V Kazachstane sa mení politická situácia – pokračovanie 3

Pred rokom – 12. júna 2019 – sa oficiálne ujal svojej funkcie historicky druhý prezidenta Kazachstanu Kasym Žomart Tokajev, čím sa v tejto jednej z politicko-ekonomicky najvplyvnejších krajín v Strednej Ázii (krajina je svojou rozlohou na 9. mieste na svete a na 2. mieste v rámci postsovietskeho priestoru) začal a nakoniec čiastočne aj dokonal tranzit moci[1].

Vopred treba povedať, že išlo a ide o špecifický tranzit akceptujúci kazašské historické osobitosti a kultúrne zvláštnosti. Nakoniec všetky takéto a podobné tranzície sú špecifické. Ak neveríte, pozrite sa na Slovensko.

Koncept počúvajúceho štátu

Ešte pred rokom niektorí kazašskí analytici pracovali s tézou, že K-Ž. Tokajev je dočasný prezident, resp. že ide prechodnú figúru, ktorá nebude mať dlhú životnosť.

Opak je pravdou. Druhý prezident, ktorý získal vo voľbách 70,96 % hlasov voličov (pri volebnej účasti 77,5 %), hneď po nástupe (v rámci svojho politického programu) pripomenul verejnosti dve veci:

• takticky sa prihlásil k strategickému smerovaniu Kazachstanu, tak ako toto smerovanie sformuloval N. Nazarbajev, hoci strategicky má iné videnie budúcnosti krajiny;
• spresnil, že do budúcnosti bude potrebné zvýšiť efektívnosť zacyklenej kazašskej ekonomiky, na vyšší level dostať demokratizáciu spoločnosti a zvýšiť tristnú životnú úroveň v krajine.

Zhrnuté a podčiarknuté, počas roka na prezidentskom stolci K-Ž. Tokajev zahájil, v zmysle horeuvedeného bodu č.1, konštruktívny dialóg s kazašskou spoločnosťou, ktorý dodnes považuje za základ stability v Kazachstane, čo zásadne nenaštrbila ani alarmujúca situácia okolo COVID-19 v krajine.

Prezident Kasym Žomart Tokajev.
Foto: www.Newtimes.kz

Prezident K-Ž. Tokajev prišiel s konceptom „počúvajúceho štátu“, ktorý sa za uplynulý rok vo svojej podstate stal akousi novou filozofiou kazašskej štátnosti, budovania štátu a systémom politického riadenia štátu. Podľa jeho ročnej snahy by mocenská vetva mala počúvať národ, mala by sa oboznámiť s jeho problémami a maximálne by mala napomáhať riešenie týchto problémov. Mocenská inercia sa zatiaľ snaží toto zadanie zmäkčiť, ale postupne dochádza k širšiemu pochopeniu, že inak to asi nepôjde.

V súlade s bodom č.2 si stanovil internú úlohu – minimalizovať závislosť ekonomiky Kazachstanu od exportu energetických zdrojov. Úloha jasná a logická, ale vzhľadom na schému kazašskej ekonomiky, tak ako bola kreovaná a dokreovaná počas pontifikátu prezidenta N. Nazarbajeva, v zásade rýchlo nerealizovateľná, čo koronavírousový vývoj potvrdil.

Ďalšie upevnenie postavenia

Dňa 10. júna 2020 prezident K-Ž. Tokajev podpísal[2] Zákon Kazachstanu O zmenách a doplneniach niektorých zákonodarných aktov Kazachstanu o otázkach stanného práva (Закон Республики Казахстан «О внесении изменений и дополнений в некоторые законодательные акты Республики Казахстан по вопросам военного положения»)[3].

Tento zákon 4. júna 2020 schválil Senát Parlamentu Kazachstanu a v dôvodovej správe je: „... navrhuje sa doplniť kompetencie prezidenta ako hlavného veliteľa ozbrojených síl počas stanného práva...“

Prvý námestník ministra obrany Kazachstanu Murat Bektanov (Мурат Бектанов), ktorý v Senáte návrh zákona uvádzal, zhrnul, že cieľom doplnenia zákona je „... skvalitnenie zákonnej základne krajiny v oblasti stanného práva, čo je dôsledok nutnosti podpory obranného potenciálu štátu na adekvátnu reakciu na súčasné výzvy a hrozby bezpečnosti Kazachstanu...“

Trochu znervóznený takýmto vývojom situácie sa exprezident N. Nazarbajev (ako predseda vládnej strany Nur Otan) pre istotu v predstihu 2. júna 2020 stretol s  bývalým primátorom Almaty a prvým podpredsedom Nur Otan-u (Нур Отан) Bauržanom Bajbekom (Бауржан Байбек) a rokovali o príprave strany na očakávané a plánované parlamentné voľby (do dolnej komory – Mažilisu). Prostredníctvom volieb by si chcel exprezidenť udržať svoj personálny vplyv na vertikálu moci, ktorý pod tlakom mäkkej sily postupne začína sublimovať.

V súlade so zákonom O voľbách v Kazachstane, s článkom 85 tohto zákona pod názvom „Voľby poslancov Mažilisu“, parlamentné voľby by sa mali konať po ukončení päťročného mandátu. No a nakoľko ostatné voľby do dolnej komory boli 20. marca 2016, nasledujúce riadne parlamentné voľby by v Kazachstane mali byť najneskôr na skorú jar 2021.

Presnejšie, termín volieb vyhlasuje prezident Kazachstanu minimálne päť mesiacov pred ukončenia volebného obdobia a konajú sa dva mesiac pred jeho skončením. To v prípade riadneho termínu volieb.

Prípadné predčasné voľby vyhlasuje prezidentom súčasne s prijatím rozhodnutia o predčasnom skrátení volebného obdobia a voľby sa uskutočnia do dvoch mesiacov odo dňa rozhodnutia o skrátení volebného obdobia.

To znamená, že AkOrda (oficiálna rezidencia prezidenta) a Knižnica prvého prezidenta (sídlo prvého a v súčasnosti exprezidenta N. Nazarbajeva) sa musia rozhodnúť, ako a čo s voľbami. A či a v akom formáte bude (možno) kandidovať nedávno politicky eliminovaná dcéra exprezidenta Dariga Nazarbajeva. Ono totiž zákonné kompetencie nového prezidenta sa step-be-step posilňujú, právne čistia a kompetencie exprezidenta – elbasy N. Nazarbajeva sa topia ako jarný sneh.

Čo sa týka volieb do časti Senátu – hornej komory Parlamentu Kazachstanu, najbližšie budú 12. augusta 2020.

Aspoň to tak plynie z rozhodnutia[4] prezidenta K-Ž. Tokajeva zo dňa 12. júna 2020, nakoľko volebné obdobie niektorých senátorov sa končí v októbri 2020.

Samotný Senát tvoria dvaja zástupcovia z každej oblasti Kazachstanu (tých je štrnásť) a dvaja zástupcovia miest so štatútom republikového významu: Nur-Sultan, Almaty a Šymkent. Ďalej pätnásť senátorov priamo menuje prezident Kazachstanu. Čiže dnes Senát tvorí 49 senátorov. Jeden z nich je „honorárny senátor“ – ide o rozhodnutie z mája 2019, keď tento titul a status bol doživotne (vrátane širokej imunity) udelený za „... rozhodujúci vklad k tvorbe a formovaniu ústavno-právnych základov Kazachstanu...“ prvému prezidentovi N. Nazarbajevovi.

Podľa Ústavy Kazachstanu volebné obdobie Senátu je šesť rokov, pričom 50 % senátorov sa volí každé tri roky. A to teraz nastalo.

COVID-19 a ekonomika Kazachstanu

Nastupujúca ekonomická kríza v Kazachstane je spojená nielen so všeobecným zhoršením situácie na svetovom trhu s ropou, ale aj s konceptuálnymi chybami realizácie stratégie sociálneho a ekonomického smerovania krajiny v optike N. Nazarbajeva (nielen, ale najmä podľa radikálnej opozície) počas celého postsovietského obdobia.

Podľa prognózy MM, zníženie HDP Kazachstanu v reálnom vyjadrení v roku 2020 bude na úrovni -2,5 % , pričom v roku 2019 bola hodnota +4,5 %. Uvedený ukazovateľ bude zrejme po prvý raz demonštrovať v Kazachstane zápornú dynamiku, ktorá bude horšia než ekonomická kríza postsovietského priestoru po ukončení existencie Sovietskeho zväzu (1991 – 1996), kríza „Ázijských tigrov“ a default v Rusku (1998).

Podľa dokumentu Vplyv COVID-19 na kľúčové sektory ekonomiky Kazachstanu (Влияние COVID-19 на ключевые сектора экономики Казахстана)[5], ktorý spracovala spoločnosť KPMG, postCOVID-19 obdobie bude jednou z najhlbších ekonomických kríz, ktoré doteraz Kazachstan zažil.

Kazachstan opatrenia proti COVID 19 zatiaľ použil 13 mld.$, pričom v najbližších dňoch (od 15. júna 2020) bude spustený proces postupného uvoľňovania karanténnych opatrení, ktoré doslova paralyzovali nielen ekonomický život v niektorých veľkých mestách (napr. Karaganda, Šymkent... a svoje si užila aj Almaty či Nur-Sultan).


Dynamika reálneho HDP Kazachstanu.
Zdroj: https://assets.kpmg/content/dam/kpmg/kz/pdf/2020/05/rk-covid-economy-sectors.pdf

Nehľadiac na uvoľňovanie, momentálne si 86 % Kazachstancov myslí, že dôsledky súčasných opatrení a následnej ekonomickej krízy budú silno citeľné po celý rok 2021.

Po nástupe do funkcie sa prezident K-Ž. Tokajev ocitol (zjavne nechtiac) v epicentre očakávaní kazašskej spoločnosti. Tie očakávania sa sústredili do polohy nielen politických zmien, ale predovšetkým do polohy uspokojenia prirodzených (generačných) potrieb spoločnosti, čo už počas konečnej fázy vlády N. Nazarbajeva jednoducho nebolo možné. Napriek tejto potrebe sa spočiatku K-Ž. Tokajev snažil vnútorné problémy postnazarbajevského marazmu presunúť na niekoho iného. Za očakávanú krízu vraj môžu vonkajšie faktory. Niečo podobné, ako na Slovensku s použitím troch obálok.

Na rozdiel od Slovenska (teda súčasnej slovenskej mocenskej politickej „elity“) si kazašský prezident, ako bývalý minister zahraničných vecí, skúsený diplomat a sinológ, plne uvedomuje, že budúcnosť jeho krajiny je spojená s hľadaním „.. .dôstojného miesta v globalizovanom svete...“

Pritom je cítiť aj vnútorný strach z toho, ako sa budú ďalej na medzinárodnej scéne správať Spojené štáty a či sa budú snažiť, napriek stredoázijskej realite, znovu získať (na úkor Ruska a Číny) stratený vplyv v Strednej Ázii. Zrejme aj v Nur-Sultane majú pred sebou prognózu profesora Pandžábskej univerzity v pakistanskom Láhaure, ktorý vo svojej knihe „Veľký podvod – Amerika korporácií a nepretržitá vojna“ (The Grand Deception - Corporate Amerika and Perpetual War)[6] formuluje záver, že ďalší pokus o ovládnutie Strednej Ázie Spojenými štátmi bude prológom k tretej svetovej vojne!

Vo vyjadrení o hľadaní dôstojného miesta sa koncentruje už spomenutá historicko-kultúrna osobitosť a kazašská patetickosť momentálnej situácie. Veľa výziev, veľa šancí, veľa potrieb a obmedzené či skôr limitované možnosti.

Tie možnosti postkoronavírusového ekonomického ozdravenia krajiny majú limity v bázových pravidlách politiky a ekonomiky N. Nazarbajeva. Inak povedané, musí nastúpiť Kazachstan podľa Tokajeva, ktorý evolučne zneguje doterajší Kazachstan podľa Nazarbajeva.

Súčasný prezident a jeho tím majú šancu v Kazachstane odstrániť negatívne dôsledky sociálno-ekonomického modelu podľa N. Nazarbajeva práve personálnou kritikou tohto modelu. Už sa verejne pertraktováva téza, že práve tento model posunul Kazachstan do polohy surovinového (ropného) apendixu rozvinutých krajín v okolí. Teda Ruska, Číny, J. Kórey, Indie...

 

Proces desakralizácie

 

V Kazachstane sa spolu s postCOVID-19 obdobím začína na báze ekonomickej kritiky aj proces desakralizácie elbasy N. Nazarbajeva.

Keď som zhruba pred dvoma rokmi utrúsil na stránkach SLOVA niekoľko kritických poznámok k politickému konceptu N. Nazarbajeva, volal mi z Prahy vtedajší kazašský veľvyslanec (môj veľmi dobrý priateľ) a upozornil ma, že osoba prezidenta je v Kazachstane sakrálna, a preto sa nepatri personálne veci komentovať. Ako vidno, doba sa mení a personifikácia kritiky sa aj v Kazachstane stáva súčasťou doby.

Tak napríklad do nedávna poradca exprezidenta N. Nazarbajeva Ermurachmet Ertysbajev (Ермухамет Ертысбаев) pre portál www.zona.kz pred pár dňami vyhlásil, že N. Nazarbajev jednoducho musel odísť zo svojho postu a mal to urobiť skôr: „.. .určite budete so mnou súhlasiť, že ak by N. Nazarbajev odišiel z postu o sedem rokov skôr, bolo by to lepšie, efektívnejšie a produktívnejšie v globálnom zmysle. Vtedy by N. Nazarbajev odišiel na vrchole svojej politickej moci a transfer moci by sa mohol realizovať po ukončení prezidentského mandátu 2005 – 2012...“

Tento freudovský prístup, teda odchod od moci na vrchole moci by ochránil N. Nazarbajeva od dnešnej silnejúcej kritiky zo strany kazašskej spoločnosti.

Všetky politické a ekonomické nedostatky, ktoré na povrch vyplavila pandémia, by bolo možné pripísať na účet jeho nástupcu. Lenže moc chutí, je drogou a dnes sa vyhovárať na nástupcu už N. Nazarbajev nemôže a ak mu bude zdravie slúžiť, bude musieť prehltnúť ešte nejednu horkú pilulku.

O päť minút dvanásť

 

Dnes nová politická elita Kazachstanu, ktorej lídrom sa krok za krokom stáva K-Ž. Tokajev, stále otvorenejšie hovorí okrem eliminácie a vynulovaní dvojvládia aj o potrebe (v kontexte s COVID-19) úplnej revízie doterajšieho ekonomického kurzu Kazachstanu. No a to by bola de facto revízia politického dedičstva N. Nazarbajeva.

V susednom Uzbekistane sa takéto stalo hneď po fyzickom odchode Islama Karimova, takže je tu šanca, že na rozdiel od Taškentu N. Nazarbajev bude mať v Nur-Sultane šancu uvidieť na vlastné oči zmenu ekonomického kurzu, ktorý krajine implantoval a protežoval počas svojho prezidentovania od roku 1991 do roku 2019.

Samotná pandémia a nasledujúce opatrenia (karanténa) v Kazachstane v zásade zlikvidovali ekonomickú aktívnosť a súbežne aj vonkajší dopyt po energetických surovinách, no – ako kapitalizmus káže – aj primeranú konkurenciu či konkurenčný boj.

Dnes už nikto nepochybuje, že pandémia mala vplyv aj na krach cien ropy a plynu a zvýšenie konkurencie v tomto segmente svetovej ekonomiky. Ale mohlo to byť aj naopak, že táto kríza si objednala svetové koronašialenstvo.

Tiež nikto nepochybuje, že koronakríza spôsobila, že aj v dlhodobom horizonte bude mať Kazachstan nižšie príjmy za export energetických (a iných) surovín, ale aj to, že sa zvýši tlak (dopyt) na dekarbonizáciu, decentralizáciu a kompjuterizáciu národnej ekonomiky.

Na to však Nur-Sultan ešte nie je dostatočne pripravený.

Ďalšia obnova ekonomiky Kazachstanu sa môže (a zrejme aj bude) konať po tradicionalistickej trajektórii, keď sa ceny za energetické nosiče (ropa, plyn) vrátia do pôvodných medzí, čo okrem iného zrejme a paradoxne oživí záujem o alternatívne zdroje energetiky a zvýšenie záujmu o energetickú efektívnosť.

Táto trajektória však už bude súčasťou novej politickej konfigurácie v krajine, ktorú zosobňuje a pokojne implantuje do tradicionalistickej spoločnosti K-Ž. Tokajev.

Vývoj ako v susednom Kirgizsku, alebo – nedaj Boh – ako na Ukrajine, zjavne nebude súčasťou modernej politickej histórie Kazachstanu. Nakoniec, vo svojom prvom poslaní národu Kazachstanu (september 2019) K-Ž. Tokajev vyhlásil, že svoju úlohu prezidenta vidí v rozvoji politickej konkurencie v Kazachstane. A zatiaľ sa mu to darí.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)
 

SÚVISIACE ČLÁNKY AUTORA:

Kazachstan – zásadná(?) politická zmena
https://www.noveslovo.sk/c/Kazachstan_zasadna_politicka_zmena

V Kazachstane sa mení politická situácia
https://www.noveslovo.sk/c/V_Kazachstane_sa_meni_politicka_situacia

V Kazachstane sa mení politická situácia - pokračovanie 1
https://www.noveslovo.sk/c/V_Kazachstane_sa_meni_politicka_situacia_pokracovanie_1

V Kazachstane sa mení politická situácia - pokračovanie 2
https://www.noveslovo.sk/c/V_Kazachstane_sa_meni_politicka_situacia_pokracovanie_2