Reklama
Reklama

V Biškeku navrhujú: Bohatým zobrať, chudobným rozdať!

Počet zobrazení: 1682

Keď v poradí (od roku 1991) tridsiaty premiér vlády Kirgizska Muchammedkalyj Abylgaziev (Мухаммедкалый Абылгазиев), zastávajúci svoj post od 20. apríla 2018 nedávno vystúpil v kirgizskom parlamente s hodnotením činnosti svojej vlády za rok 2019, sršal z neho optimizmus. To sa neskôr zmenilo.

Informoval o zvýšení HDP a o zlepšení podnikateľských podmienok v krajine a ešte o všeličom inom. Napríklad, že nehľadiac na zložitú situáciu spojenú pandémiou, export Kirgizska vzrástol o 7 %, bolo otvorených 340 nových podnikov a o 3 % sa znížil počet obyvateľov krajiny žijúcich pod hranicou biedy.

Len tak na okraj priznal, že v súvislosti s epidémiou koronavírusu sa perspektívy rozvoja kirgizskej ekonomiky v roku 2020 znižujú. No a toto treba brať ako dôležité konštatovanie, pretože 4. októbra 2020 by sa mali v Kirgizsku konať riadne parlamentné voľby.
 

Opozícia je nespokojná
 

Samozrejme, opozícia využije – tak ako sa na opozíciu patrí – každý nedostatok v práci premiéra a vlády vo svoj politický prospech.

Poslanec z frakcie Respublika-Ata-Žurt (Республика – Ата-Журт) Mirlan Žeenčoroev (Мирлан Жээнчороев) sa zaujímal o neplnenie štátneho rozpočtu na príjmovej strane. Presnejšie o dôvody neplnenia za rok 2018 zhruba na úrovni mínus 84 mil.$ a mínus 81,3 mil.$ za rok 2019, pričom prognóza na rok 2020 je mínus 376 mil.$. Samozrejme, akcentoval, že to je dôsledok nedostatočnej práce vlády za ostatné dva roky a tiež bujnejúcej korupcie v krajine.

Tazbek Ikramov (Тазабек Икрамов) z poslaneckej frakcie Onuguu-Progres (Онугуу-Прогресс) tiež upozornil na korupciu a únik peňazí zo štátneho rozpočtu. Podľa jeho analýzy, Kirgizsko získalo počas svojej novodobej postsovietskej histórie granty v hodnote cca 10 mld. $, pričom peniaze boli zväčša využité na súkromné účely. Teda zdefraudované.

premier_azylbagiev.jpg
Predseda vlády Kirgizska Muchammedkalyj Abylgaziev. Foto: https://yandex.com/images/search?

Po takejto ostrej kritike od poslancov Žogorku Kenešu (Жогорку Кенеш), aby sa vyhol ďalším obvineniam a minimalizoval svoj vplyv na niektoré už vyšetrované korupčné kauzy, premiér M. Abylgaziev nastúpil od 27. mája 2020, na časovo neohraničenú dovolenku.

Čo sa týka vyšetrovania, ide napríklado  predaj frekvencií pre mobilných operátorov, pričom bývalá riaditeľka Štátneho výboru pre spoje Kirgizska Natália Černogubova (Наталья Черногубова) je už, aj s dvomi vysokopostavenými štátnymi úradníkmi, vo vyšetrovacej väzbe. Škoda v neprospech štátu sa odhaduje na úrovni 67,5 mil. $ a všetci sú presvedčení, že premiér o tejto transakcii minimálne vedel, ak nebol priamo do schémy zaangažovaný.

Poslanci boli síce nespokojní, ale správu nakoniec schválili.
 

Politický rozmer
 

Okrem trestnoprávnej roviny sa začína prejavovať aj politická dimenzia témy. V krajine sa začalo formovať občianske hnutie „Чон казат“, čo môžeme voľne preložiť ako veľký pochod. Ide o akúsi analógiu s kirgizským bohatierom Manasom, ktorý sa ako stredoveký hrdina rozhodol na veľký pochod proti ešte väčšej Číne.

Členmi Чон казат sú občianski aktivisti a skupina právnikov, ktorí chcú bojovať proti korupcii a rozkrádaniu štátnych peňazí, čo sa v čase COVID-19 prejavuje ešte konvexnejšie. Aj keď do COVIDu-19 to bola tiež bolestná téma.

V roku 2019 otriasali kirgizským politickými elitami (čo sú vlastne kirgizské klany) novinárske správy od miestnych investigatívcov o ekonomických, či skôr kriminálno-drogových aktivitách klanu Matraimovcov[1], ktorý má vraj ročný obrat cca 3 mld. $.

Výraznú odozvu mali aj informácie o vražde neoficiálneho bankára, inak Ujgura Ajerkena Sajmaiti, ktorý cez Kirgizsko prepral viac ako 700 mil. $. Bol „partnerom“ Iskendera Matraimova (Искендер Матраимов) a v Kirgizsku na neho vydali zatykač. Neznámy páchateľ ho zastrelil v Istanbule.[2]

Hnutie, aj na základe týchto dvoch medializovaných prípadov navrhuje uskutočniť lustráciu majetku bohatých ľudí v Kirgizsku a v prípade, že sa zistí, že tieto majetky pochádzajú z finančnej a inej trestnej činnosti,alebo korupcie, tento majetok bude zabavený a vrátený štátu. Štát by ho mal potom využiť a transparentne riešiť sociálne otázky krajiny.
 

Hnutie má zatiaľ podporu
 

Treba povedať, že v krajine – a nielen preto, že Kirgizsko dosť ťažko prežíva koronakrízu – tézy prezentované hnutím zatiaľ získavajú širokú podporu. Za pár dní si ich videovýzvu pozrelo viac ako 300 tisíc používateľov kirgizského internetu. A to je na miestne pomery dosť.

Jeden z členov hnutia Чон казат, ktoré pred voľbami de facto naberá na politickej váhe a stáva sa politickou silou v Kirgizsku, Maksat Mamytkanov (Максат Мамытканов) prostredníctvom sociálnych sietí informoval, že „... pracujeme na zozname korupčníkov a budeme nástojiť na vrátení nakradnutého...“[3]

poslanec_kazakbajev.jpg
Poslanec Žogorku Kenešu Ruslan Kazakbajev. Foto: www.Knews.kg

Vládny poslanec Ruslan Kazabekov (Руслан Казабеков) je s takýmto vývojom nespokojný a požaduje preveriť zákonnosť činnosti hnutia Чон казат, ako aj ich argumentačnú výbavu, nakoľko zákonodarný zbor nazývajú „parlament peňaženiek“.

Tiež sa chce pozrieť na zákonnosť toho, že aktivisti už začali (bez právnej opory) preverovať majetok poslanca-oligarchu Kabanyčbeka Žumalieva (Кубанычбек Жумалиев).

Spomenutý R. Kazabekov upozorňuje, že aktivity Чон казат môžu skončiť veľkým konfliktom, pretože za každým stojí „... nielen armáda priaznivcov, ale aj oddiely domobrany...“ Ešte prognózuje: „.. .je to začiatok niečoho veľkého...“
 

Ďalší vývoj je nejasný
 

Treba len spomenúť, že kto pozná novodobé dejiny Kirgizska, určite dá autorovi tohto textu za pravdu, že aj menšie, nielen veľké konflikty sa v krajine obyčajne dokážu zmeniť na krvavé. Nehovoriac, že sa to naviac kryje s predvolebným obdobím.

Zatiaľ sa nenašla v krajine reálna sila, ktorá by protestné nálady obyvateľstva udržala v normálnych hraniciach bez nebezpečenstva, že výzvy a aktivity Чон казат sa vymknú spod kontroly.

Potom opäť môže nastúpiť akýsi klasický kirgizský revolučný scenár s tým, že krajina sa môže navyše (ako bonus) následne rozdeliť a jednotlivé rozdelené časti budú pod kontrolou akýchsi „poľných veliteľov“, ktorí si nedajú moc len tak jednoducho vziať.

Môže sa stať realitou aj druhý scenár. A to, že vyhlásenia, výzvy a aktivity Чон казат na populistický socializmus jánošíkovského typu v Kirgizsku (bohatým zobrať a chudobným rozdať) sa nedostanú do realizačnej podoby a ostanú, ako obyčajne, maximálne tak v rámci internetu.

Aj keď aj prvý a aj druhý scenár, žiaľ, neriešia podstatu kirgizského (a nielen kirgizského) problému, šťuky z Чон казат naháňajúce zabahnené kapre sú aspoň svetielkom na konci kirgizského korupčného modelu a tunelu.

Len treba veriť, že túto skupinu ľudí nekvári diagnóza s kódom F.60, ale skutočný záujem o očistu.


(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama