baktybek Maripov (Бакытбек Марипов). Nie pre neschopnosť, alebo z iných vážnych antikorupčných dôvodov, ale preto, ako sa uvádza v oficiálnom dokumente z úradu kirgizskej vlády, „... aby nedošlo ku konfliktu záujmov...“

No a vidíte, teniskový bos a jeho kamarila na Slovensku môže (zatiaľ!) všetko![6]

Nakoľko orgány miestnej samosprávy v Kirgizsku sú súčasťou výkonnej moci a priamo ich riadi predseda vlády, tak by tu možno niekedy niečo neštimovalo. No a tomu sa chce nový premiér vyhnúť. Miesto je zatiaľ stále neobsadené, ale nakoľko v Kirgizsku nefungujú žiadne americké železiarne, alebo nikto z konzultantov z US veľvyslanectva sa nehlási do štátnej služby, tak je predpoklad, že toto miesto bude obsadené tak ako treba. Teda človekom, ktorému na Kirgizsku záleží, a nie je americkým pendantom!
 

601e17ef356b38.jpg
Ulukbek Maripov sa už zúčastnil zasadnutia Eurázijskej medzivládnej rady v Almaty 5. 2. 2021. Foto: www.esep.kg

Ale ak sa na situáciu pozrieme zboku, tak súčasný premiér a celá jeho vláda je výsledok politických dohôd kirgizskej súčasnosti a tých povestných 100 dní to zrejme len potvrdí. Staré elity sa buď reformátujú, alebo pôjdu do minulosti. Alebo nová vláda dá šancu starým elitám, aby sa po reformátovaní vrátili na svoje miesta. Uvidíme. Čo je však jasné, všetky plusy pozbiera novozvolený prezident S. Žaparov, ktorému sa (aspoň do času sfunkčnenia novej Ústavy Kirgizska) vytvoril neočakávaný politický priestor na nové politické svetlo.

Lenže, aby svetlo svietilo jasne, musí byť okolo tma!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama