Reklama
Reklama

V Čiernom Balogu si pripomenuli koniec Veľkej vojny

Počet zobrazení: 838

Každoročne si 11. novembra pripomíname ukončenie bojov Veľkej vojny, dnes označovanej ako prvá svetová. V rokoch 1914 až 1918 sa na nej podieľalo 65 miliónov vojakov, z ktorých 10 miliónov prišlo o život a 20 miliónov bolo ťažko ranených. Vojna okrem utrpenia priniesla aj čosi pozitívne: porážku a rozpad rakúsko-uhorskej monarchie, na jej troskách vznikali nové štáty, vrátane Československa.

Iba pred niekoľkými dňami sme si na celoslovenských oslavách v Martine pripomenuli 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa, ktorou sa Slováci prihlásili do spoločného štátu Čechov a  Slovákov. Nová republika, najmä na Slovensku, začala vznikať v chaose a krvi. Chudoba, hlad, masové choroby, pogromy...  Do vojny narukovalo okolo 450-tisíc Slovákov, z nich sa už nikdy nevrátilo okolo 70-tisíc. Každá postihnutá rodina ešte mesiace verila, že sa s ich otcom či synom zase stretne, možno je v zajatí a keď sa vráti, pomôže jej boriť s ťažkosťami. Mnohí síce prišli, ale s trvalými následkami, ako kaliky.

Zaspomínať si na tieto kruté časy nielen na bojiskách, no i v zázemí sa aj tohto roku podujali zástupcovia 115-člennej základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Čiernom Balogu aj so svojím čerstvo zvoleným staronovým starostom Františkom Budovcom.

balog2a.jpg

Spomienkové stretnutie sa začalo 11. 11. 2018 presne o 11. hodine a 11. minúte pri monumentálnom Pamätníku padlých v prvej svetovej vojne, ktorý sa nachádza pred obecným úradom. Na pomníku je z troch strán do mramoru vytesaných 137 mien obetí Veľkej vojny zo všetkých trinástich osád tejto podhorskej obce.

Zalzbeta_gwerkova-gollnerova.jpgaspomínali si aj na navrátilcov. Už 3. novembra 1918 sa asi 500 mužov z Čierneho Balogu a Hronca vracalo domov. Boli odzbrojení, trochu podgurážení a revolučne naladení. Nezmyselná vojna ich obrala o lásku a mladosť, potrebovali sa za to na niekom vyvŕšiť a orabovať ho. Vojna z nich urobila dravcov. Alkoholom podkutí zaútočili na obchodníkov, krčmárov, farárov, úradníkov, ba i horárov... Aj rodáčka Alžbeta Gollnerová (narodená 19. októbra 1905) sa stala sirotou. Jej otec, obecný notár Karol Gollner chcel proti navrátilcom úradne zasiahnuť s výzvou, aby sa rozišli. Stalo sa mu to osudným. Matka Otília, rodená Holéczyová, si muža bránila. Ju dobili pažbou a manžela zastrelili.

Malú Alžbetu prichýlila babka. Talentované dievča vyštudovalo na Sorbone v Paríži (!), stala sa významnou vedeckou pracovníčkou. Napokon zakotvila v Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Tu si našla manžela – známeho maliara Edmunda Gwerka. Počas druhej svetovej vojny sa zapojila do ilegálnej práce. Za účasť v SNP ju fašisti popravili 18. decembra 1944 v Kremničke. Mesto Banská Štiavnica pomenovalo po nej ulicu a teraz spolupracuje na filme o jej životnom príbehu.

richtar.jpg

Čiernobaločania si zaspomínali aj na vojnového invalida Antona Kováčika, rodáka z osady Richtárove (1885 – 1941), ktorý vo vojne prišiel o ľavú nohu. Napriek tomu ho roku 1920 zvolili za prvého richtára Čierneho Balogu v Česko-Slovenskej republike.

Foto: Autor a archív

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama