Reklama
Reklama

V Biškeku o bezpečnosti v Strednej Ázii a aj o NATO

Počet zobrazení: 2160

Na úvod, než sa zamyslíme nad výsledkami pred pár dňami konaného summitu Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) v Biškeku (v prímestskej rezidencii Ala-Arča), ktorého ústredným heslom bolo: „Obrana, družba, pevnosť, bratstvo“, treba načrieť (ako vždy) do histórie a povedať dve veci:

Po prvé: Základom dnešnej ODKB bola Zmluva o kolektívnej bezpečnosti (DKB) podpísaná 15. mája 1992. Vtedy ju tvorili Arménsko, Bielorusko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Ruská federácia, Tadžikistan a Uzbekistan. Dokument, po zavŕšení procesu ratifikácie, vstúpil do platnosti 20. apríla 1994.

V roku 1999 z organizácie vystúpili Gruzínsko a Uzbekistan. Azerbajdžan, Moldavsko a Ukrajina prestali mať záujem participovať ako pozorovatelia. Tak nakoniec zostávajúce štáty: Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Ruská federácia a Tadžikistan (máj 2002) sa dohodli na transformácii DKB na plnohodnotnú medzinárodnú vojensko-politickú Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti.

vlajky_ucastnikov_v_biskeku.jpg
Zdroj: www.yandex.ru

Po druhé: ODKB je registrovaná v rámci OSN a napriek tomu, že slovenský mainstream nás presviedča, že jej hlavným cieľom je udržanie časti štátov Spoločenstva nezávislých štátov pod vplyvom Moskvy a zamedziť rozšíreniu NATO smerom na východ, výsledky jednotlivých summitov a konanie ODKB je však úplne v inom leveli. Expanziu nevidno a poučovanie o jedinej pravde tiež nepatrí do zásobníka konania ODKB.

Aj ostatné zasadnutie ODKB v Biškeku potvrdilo, že nosným cieľom ODKB je boj s medzinárodným terorizmom v Strednej Ázii (a aj Centrálnej Ázii) ako v mäkkom podbrušku Ruska (aj keď jednotliví prezidenti si od pľúc povedali svoj názor na imperálno-expanzívne NATO). A to nehľadiac na to, že generálny tajomník NATO pred časom oznámil, že aliancia plánuje rozmiestniť dodatočný vojenský personál na zvýšenie bojovej pripravenosti, usporiadať vojenské cvičenia a prehodnotiť svoje obranné plány v súvislosti s ukrajinskou krízou. NATO sa taktiež rozhodlo posilniť letecké hliadkovanie vo východnej Európe a vyslať lode do Baltského a Stredozemného mora.
 

Biškek ako hostiteľ
 

Dňa 28. novembra 2019 sa prezidenti Bieloruska (A. Lukašenko), Kazachstanu (K-Ž. Tokajev), Ruskej federácie (V. Putin), Tadžikistanu (E. Rachmon) a predseda vlády Arménska (N. Pašinjan) zišli v hlavnom meste Kirgizska v Biškeku na summite hláv štátov členských krajín Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (Организация Договора о коллективной безопасности - www.odkb-csto.org).

ucastnici_v_biskeku.jpg
Účastníci summitu v Biškeku. Foto: www.akorda.kz

Deň predtým, 27. novembra 2019, sa uskutočnilo spoločné zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí, Rady ministrov obrany a Výboru tajomníkov rád obrany ODKB, ktoré pripravili program zasadnutia Rady ODKB, ktorý obsahoval sedem zásadných okruhov na prerokovanie: situácia v Afganistane, upevnenie hranice medzi Tadžikistanom a Afganistanom, boj proti drogám, opatrenia proti extrémizmu, riešenie ekonomickej trestnej činnosti...

Ministri zahraničných vecí ešte prijali samostatné Vyhlásenie ministrov zahraničných vecí štátov-členov ODKB o snahách na stabilizáciu situácie na Blízkom východe a na severe Afriky (Заявление министров иностранных дел государств-членов ОДКБ об усилиях по стабилизации обстановки на Ближнем Востоке и в Северной Африке)[1]

To však nič nemení na tom, že jedným z nosných dokumentov, ktoré prijali zúčastnení prezidenti a predseda vlády bolo spoločné Vyhlásenie Rady kolektívnej bezpečnosti ODKB o zlepšení medzinárodnej koordinácie a spolupráce v záujme posilnenia globálnej a regionálnej bezpečnosti (Заявление Совета коллективной безопасности Организации Договора о коллективной безопасности о совершенствовании международного взаимодействия и сотрудничества в целях укрепления глобальной и региональной безопасности).[2]

V tomto spoločnom dokumente autori upozorňujú na fakt, že sa postupne a „... cielene deštruuje alebo oslabuje desaťročiami budovaná architektúra kontroly nad zbraňami, existuje reálna perspektíva pretekov v zbrojení v kozmickom priestore a jeho premena na arénu vojenskej konfrontácie...“

Dokument obracia pozornosť aj na rastúci počet konfliktných miest a na potrebu dodržiavania medzinárodného práva: „... situácia v rozličných regiónoch – na Blízkom východe, na severe Afriky, v zóne Perzského zálivu a v Afganistane..., naďalej ostáva potencionálnym zdrojom hrozieb medzinárodnej bezpečnosti. V týchto podmienkach znovu vyhlasujeme potrebu koordinácie a spolupráce svetového spoločenstva za účelom upevnenia medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti postavenej na dodržiavaní noriem a princípov medzinárodného práva, predovšetkým Charty OSN...“

Text sa nevyhýba ani faktu všeobecného vonkajšieho zasahovania do vnútorných záležitostí štátov a exportu farebných revolúcií: „... v medzinárodných vzťahoch narastá tendencia snáh riešenia problémov cestou použitia sily alebo hrozby jej použitia a zasahovania do vnútorných vecí štátov, propagandistického tlaku na jednotlivé krajiny, používanie politiky dvojitých štandardov. Uskutočňujú sa pokusy oslabovania základných princípov medzinárodného práva, čo má za dôsledok atomizáciu svetového spoločenstva v otázkach boja so súčasnými výzvami a hrozbami. Pritom mnohé nazreté globálne problémy ostávajú bez potrebnej pozornosti...“

Pikantnou je informácia, ktorá vyplávala na povrch v predvečer konania summitu ODKB, že Biškek je pripravený uzavrieť novú dohodu o spolupráci s USA. Pôvodný dokument, ktorý bol podpísaný v roku 1993, odvolal bývalý prezident Almazbek Atambajev v roku 2015. Ten je od roku 2019 vo vyšetrovacej väzbe a nové kirgizské vedenie nie je proti nanovo obnoviť tesné vzťahy s USA na prahu parlamentných volieb v roku 2020. Najmä, ak Washington už vydelil viac ako dva milióny $ na „korekciu“ kirgizskej volebnej kampane.
 

Názory prezidentov
 

Prezidenti boli na summite informovaní o výsledkoch trvalej operácie „Kanál“ vo formáte ODKB – v roku 2019 bolo zadržaných 29,1 tony drog a 546 strelných zbraní (+ 8 tisíc kusov nábojov). Uskutočnilo sa päť spoločných vojenských cvičení (na území RF, Tadžikistanu, Kirgizska a Bieloruska), ktoré mali cielený charakter s akcentom na antiteroristickú dimenziu a zlepšenie technickej komunikácie a zásobovania síl rýchlej reakcie.

Prezident Bieloruska (kde sa 17. novembra 2019 uskutočnili parlamentné voľby) A. Lukašenko, ktorý pred pár týždňami absolvoval po dlhom čase európske turné, sa na summite v Biškeku vyjadril za zvýšenie medzinárodnej autority ODKB. Taktiež, ako to on už vie nedvojzmyselne a na priamo, povedal: „... dnes, keď došlo k deštrukcii mechanizmov kontroly nad zbrojením, fixujeme nárast vojenských potenciálov a rozširovanie vojenskej infraštruktúry v regióne Európy. Vo svojej podstate ide o otvorenú, a čo je hlavné, o nezodpovednú militarizáciu západných hraníc zodpovednosti ODKB. Za posledné roky skupina NATO, vrátane vojenského kontingentu USA, v regiónoch susediacich s Bieloruskom vyrástla ixkrát. Pri tom, koncentrácia bojovej techniky a živej sily sa sústreďuje priamo na hranici Bieloruska. Okrem toho, sa v blízkosti konajú veľké vojenské cvičenia. Treba povedať, že tieto manévre majú multinacionálny charakter...“

Aj preto A. Lukašenko považoval za potrebné partnerom pripomenúť, že je dôležité zvyšovať nielen antiteroristický potenciál ODKB. Ale napr. aj potenciál v informačnej bezpečnosti a „... popracovať nad upevnením súčasného systému medzinárodných zmlúv na kontrolu zbrojenia, odzbrojenia a nerozširovania zbraní po svete...“

Vo vzťahu k aktuálnej situácii v Afganistane si prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev povzdychol, že napriek snahe, „... oficiálna moc v krajine kontroluje len polovicu územia Afganistanu, kde žije 65% obyvateľov. Ostatná časť je pod kontrolou teroristických organizácií. Majúc taký zdroj hrozieb z juhu, ODKB musí mať dostatočné sily a prostriedky na boj s medzinárodným terorizmom a inými – novými hrozbami...“
 

Predsedníctvo Moskvy
 

V roku 2018 predsedal ODKB Kazachstan. Týmto summitom sa formálne ukončilo predsedníctvo Kirgizska, ktoré odovzdalo žezlo Ruskej federácii. Bude predsedať organizácii v roku 2020.

Súčasne sa dňom 01. januára 2020 ujme postu generálneho tajomníka ODKB doterajší tajomník bezpečnostnej rady Bieloruska generálporučík Stanislav Vasilievič Zas (Станислав Васильевич Зась). Inak o. i. absolvent Vyššieho vševojskového veliteľského učilišťa v azerbajdžanskom Baku.

Predsedom Stálej rady ODKB bude veľvyslanec s osobitným poslaním MZV RF Andrej Vladimirovič Švedov (Андрей Владимирович Шведов).

Odovzdávajúci predsednícky post prezident Kirgizska Sooronbaj Žeenbekov so zbytočným sebauspokojením konštatoval, že počas kirgizského predsedníctva sa medzinárodná prestíž a pozícia ODKB zvyšovala, čo výrazne prispelo k zaisteniu bezpečnosti a stability v celej Eurázii. Faktom ale je, že v júli 2019 bola na VZ OSN bola prijatá nová rezolúcia O spolupráci medzi OSN a ODKB (О сотрудничестве между ООН и ОДКБ)[3]. Tento dokument vychádzal z inej rezolúcie (č.59/50) zo dňa 2. decembra 2004, ktorou sa ODKB stalo pozorovateľom vo VZ OSN a tiež rezolúcie č.64/256 zo dňa 2. marca 2010 o spolupráci medzi OSN a ODKB.

Rusko počas svojho predsedníctva, podľa vyjadrenia prezidenta V. Putina, plánuje iniciovať vypracovanie Protidrogovej stratégie ODKB na roky 2021 – 2025, ktorá by okrem zamedzenia výroby a predaja drog mala byť zameraná aj na upevnenie pohraničného režimu s Afganistanom. Myslené v zóne zodpovednosti ODKB.

Moskva bude tiež iniciovať zvýšenie efektívnosti analytickej a prognostickej činnosti vo vzťahu k vojensko-politickej situácie v regióne, čo nakoniec predpokladá aj výmenu operatívnych informácii medzi členskými krajinami.
 

Deviaty máj 2020
 

Na záver, zasadnutia Rady kolektívnej bezpečnosti ODKB podpísali 17 dokumentov a prijali 14 rozhodnutí Rady...

Okrem hore spomenutého spoločného Vyhlásenia... a prijatia rozpočtu za zmienku stojí aj dokument O pláne podujatí osláv 75. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne (О Плане мероприятий по празднованию 75-летия Победы в Великой Отечественной войне 1941 – 1945 годов).[4]

Prezident Ruskej federácie V. Putin pozval vojakov členských krajín ODKB, aby sa zúčastnili slávnostnej vojenskej prehliadky na počesť 75. výročia ukončenia Veľkej vlasteneckej vojny v Moskve: „... očakávame lídrov štátov-členov ODKB na oslavách v Moskve 9. mája 2020... a želáme si, aby vojaci všetkých krajín organizácie sa zúčastnili slávnostnej vojenskej prehliadky na Červenom námestí na počesť víťazstva Sovietskeho zväzu vo Veľkej vlasteneckej vojne...“

Predpokladajme, že na oslavy príde (a prečo nie) aj oficiálne pozvanie z Moskvy pre štátne reprezentácie krajín antihitlerovskej koalície. Takže uvidíme, kto pôjde na tieto oslavy do Moskvy za Slovensko v máji 2020. Či to bude hlava suverénneho Slovenska (tohto štátu), ktoré sa vďaka Slovenskému národnému povstaniu stalo súčasťou antihitlerovskej koalície, alebo dajaký profesionálny práporčík, ktorému na území Pobaltska (kde tak radi mašírujú pohrobkovia SS) v rámci NATO velí generál Bundeshweru.

Zo summitu rezonuje ešte jeden – a to – globálnejší záver: nové preteky v zbrojení nie sú potrebné!

Len aby bol tento hlas (tieto hlasy) z Biškeku vypočutý v Bruseli, vo Washingtone či NATO-vskom Londýne. Ako vidno sú to iné odkazy, než zaznievajú z úst GT NATO.  

Návrat k realizmu je potrebný ako soľ!

Napriek tomu Veľká hra v Strednej Ázii má aj po rokoch svoje čaro.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama