VAŠA NAJLEPŠIA KNIHA ROKA 2012

Počet zobrazení: 12673

Do ankety Slova Vaša najlepšia kniha roka 2012 za zapojilo 49 účastníkov, okrem oslovených aj niekoľko spontánne reagujúcich čitateľov a dve inštitúcie. Viacerí z anketárov uviedli knihy staršie, ale to výsledky na prvých miestach neovplyvnilo. V niektorých prípadoch ide síce o knihy s vročením 2011, ale vyšli až v roku 2012 (Matrix kapitalizmu, Hlavou proti vetru). Medzi umiestnené knihy sme však nezarátali tituly, ktoré vyšli koncom novembra či v decembri 2011 (Od zneuznání ke spravedlnosti, Z dejín ruskej diplomacie...). Rebríček uvádza diela, ktoré okrem prvého miesta získali ešte hlasy či hlas na druhom a treťom mieste.

PORADIE A POČET HLASOV

1. Jonáš Záborský: Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do čias Žigmundových. Slovart 2012. (3 prvé miesta)

2. Gabriela Rothmayerová, Milka Zimková: Dve v tom. CCW 2012. (2 prvé miesta, 4 druhé miesta, 3 tretie miesta)

3. Etela Farkašová: Pláne približne zapamätaného. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012. (2 prvé miesta, 2 druhé miesta, 1 tretie miesto)

4. Michal Polák: Hlavou proti vetru. CCW 2011. (2 prvé miesta, 1 druhé miesto, 3 tretie miesta)

5. Ľuboš Blaha: Matrix kapitalizmu. Veda 2011. (1 prvé miesto, 3 druhé miesta)

6. Ivan Lesay a Joachim Becker: Život na úver. Všetko, čo ste chceli vedieť o kríze. Inaque.sk 2012. (1 prvé miesto, 2 tretie miesta)

7. Viliam Judák: Živé dedičstvo. Úvahy k Cyrilo-metodskému jubileu. Karmelitánske nakladateľstvo 2012. (1 prvé miesto, 1 tretie miesto)

KNIHY, KTORÉ STE ODPORÚČALI

Uverejňujeme všetky anketové odpovede – v poradí, ako prišli – v presvedčení, že anketa je najmä vzájomným odporúčaním autorov, čitateľov a priaznivcov Slova – čo by sme si mali prečítať.

Dušan Čaplovič, minister školstva SR
1. Pavel Kosatík: Věra Čáslavská Život na Olympu. Mladá fronta, 2012. Kniha s vlastným venovaním skvelej ženy, športovkyne, ženy pevnej vôle, sily vlastného presvedčenia, odvážneho charakteru.
2. Dana Emingerová: Živel Lustig. Jak se píše kniha. Mladá fronta 2011 (vyšla v roku 2012). Úžasný portrét osobnosti veľkej literatúry, filozofa života a poznania ako aj muža, ktorý bral život, napriek častej nepriazni s veľkým humorom a úsmevom, tentoraz aj prostredníctvom praktických kurzov tvorivého písania v Divadle Dobeška.
3. Ondrej Kaščák a Branislav Pupala: Škola zlatých golierov. Vzdelávanie v ére neoliberalizmu. Sociologické nakladatelství (SLON) 2012. Skvelá analýza koreňov krízy vzdelávacieho systému s dopadom aj na súčasný slovenský vzdelávací priestor.

Viliam Jablonický, kritik, publicista
1. Viliam Judák: Živé dedičstvo. Úvahy k Cyrilo-metodskému jubileu. Karmelitánske nakladateľstvo 2012.
2. Matúš Kučera: State a články k slovenskému stredoveku. Zostavil Martin Homza. PostScriptum 2102.
3. Slováci a ich národné bytie v Európe. Vznik 2. Slovenskej republiky. (Zborník prednášok z konferencie Panslovanskej únie.)

Všetky tituly nás hlboko, inšpiratívne a zväčša aj intepretačne originálne ukotvujú nielen do vzdialenej minulosti, ale aj projektujú civilizačnú a dôstojnú víziu prežitia v budúcnosti. Nádejam sa, že poslúžia k ďalšej oveľa prenikavejšej sebareflexii, ktorá nám tak neuveriteľne chýba a jej priestor neraz monopolne, v duchu nových (prechodných a rovnako smrteľných) ideológií mediálne uzurpujú pseudoinsitní a sebavedomí „proroci a dezinterpretátori“ bez hlbších znalostí európskych a svetových dejín a nášho miesta v nich, či služobníci umelo nadradzovanému historizmu prinajmenej susedov. Varujúce je, že ani jedna spomenutá kniha či téma sa neobjavila doposiaľ v žiadnej ankete, hoci vyšlo aj viacero ďalších podnetných pôvodných kníh. Zarážajúca je aj absencia veľkých prekladových titulov svetovej literatúry najmä zo spoločenských vied. Komerčný brak, ale aj české preklady, či čítanie v origináli ich vôbec nemôžu nahradiť.

Eva Zelenayová, exposlankyňa, novinárka
1. Ján Hnilica: Svätí Cyril a Metod. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012
2. Pavel Dvořák: Zlatá kniha Bratislavy. Slovenský spisovateľ 1993
3. Viliam Judák: Živé dedičstvo. Úvahy k Cyrilo-metodskému jubileu. Karmelitánske nakladateľstvo 2012.

Oslovili ma aj iné, ale nie celkom pozitívne.

Peter F. 'Rius Jílek, literárny kritik, publicista
1. Jana Juráňová – rozhovory s Agnešou Kalinovou: Mojich sedem životov. Aspekt 2012
2. Lucia Piussi: Život je krátky. Limerick 2012
3. Vlado Balla: V mene otca. Literárny klub 2011

Jozef Špaček, spisovateľ, publicista, stredoškolský pedagóg
1. Štefan Strážay: Básnické dielo. Kalligram 2011. Paradoxne práve vydavateľstvo Kalligram programovo vydáva vybrané alebo súborné diela slovenských autorov, hodnotovo jednoznačne vysoko kvalitných. Básnik tichého, no naliehavého hlasu Š. Strážay k takýmto autorom patrí. Kompletné vydanie jeho básnických zbierok aj iných textov ma nadchlo svojou hĺbkou a neopakovateľnou poetikou, zdanlivou jednoduchou, no pritom odolávajúcou akýmkoľvek pokusom o zjednodušené prijímanie Strážayovej poézie, vypovedajúcej o nás podstatne viac, ako si pripúšťame.
2. František Andraščík: Básne. Modrý Peter, 2011. Levočskému vydavateľstvu P. Milčáka sa podaril vskutku husársky kúsok. S editorom Jánom Zamborom a majstrom štetca Ľudovítom Hološkom pripravili knihu básní neprávom zabúdaného spisovateľa Františka Andraščíka (1931 – 2001). Asi až toto vydanie naplno ukáže, akého básnika sme v ňom pred desiatimi rokmi stratili. V jeho poézii nájdeme všetky témy, ktoré hýbali našou poéziou od šesťdesiatych rokov až po súčasnosť (v knihe je jedna z posledných básní nazvaná príznačne pre dnešok Bezdomovec). Andraščík písal i rozsiahle básne-pásma i trojveršové gnómické básne, plné múdrosti, skúsenosti a aj trpkosti z vlastného údelu. Jeho miesto je medzi tými najlepšími básnikmi záveru 20. storočia - Rúfusom, Válkom, Stachom, Ondrušom, Mihalkovičom. Plným právom.
3. Svetlana Ulická: Zelený stan. Slovart 2012. Polyfónne vyznievajúci román ruskej prozaičky mapuje to boľavé z histórie ZSSR a Ruska – a nielen Ruska – s čím sa ešte budeme dlho vyrovnávať a aj tak sa zrejme nevyrovnáme. Od Stalinovho pohrebu až po nedávnu súčasnosť sledujeme osudy troch priateľov, ktorí sa z oddaných prívržencov sovietskeho režimu postupne menia na disidentov. Autorka využíva rôzne historické paralely, najmä spojené s osudom dekabristov. Román plynie nielen v čase, ale aj v hĺbke a šírke. S. Ulická využila veľmi svojsky tie najlepšie výdobytky ruskej klasickej prózy, transformované do novších, no temných čias.

V roku 2012 vyšiel ešte celý rad pozoruhodných kníh, ale väčšinou ma viac zaujali skôr zahraniční autori ako naši slovenskí – alebo som sa nedostal k tým lepším knižkám. Určite stoja za zmienku knižky M. Houellebecqa Mapa a územie, C. R. Zafóna Zajatec neba, D. DeLilla Prašivý pes alebo monografia A. Reynoldsa Leonard Cohen - Pozoruhodný život.

Lukáš Perný, hudobník, študent kulturológie
1. Robert C. Solomon: Vzostup a pád subjektu alebo Od Rousseaua po Derridu: Európska filozofia od r. 1750. Enigma 1996.
2. Petr Ferenc: Hudba, která si neříká Krautrock. Volvox Globator 2012.
3. Július Fujak: Hudobné korelaktivity. Odborná publikácia.

Michal Majtán, ekonóm
1. Pavol Dinka: Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry? Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012. Ide o veľmi aktuálnu problematiku na zamyslenie a ovplyvňovanie politikov pri rozhodovaniach.
2. Peter Dinuš – Ladislav Hohoš (eds). Svet v bode obratu. Systémové alternatívy kapitalizmus, koncepcie, stratégie, utópie. Veda 2011. Je to práca s témami aktuálnych civilizačných zmien, ich smerovania a prípadne formovania decíznymi rozhodnutiami.
3. Dominik Dán: Uzol. Slovart 2012. Na odpočinok: kriminalistická problematika.

Marta Moravčíková, novinárka, publicistka
1. Vladimir Pištalo: Nikola Tesla, portrét medzi maskami. Kalligram 2012. Keď som sa začítala do tejto knihy ocenenej prestížnou literárnou cenou srbského týždenníka NIN za najlepší román roku 2008, preloženej do viac ako desiatich jazykov, uvedomila som si s potešením, že po dlhom čase čítam knihu, ktorú možno nazvať – literatúrou. Navyše Literatúrou s veľkým L. Ako som uviedla aj v recenzii pre Knižnú revue, Teslovým portrétom ponúkol Vladimir Pištalo svetu zriedkavo elektrizujúci text o vládcovi elektriny; literatúru až v magickom zmysle toho slova. Dielo písané spaľujúcou vášňou i jemným citom, obrazmi, ktorých ťahy doslova cítiť na pokožke. Zakvačí sa do človeka skvostnými metaforami, ktorými autor dokáže v jedinej vete zrozumiteľne vyjadriť to, čo sa vzhľadom na neraz nezmyselný zápas s jazykom bežných ľudí nedarí filozofom.  Pri ponore do Pištalovho textu si čitateľ navyše prekvapivo uvedomí, že prežíva čosi iné ako jednoduché čítanie. Písmená sa stratia a on akoby sa zrazu ocitol v mozgu človeka, ktorý je spolu s Faradayom považovaný za najplodnejšieho vynálezcu v dejinách a po ktorom je pomenovaná jednotka magnetickej indukcie. Zrazu je Teslom. Vníma, myslí a cíti ako on, aj keď mu, pravdaže, chýba jeho genialita, aj keď si pri pobyte vo vynálezcovej hlave zároveň vychutnáva vytríbený, nevšedný, neošúchaný, elegantne vášnivý autorov štýl, ktorý pôsobí ako mimoriadne skoncipovaná výstava doteraz nevídaných výtvarných diel.
2. Ján Čomaj: Neobyčajná odysea. Matica slovenská 2012. Drotárska odysea je faktografickým príbehom plným množstva zozbieraných aj objavených údajov, vedomostí, osudov drotárov, ich príbuzných, ich kraja aj – Slovenska. A o jeho ceste k vyspelosti. Je to skvostný klenot literatúry faktu zatieňujúci v mnohom nielen diela z tejto oblasti, ale aj nejeden román či napínavú detektívku. Tento s disciplinovane ovládanou vášňou stvárnený epos o drotárstve, o ľuďoch, ktorí na Slovensku, pre Slovensko, ale aj  pre svet drotárstvo stvorili, sa číta na jeden dúšok. Ako dielo o drotárstve, ktoré tvorilo a stvorilo drotárov a oni ho potom povýšili v jednom prípade na umenie, v druhom na revolučne postupujúci priemyselnú evolúciu. Ako excelentný, reportážne zaujatý a zároveň vedecky disciplinovaný dokumentárny koncert na drotársku nôtu.
3. Vlado Bednár: Sibyla. Tatran 2012. Predčasne zosnulému autorovi kníh ako Vajce v stodole, Koza či Nebrnkaj mi na city a mnohých ďalších, publicistovi a spisovateľovi Vladovi Bednárovi (1941 – 1984) vydali Sibylu v Tatrane prvý raz v roku 1991 a teraz ju Tatran ponúka znova ako Bednárom inteligentne spracované množstvo historických prameňov s nevysloveným, zato jasným posolstvom predierajúcim sa k čitateľovi spomedzi riadkov. Bednárova Sibyla je zaujímavá, bez pátosu a ľúbivých kučierok napísaná kniha, ktorá sa číta s pôžitkom pre pútavý obsah, ktorý čitateľa vtiahne do histórie, do úvah o sebe a svojom vklade do súčasnosti aj do večnosti. A čítať ju je príjemné aj pre dobré redakčné a jazykové spracovanie a elegantnú, štýlovo čistú grafickú úpravu.

Marianna Čengel Solčanská, režisérka
1. Emil Páleš: Angelológia dejín 2. Synchronicita a periodicita v dejinách. Sophia 2012. Páleš venoval celý svoj život vedeckému skúmaniu synchronicity a periodicity v dejinách a výsledkom je fascinujúce dielo, voči ktorému cítim pokoru a úžas. Pred Vianocami vyšla druhá časť tohto monumentálneho projektu. Som presvedčená, že dielo môže byť čisté a dobré iba vtedy, ak sa o tieto cnosti v každodennom živote snaží i autor, bez kompromisov, bez ohľadu na osobný prospech, bez strachu z výsmechu a odsúdenia a celý.
2. Pavel Dvořák: Piata kniha o Bratislave. Rak 2012. Posledná časť z výnimočnej pentalógie o dejinách hlavného mesta. Zostáva mi iba dúfať, že sa jedného dňa dožijem podobného cyklu aj o Nitre, mojom rodnom meste.
3. nič 

Michal Záleta, spisovateľ, novinár
1. Gabriela Rothmayerová, Milka Zimková: Dve v tom. CCW 2012. Kniha pôsobivo dokazuje, ako nedosiahnuteľne ďaleko sa dá ujsť od pocitového a intelektového sveta mnohých masových autoriek (i autorov) a dôjsť až ku skutočnému človeku, čiže aj ku skutočnej žene.
1. Michal Polák: Hlavou proti vetru. CCW 2011. Od kultivovanej esejistiky – prinajmenšom od čias francúzskych encyklopedistov – sa očakáva skôr duchaplnosť ako nové poznanie. Tento autor ma však núti vnímať uňho oboje rovnocenne.
1. Viktor Timura: Dávnoveká Európa. Veda 2011. Najmä svojím heuristickým inter-, ba multidisciplinárnym výkonom sa  Viktor Timura ocitol v pozícii jedného za mnohých, v našich končinách a pomeroch nepochybne za solídny vedecký tím.

Milan Blaha, novinár, spisovateľ
1. Michal Polák: Hlavou proti vetru. CCW 2011.
2. Marián Hronský: Trianon. Vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti (1918 – 1920), Veda 2011.
3. Ľuboš Jurík: Všetci sme potomkovia Kainovi. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2010.
3. Ľubo Olach: Posledné varovanie. Marenčin PT 2012.

Ešte pripájam: Ľuboš Blaha: Matrix kapitalizmu, Veda 2011 a Eric Hobsbawm: Věk extrémů. Krátke dejiny 20. stletí 1914 – 1991. Argos 1998.

Pavol Dinka, novinár, spisovateľ
1. Jiří Pehe (editor): Krize, nebo konec kapitalismu? Prostor 2012. Kniha, ktorá predstavuje prvé ucelenejšie úvahy 21 českých renomovovaných intelektuálov o stave súčasného západného sveta vrátane pomerov v Česku. Osobitne zaujímavé sú texty autorov (Pavel Barša, Jan Štern), ktorí tvrdia, že je nevyhnutné hľadať alternatívy voči jestvujúcemu spoločensko-ekonomickému poriadku.
2. Etela Farkašová: Pláne približne zapamätaného. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012. Zaujímavé autobiografické spomienky plné netušených a silno emocionálnych návratov so živým a plnokrvným jazykom.
3. Milka Zimková, Gabriela Rothmayerová: Dve v tom. CCW 2012. Dve známe slovenské autorky prostredníctvom dialógov a listov pútavou formou približujú ich názory na našu minulosť i prítomnosť.

Ľuboš Blaha, poslanec NR SR, filozof, politológ
1. Marek Hrubec: Od zneuznání ke spravedlnosti. Kritická teorie globální společnosti a politiky. Filosofia 2011.
2. Michal Polák: Hlavou proti vetru. CCW 2011.
3. Ivan Lesay a Joachim Becker: Život na úver. Všetko, čo ste chceli vedieť o kríze. Inaque.sk 2012.

Okrem toho: Andrew Heywood: Global Politics, 2011, Miloš Brunclík a kol.: Skandinavie – Proměny politiky v severských zemích.

Slavo Lesňák, filozof
1. Chaim Potok: Slib. Argo 2003
2. John Irving: Modlitba za Owena Meanyho. Ikar 2003.
3. Chaim Potok: Putování – Dějiny  Židů. Argo 2002.

Jaroslav Rezník, básnik, spisovateľ
Zaujali ma všetky knihy, ktorým som preukázal tú česť a venoval im  čas na prečítanie od titulného listu až po poslednú stránku. Priznávam sa, že je dosť aj takých kníh, ktoré odložím po prečítaní niekoľkých strán. Ale keďže podmienkou ankety sú tri celkom prečítané knihy, tak sú to: 
1. Jonáš Záborský: Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do čias Žigmundových. Slovart 2012. Pre dramatickosť osudu rukopisu diela a pre rozkoš z „insitnej“ slovenčiny, ktorá je v diele zachovaná, no zároveň ukazuje urputnosť snáh našich klasikov prepracovať sa a vypracovať klenot spisovnej slovenčiny.
2. Gabriela Rothmayerová, Milka Zimková: Dve v tom. CCW 2012. Pre čitateľsky príťažlivý pokus o mravnú a sociálnu analýzu súčasného stavu našej spoločnosti aj s odvolávaním sa na memoárové záznamy z detstva a mladosti
3. Milan Zelinka: Pristaš. Slovenský spisovateľ 2012. Pre rozkoš z čítania, príbuznosť generačných postojov, no najmä pre neuveriteľne krásnu symbiózu kritickosti a zároveň „kukučínovskú“ lásku k Slovensku a jeho „špatnokrásnemu“ ľudu, ako by zasa povedal milenec slovenských múz – Andrej Sládkovič.

Hana Košková, poetka, spisovateľka
Som vášnivá čitateľka, tak mi je ťažké oddiferencovať , čo sa mi najviac páčilo, no pokúsim sa:.
1. Claude Pujade-Renaudová: Pytliakove ženy. Artforum 2012. Kniha o poetke Sylvii Plathovej a básnikovi Tedovi Hughesovi. 
2. Veronika Šikulová: Miesta v sieti. Slovart 2011.
3. Pavol Rankov: Matky. Edition Ryba 2011
Na štvrtom mieste sa v mojom literárnom vkuse umiestnil román Petra Krištúfka  Dom hluchého. Marenčin PT 2012.

Igor Daniš, ekonóm, na voľnej nohe
1. Said Kašua: Iný človek. Slovart, 2012. Dva prelínajúce sa príbehy od Palestínčana píšuceho  hebrejsky, ktoré nie sú iba sociálnou analýzou izraelskej spoločnosti (podobne  ako Asváního Jakubianov dom o Egypte), kde existujú občania prvej a druhej  kategórie. Autor nám vykresľuje osud dvoch postáv túžiacich byť niekým inými, nie tými, kými boli dovtedy, kými nechceli nikdy byť, ich lavírovanie medzi cťou a hanbou. Hľadanie identity je  univerzálna téma dnešného sveta,  nielen izraelského, kde je príbeh (stav a dianie) viac zaostrený a osvetlený.
2. Michel Houellebecq: Mapa a území. Odeon 2012. Ironický pohľad na dejiny umenia, na dianie okolo umenia, na témy, ktoré sú sakralizované, ako aj provokatívne návrhy, čo by sa mohlo stať témami umenia. Tiež možno vyzdvihnúť pútavý rozprávačský pútavý, ktorý však zahrňuje možno mnoho kamufláží a rôznych prevzatých textov upravených po svojom. Nad mnohými popismi sa možno  zamyslieť aj nasledovne: Patria autorovi, inému pôvodnému autorovi alebo sú obecné?
3. Marie Homerová: Kapitoly z dějin evroského města. Akropolis 2012. Pohľad na dejiny okom budovania a rozkladu mesta. Mesto, na rozdiel od dobývania území a vojny,  znamená organizáciu a kooperáciu spolužitia. Ako sa ľudstvo vyvíjalo na tomto poli?

Keďže anketa je o nových knihách, zaradil som uvedené tituly. Nie som však najlepší odpovedajúci, pretože čítam veľa kníh spätne - buď som ich neobjavil na pultoch a dozvedel sa o nich až neskoršie (teraz sledujem viac web stránky vydavateľstiev) alebo nemám na ne v ten čas chuť. Takto som prečítal tento rok Paviča, ktorý vychádzal  v minulých rokoch; Gadamera (ktorého som  v jeden čas, keď nebol preložený do češtiny, čiastočne čítal v nemčine) a Lévinasa; Kertésza, od ktorého som čítal predtým Kadiš a eseje a príliš ma neoslovil, ale v tento rok som čítal jeho iné diela Bezosudovosť, Fiasko, Likvidácia a bol som nimi očarený - ľahostajnosť, irónia, absurdita, surrealistické prvky, nový román v lepšej podobe atď. (poslal som moju interpretáciu jednému nášmu maďarskému spisovateľovi  a ten bol prekvapený mojou interpretáciou). Tiež neviem, čo som čítal na začiatku roka, pretože mnohé knihy si požičiavam v knižniciach. Napríklad Grendela - Život dlhý takmer štyri týždne, ktorý vyšiel 2011 som čítal až na jar 2012. A v neposlednom rade už nemám veľa peňazí  a tak som si nekupoval v poslednom čase knihy. To sa týka Davida Harvey  - Záhada kapitálu, o ktorom som čítal v Knihárni a následne 20 min. v kníhkupectve. Ale predsa som dostal jednu knihu (Kašua) na požiadanie a tú som včera dočítal a vyradila S. Chrobákovú-Repar Tichožitia. Ak celkovo, tak potom by  bolo poradie: 1. Imre Kertész: Fiasko, 2. Imre Kertész: Likvidácia; 3. Mario Benedetti: Čítanie zo šálky kávy.

Ľubomír Olach, spisovateľ, riaditeľ reklamnej agentúry
1. Anton Hykisch: Milujte kráľovnú. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012. Tento historický román ma upútal nielen tým, ako je majstrovsky napísaný, ale aj samotným dejom. Či už ide o život Márie Terézie, jej pôsobenie v Bratislave, jej boj s pruským kráľom Fridrichom II., s ktorým zápasí o svoje kráľovstvo, ale aj príbeh slovenského rodáka Adama Františka Kollára, ktorý to dotiahol až na riaditeľa cisárskej knižnice a stal sa radcom kráľovnej.
2. Milan Stano: Slovenská republika v anekdotách. Štúdio humoru, satiry, atď., 2012. Je to pozoruhodná knižka, ktorá mapuje náš humor za posledných 20 rokov.
3. Ľubomír Jančok: Francúzsky paradox. Marenčin PT 2012. Autor opisuje francúzsku spoločnosť cez špičkové gastronomické podniky, aukčné siene, má netradičný pohľad na francúzskych politikov a ich zázemie ako aj literatúru, ktorá vo Francúzsku k politike patrí tak ako ich víno.

Peter Juza, politológ, vysokoškolský pedagóg
1. Leopold Moravčík.: Výhybky dejín. Perfekt 2011.
2. Gabriela Rothmayerová, Milka Zimková: Dve v tom. CCW 2012.
3. Michal Polák.: Hlavou proti vetru. CCW 2011.

Inštitút A.S.A.
1. Peter Dinuš: Vyrovnávanie sa s minulosťou. Veda 2010.
2. Oskar Krejčí: Lidská práva. Profesional Publishing 2011.
3. Peter Juza: Z dejín ruskej diplomacie (vybrané osobnosti). Peln 2011.

Miroslav Juza, kulktúrno-propagačný manažér
1. Peter Juza: Z dejín Ruskej diplomacie (vybrané osobnosti). Peln 2011.
2. Ľuboš Blaha: Matrix kapitalizmu. Veda 2011.
3. Michal Polák: Hlavou proti vetru. CCW 2011.

Jozef Banáš, diplomat, politik, spisovateľ, dramatik
1. Jozef Karika: Na smrť. Ikar 2012. Je prekvapujúce, ako sa mladý autor dokáže hodnoverne vysporiadať s obdobím, v ktorom nežil, s veľkými témami – fašizmus, hospodárska kríza a pod. – nezvyčajne pútavým spôsobom. Jozefa Kariku považujem za veľký prísľub slovenskej literatúry.
2. Hans Küng: Ist die Kirche noch zu retten? (Dá sa cirkev ešte zachrániť?) Piper 2011. Küng je na rozdiel od svojho blízkeho priateľa pápeža Benedikta XVI. človek odvážny, mysliaci a teda odmietajúci dogmy. Tvrdí to, čo je stále zrejmejšie, že Vatikán so svojím monopolom na pravdu a moc s istotou kráča do minulosti. Kauza Bezák to jasne dokazuje.
3.  Lev Nikolajevič Tolstoj: Čítanie na každý deň. Verbum 2012. Po dlhom zháňaní sa mi podarilo túto knihu dostať. Myšlienky, pravdy, princípy a príbehy, ktorými sa v živote riadil jeden z najväčších mysliteľov všetkých čias sa snažím čítať každý deň.

Lucia Chvalová, odborný ekonóm
1. Peter Juza: Z dejín ruskej diplomacie (vybrané osobnosti). Peln 2011.
2. Ľuboš Blaha: Matrix kapitalizmu. Veda 2012.
3. Leopold Moravčík: Výhybky dejín. Perfekt 2011.

Peter Magvaši, exminister, vysokoškolský pedagóg
1. Vladimír Čermák: Operace srpen 1968. Naše vojsko 2011.
2. Vladimír Čermák: Operace listopad 1989. Naše vojsko 2012.
3. Leopold Moravčík: Vzbura proti maďarizácii. Obec Lúčky v rokoch 1906 – 1911. Eko-konzult 2010.

Miroslav Brück, básnik
1. Tomáš Janovic: Pinkanie. Marenčin PT 2012. Výber smutných anekdot doplnených o nové anekdoty, ktoré presne triafajú do našich ukrývaných nerestí. Schuti som zasmial aj na tejto: „Áno bol som / u toho mafiána / na obede / ale zjedol som iba / polievku.“  Vkusne upravená knižka je vyzdobená ilustráciami Miroslava Cipára.
2. Peter Milčák: Brum. Modrý Peter 2012. Pôvabné básnické texty na rozhraní detského a dospelého vnímania skutočnosti odkrývajú svet úprimnými očami jedinca žasnúceho nad každodenným zázrakom trvania. Ilustrácie autorovho syna Jakuba dotvárajú osobitý estetický zážitok.
3. Joseph Roth: Pochod Radeckého, Leda 2012. Strhujúci obraz konca jednej epochy smerujúcej k rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie. Roth zachytáva tento dejinný zlom s presvedčivým historickým svedectvom a s verným autentickým nasadením.
4. Slavoj Žižek: články v periodikách, s ktorými sa čitateľ nemusí vždy stotožniť, ale nikdy nezostane v neutrálnom postoji. Žižek núti analyzovať, klásť znepokojivé otázky, provokuje a vylučuje akúkoľvek definitívu.

Ľubomír Šalaga, úradník, študent
1. Noam Chomsky: Hegemonie nebo přežití. Americké tažení za globální nadvládou. Mladá fronta 2006.
2. Ľuboš Blaha: Späť k Marxovi? Veda 2011.
3. Josef Hausmann: Základy mužského šovinismu. Reneco 2010.

Zlata Matláková, poetka
1. Miroslav Danaj: Smiem si prisadnúť? P + M, Turany 2012. Názov knihy autor spresňuje vetou: Aforizmy a sentencie šiestich zmyslov. V zbierke zaujmú filozofické posolstvá odhaľujúce podivný a zvláštny svet fungovania vzťahov v ľudskej spoločnosti. Autor dokáže vyhmatať zvláštnu strunku, ktorá jemne osciluje medzi iróniou a empatiou. Nikdy sa neznižuje k jedovatému cynickému výsmechu ľudských slabostí. Napriek tomu, že sa vyhýba sarkazmu, jeho vyjadrenia sú výstižné a priliehavé. Odkazy a riešenia zároveň. Nepatrné i nekonečné príbehy bytia. Realita i hádanky. Skúmavé a presvedčivé myšlienky, ktoré raz znepokoja, inokedy pripomenú pocit chvíľkovej beznádeje, aby vzápätí uvoľňujúco rozosmiali.
2. Etela Farkašová: Pláne približne zapamätaného. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012. V rozsiahlej novele s výraznými autobiografickými prvkami prechádza prozaický štýl do esejistického, občas možno postrehnúť i poéziu. Dielo potvrdzuje autorkino písanie v časokruhoch s dôrazom na minulosť a rozpamätávanie na ňu. Ak sa čitateľ rozhodne vracať sa ( s ňou? so sebou?) až na dno vlastnej pamäti, nevyhne sa otázke vzťahu náhodného a osudovo nevyhnutného, ani súvislostiam, ktoré sa vymykajú z bežnej skúsenosti. Nezastupiteľné miesto  majú filozofické citáty a vyjadrenia iných autorov najmä o pamäti v prelínaní časov a spomienok.
3. Hana Košková: Robotnica na poslednú chvíľu. NORAMI 2012. Básnická zbierka zaujme intimitou a obrazotvornosťou. Tiež témami, ktoré nepotvrdzujú obvyklé a na prvý pohľad viditeľné. Každá báseň vchádza do priestoru (ne)milovania. Do zázračnosti aj medzi maskami prezlečenými do úprimnosti, do ktorej zdvihnú ťa deti, naprší do teba muž. V porovnaní s predchádzajúcimi zbierkami pribudli verše o odcudzení, čase, osamotení i hľadaní, ktoré nevyúsťujú do zúfalstva a rezignácie. Autorka  sa snaží nájsť a vyjadriť pocit spolunáležitosti s iným človekom na miestach , ktoré horia/ pred tebou/ i v tebe.

Z produkcie kníh roka 2011, by som odporučila: Bystrík Šikula: Porušenie intimity. REGENT 2011. Román sa dá vnímať v štyroch rovinách: rodinné a príbuzenské vzťahy so  zakódovaným hudobným nadaním, prežívanie partnerského spolužitia a dve vrstvy, ktoré sú vlastne poslaním protagonistu: literárna tvorba a pozícia pedagóga so všetkým pre a proti. V románe zaujme obrovská chuť prežiť. Potkýnať sa, hľadať, štverať sa a pokračovať. Ani na samom dne, v pomyselnom pekle, v zauzlenej sieti, po podpísaní zmluvy s démonom alkoholu, niet ani zmienka o dobrovoľnom odchode zo života. Z celého ťaživého príbehu napokon presvitá láska k synovi.

Ľuboš Jurík, spisovateľ, publicista, politológ
1. Anton Hykisch: Moja Štiavnica. Marenčin PT 2012. Drobný literárny skvost ozajstného spisovateľa. Múdre spomienky múdreho muža. Anton Hykisch je žijúci klasik slovenskej literatúry.
2. Milan Zelinka: Pristaš. Slovenský spisovateľ 2012. V záplave „diel“ falošných literárnych prorokov, oceňovaných ktovieakými porotami, je kniha prozaika Milana Zelinku Pristaš zemitým, úprimným a uveriteľným rozprávaním o živote človeka, ktorý trpezlivo nesie svoj údel.
3. Gabriela Rothmayerová, Milka Zimková: Dve v tom. CCW 2012. Nadprodukcia ženských autoriek ma desí. Až na výnimky (napr. Juráňová, Farkašová a pod.) je to viac-menej literárny bulvár. Škoda papiera. A zrazu balzam na čitateľovu dušu. Nečudo, rozprávanie dvoch osobností iné ani byť nemôže. Tieto dve chápu svet lepšie – a krajšie – ako celá rota ich mužských kolegov.

Emil Holečka, básnik, publicista
1. Ján Tužinský: Britva oka kultúry. CCW 2011.
2. Ľuboš Blaha: Matrix kapitalizmu. Veda 2011.
3. Milka Zimková, Gabriela Rothmayerová: Dve v tom. CCW 2012.

Všetky tri knižky ma zaujali odvahou hovoriť o tom, čo zostáva utajené, alebo odvrhované. Pre mňa je vzácnou každá knižka, ktorá hovorí kriticky o spoločnosti, no nielen o našej.

Peter Daubner, inžinier ekonómie, študent politológie
1. Alain Badiou:  Chvála lásky. Inaque.sk 2012. Profesor Alain Badiou, francúzsky politický filozof, je v súčasnosti jedným z najvýznamnejších žijúcich autorov hlásiacich sa k ideám komunizmu, o ktorých v rovine politickej filozofie premýšľa a píše (spolu s kolegami ako Slavoj Žižek, Jacques Rancière, Étienne Balibar, prípadne Fredric Jameson) pravdepodobne konzekventnejšie. Badiou tak zapadá do panoptika filozofov, ktorých môžeme zaradiť do škatuľky radikálno-revolučnej ľavice. Ako filozof nie je Badiou len veľkým reinterpretátorom Platóna, objaviteľom svätého Pavla ako zakladateľa univerzalizmu (a jeho významu pre post-marxistickú ľavicu), či dialekticko-materialistickým apologétom čínskeho „Veľkého kormidelníka“, ale aj filozofom lásky, ktorú považuje za „dôveru v náhodu“, lásky, ktorá dnes, v dobe trvalej neistoty konzumného kapitalizmu, je „túžbou po neurčitej dobe  trvania“. Aký je teda vzťah filozofie a lásky, politiky a lásky, či lásky a umenia? Aký je romantický príbeh vzťahu lásky a sexu? Je pravdou, ako tvrdil Jacques Lacan, že „sexuálny vzťah neexistuje“? A môže mať „prvé rande“ metafyzický status udalosti, ktorej príkladom par excellence je podľa Badioua boľševická revolúcia? Dozviete sa v „revolučnej“ knihe Chvála lásky, a to v slovenčine.
2. Alain Badiou.: The Rebirth of History: Times of Riots and Uprisings. Verso, 2012.  V útlej knižke The Rebirth of History (Znovuzrodenie dejín) Alain Badiou z typickej pozície tvrdohlavého post-marxistického filozofa kritizuje globálno-kapitalistické procesy formujúce sociálno-ekonomickú realitu na starom kontinente a na Blízkom východe v posledných rokoch. Badiou tu analyzuje revolučné udalosti, povstania počas takzvanej Arabskej jari, ktoré stupňovito klasifikuje na bezprostredné, latentné a historické. Badiou dospieva k záveru, že demokracia vo svojej prevládajúcej ideologicko-politickej podobe retarduje eskaláciu emancipačného boja v prospech komunistickej (egalitárnej) rekonštrukcie. Viera v demokratickú formu odporu proti globálnemu kapitalizmu je ilúziou. Je možné dosiahnuť emancipáciu revolučného subjektu, proletariátu prostredníctvom sebakonštitúcie v inštitucionálnych podmienkach liberálno-zastupiteľskej demokracie? Možno vôbec masové protesty posledných rokov označiť marxistickou terminológiou za príklad objavenia sa revolučného subjektu? Je možné bez sebaorganizácie pracujúcej triedy dosiahnuť víťazstvo objektívnej emancipácie civilizácie proti partikulárnej logike vykorisťovateľského poriadku? A mimochodom, neboli slovenské protesty proti tzv. Gorile príkladom bezprostredného povstania par excellence? Neboli tieto anti-systémové protesty, nespútané, čo sa týka subjektu, ktorý ich zvoláva a utvára?
3. Joachim Becker a Ivan Lesay. Život na úver. Všetko, čo ste chceli vedieť o kríze. Inaque.sk 2012.  V časoch absolútnej hegemónie neoliberálnej ideológie, môžete ekonomické publikácie, ktorých autori sa neriadia stupídnym dogmatizmom trhového fundamentalizmu (všetko vyrieši trh a súkromné vlastníctvo), hľadať asi ako ihly v kope sena (alebo skôr hnoja). Jednou z takýchto ihiel je kniha od profesora Joachima Beckera a doktora Ivana Lesaya, ktorá predstavuje triezvy a zrozumiteľný pohľad na prebiehajúcu ekonomickú krízu. Jej obsahom je, podľa podtitulu, teda všetko to, čo by ste chceli vedieť o kríze. V skutočnosti je ale kniha o tom, čo by ste o kríze vedieť nechceli. Je však rastúci dlh, spôsobujúci vrásky občanom tejto planéty, „odchýlkou“ od normálneho vývoja kapitalizmu alebo naopak – je nutným výsledkom jeho vnútornej dynamiky? Nie je teda dlh ako taký len symptómom prehlbujúcej sa štrukturálnej krízy neoliberálneho kapitalizmu?

Viktor Timura, filozof, spisovateľ
1. Jonáš Záborský: Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do čias Žigmundových. Slovart 2012.
2. Jaroslav Rezník: Túry do literatúry. Po literárnych stopách Slovenska. Slovart 2012.
3. Michael Hebies. Čierna kniha katolíckej  cirkvi. ... a neuveď nás do pokušenia. NOXI 2012.

Juraj Korpa, publicista
1. Aľa Rachmanovová: Manželstvá v červenej búrke.  Premedia 2012. Táto knižka vyšla ako druhé pokračovanie trilógie denníkov neskoršej ruskej emigrantky z čias boľševickej revolúcie a bezprostredne po nej. Prvá časť, študenti, láska, Čeka a smrť, vyšla minulý rok, tretia časť má vyjsť  teraz. Obsahovo aj časovo sa však dajú považovať za jednu – priemerne teda vyšli v roku 2012 a môžem ich zaradiť do svojho výberu (a budem o nich hovoriť ako o jednej knihe). Úprimne povedané, je to kniha otrasná.  Nie jazykom či prekladom, ale svedectvom – svedectvom o REVOLÚCII. Nielen tej boľševickej, ale o revolúcii ako takej. Všetky revolúcie sa totiž na seba podobajú. Je to vyvrcholenie dlhodobej frustrácie, hromadenia deštruktívnej energie, ale aj nádejí a očakávaní, ktoré často prerastú realitu a rozmery možného o celé násobky. Je to výbuch, ktorý uvoľní presýtenú paru desaťročí a storočí, spáli a rozbije všetko, čo sa ocitne príliš blízko, a nezáleží na žiadnych morálnych a logických argumentoch, aspoň nie prvých pár dní, mesiacov či rokov. Rachmanovová a jej rodina pochádzali zo šľachtického a intelektuálneho prostredia – boli to oni, proti ktorým sa revolúcia zamerala v prvom rade, a ktorí ju podľa vtedajších predstáv nemali prežiť, pretože v novej ére neboli potrební. A tak vlastne ani neprežili...  Svedčí však o utrpení všetkých – bohatých, ale aj chudobných, múdrych aj hlúpych, mocných a nemocných. Revolúcia zomlela v krvavom mlynčeku všetko – rozložila štát, spoločnosť, podstatu človeka, jeho osobnosť. Dnešnému človeku sa zdá úplne neuveriteľné, ba nemožné, čo Rachmanovová iba lakonicky opisuje, bez citových výlevov, bez plaču a bez vzpínania rúk. Ešte neuveriteľnejšie je, že sa toto svedectvo vôbec zachovalo... Nie je to nič pre slabé povahy. Určite nie na dobrú noc. A vôbec nie pre deti! Napriek tomu si myslím, že by sa jej knižka mala stať povinným čítaním nielen pre historikov, ale aj pre revolucionárov. Prečo? Práve pre tú revolúciu. KAŽDÁ skutočná revolúcia totižto mala, má a bude mať sklony prebiehať TAKTO. A všetci tí, čo po revolúcii dnes volajú, by mali vedieť, akých démonov chcú vyvolať. Pripravte sa na to, že budete čítať cez prsty, že vám roztrasie vnútornosti a zmení perspektívu – možno zborí to, o čo ste sa doteraz pevne opierali a vy sa ocitnete zase na nejakom začiatku, bez opory. Možno tú knižku aj po pár stranách znechutene zahodíte a prečítate si niečo svetlé a energizujúce od kaviarenského klasika, pričom vytesníte autorku aj s jej denníkmi z mysle. Pamätajte však, že údernými a optimistickými článkami, kde sa apelovalo na rozum, sa začínala aj boľševická revolúcia – osvietenská viera v rozum a všeobecnú spravodlivosť sa rýchlo a ľahko zlomila pod náporom neľudskosti, vrodenej aj tým najmierumilovnejším ľuďom (a teda aj nám!), ktorí rozum nahradili opojením z moci, a ako dlho trvalo a koľko to stálo, dostať rozvrátenú ruskú spoločnosť na úroveň svetovej veľmoci, v ktorej zase platili civilizované, predrevolučné pomery.  Táto kniha môže byť poučením, ako revolúcie NEROBIŤ – čo očakávať, čoho sa vyvarovať, čo robiť a ako čomu kde zabrániť. No a v neposlednom rade – denník Ali Rachmanovovej je skvelou sondou do dobových reálií, do spôsobu života a uvažovania ruskej spoločnosti začiatku 20. storočia. Ako zdroj z prvej ruky je nedostižná – a klobúk dolu pred literárnymi schopnosťami autorky. Číta sa jedným dychom, nie je tam nič navyše a aj keď ide o denník, nie je to žiadny nudný záznam o počasí a raňajkách toho a toho dňa;)
Pre mňa jednoznačný favorit - podobné knihy prichádzajú len párkrát za život.
2. Lev Nikolajevič Gumiľov – Od Rusi k Rusku. Dauphin 2012. L. N. Gumiľov, syn ruských básnikov Gumiľova a Achmatovovej, prežil väčšiu časť života v gulagu. Napriek tomu, po prepustení, si aj v pokročilom veku dokázal získať meno medzi významnými akademikmi, okrem iného v historiografii a etnológii. Známa je jeho teória tzv. pasionarity, jej úlohy v životných cykloch veľkých civilizácií a národov. Ja osobne s touto teóriou veľmi nesúhlasím, pripadá mi trošku nasilu naštepená na rôznorodé dejinné fakty, každopádne stojí za pozornosť, aj za podrobné štúdium. O tom však inokedy. Gumiľovova kniha Od Rusi k Rusku sa pasionaritou zaoberá iba okrajovo – celá je však jednou skvelou štúdiou k dejinám východnej Európy, Slovanov a Rusov, doslova studnicou faktov, vzťahov, prepojení, súvislostí, osobností a synergie všemožných síl, ktoré potom formovali dejiny Ruska. Konečne sa čitateľ, odchovaný dejepisom poväčšine západnej Európy, Grécka, Ríma, Francúzska, Anglicka, Španielska, Nemecka, Rakúska a Uhorska, katolíckej cirkvi a objavovaniu Ameriky, dozvie tie najzásadnejšie veci o druhej (väčšej a bližšej, pozrite sa na mapu) časti Európy. Hromada pojmov a mien, ktoré som zbežne poznal už predtým (napríklad Rus, Rusi, Guzovia, Kumáni, Avari, Tatári – Alexander Nevský, Dmitrij Donský, Boris Godunov, Minin, Požarskij, taký Lžidimitrij a hentaký Romanov...), zrazu dostala svoj presný zmysel, tvar (aj tvár), zapadla do skladačky celku a doplnila obraz; alebo sa, naopak, z homogénneho celku vydelila, odlíšila, rozvinula do novej kapitoly, takpovediac do novej krajiny za zrkadlom. Žiadny suchý výpočet cárov a dátumov tu nenájdete (letopočty niekedy zopár strán doslova zúfalo chýbajú), skôr je to napínavá detektívka, založená na skutočných udalostiach, kde aj sami môžete odhaľovať nitky vedúce od udalostí k iným udalostiam, od osobností k ďalším osobnostiam, od starobylého mesta k novodobému mestu, a od Rusi k Rusku. Každému milovníkovi dejín môžem túto knižku čo najvrelšie odporúčať – aj tí ostatní, príležitostní čitatelia, azda ocenia ľahký, ale profesionálny štýl, prehľadne a konzistentne zoradené fakty, hladko plynúce stránky, ktoré naplnia nejeden večer pri lampe či skrátia cestu vlakom.
3. Umberto Eco: Pražský cintorín. Slovart 2012. Po ťažkom úvode, kde som sa strácal v mieste, čase aj osobe, som sa zrazu zorientoval, a predo mnou sa doslova rozbehol kolotoč dejín Európy konca 19. a začiatku 20. storočia, jednak čo sa týka myslenia, politiky, bojov o moc a vplyv, a jednak čo sa týka prehliadky hlavných postáv tých čias, ktoré konajú síce s rovnakým výsledkom, ale s úplne inými pohnútkami, než sa píše v oficiálnych dejinách. Z polotmy túto exkurziu do (takpovediac) tajných dejín Európy sprevádza akási nesmrteľná, mýtická, koncentrovaná esencia spodných prúdov ľudskej povahy, stelesnená hlavnou postavou knihy, žijúca a konajúca v totálnom protiklade k typickým románovým hrdinom tých čias, v protiklade k uznávaným cnostiam – tie temné prúdy sú však vlastné každému z nás a dopĺňajú celého človeka, akým bol, je a bude. Dokonale zobrazená láska k sebe samému (vyjadrená cez kulinárske vášne hlavnej postavy) je tiež iba variantom (defektným?) lásky človeka k človeku všeobecne, neschopnosť súcitu i absencia vlastnej jedinečnej identity sú tu zasa vykreslené ako nepopierateľná konkurenčná výhoda, vďaka ktorej hrdina ľahko prežíva všetky režimy a všetky protistojace mocenské skupiny, pretože je nenahraditeľný pre všetkých. Román Pražský cintorín má mnoho vrstiev – je výsmechom dnešnej dobe, ale i minulým dobám; je poctou minulosti a tradícii, ale všetky tradície ukazuje nakoniec ako bezcenné a lživé; odhaľuje tajné príčiny najdôležitejších udalostí a obrovský vplyv malých kamienkov vo veľkých súkoliach, ale zároveň ukazuje aj márnosť všetkých snažení o kormidlovanie dejín, ktoré sa môžu rozsypať náhodne a za pár okamihov s a obrátiť proti svojim strojcom. Celé to tak trochu nastavuje zrkadlo dnešku – čo je tak, ako „sa všeobecne vie“, čo je trochu inak a čo úplne naopak? Môžeme si byť istí, že sme tým, kým sa ráno prebudíme? Neintrigujeme už dávno sami proti sebe? Umberto Eco stavia svoj román tak, že si v ňom každý môže nájsť to svoje, svoje otázky a svoje odpovede, a popritom sa strašne veľa naučiť o Európe, jej významných ľuďoch v časoch, keď stála tesne pred svojím vrcholom. Zmätok čitateľa, ktorý sa najprv musí hľadať v dejovej linke, nie je zbytočný – aj ten dopĺňa celkovú atmosféru tajomna, neviditeľných nitiek, pochybností, protirečení a hocičo (či nič) dosvedčujúcich dôkazov;  nakoniec si čitateľ sám lúšti svoju krížovku, tešiac sa z každého uhádnutého písmenka, lebo autor mu nič nedá zadarmo. Pražský cintorín je jedným slovom pochúťka.

Ján Slovák, publicista
1. Hommage à Bohuslav Reynek. Měsíc ve dne 2011. Život mimo spoločenského diania a príklon ku kontemplatívnosti za posledných 17 rokov mi Reynekovu grafiku veľmi približujú.
2. Anna Pravdová: Zastihla je noc: čeští výtvarní umělci ve Francii 1938 – 1945. Vojnová klíma, horúčka presne vyjadruje môj životný pocit za posledné dve desaťročia. 
3. Raissa Maritainová: Velká přátelství. Triáda 2013. S takouto úrovňou erudície a ženskej filozofickej reflexie som ešte nestretol.

Gustáv Murín, biológ, spisovateľ, publicista
1. Juraj Šebo: Turbo milénium 00. Marenčin PT 2012. V roku 2012 dokončil Juraj Šebo touto  knihou unikátny projekt, ktorým zmapoval predošlé desaťročia na Slovensku, aj v spoločnom Československu: Budovateľské 50. roky (2010), Zlaté 60. roky (2008), Normálne 70. roky  (2009), Reálne 80. roky  (2010) a Slobodné 90. roky  (2011). Je až neuveriteľné, kde a ako autor zohnal toľko fotografií, dokumentov a faktov z nášho každodenného života vrátane toho, čo sme kde kupovali a za koľko, kde sme pili, kam chodili na kultúru, čo sa dialo v politike i podsvetí, ako vyzerala kupónová knižka či lístok do kina. Tomu sa povie pravá – Ostalgia!
2. Gabriela Rothmayerová, Milka Zimková: Dve v tom. CCW, 2012. Keď sa dve tak atraktívne dámy ako Gabriela Rothmayerová a Milka Zimková dajú dokopy a to s humorom obsiahnutým už v nadpise knihy, je to prísľub toho najlepšieho, čo produkcia kníh ženských autoriek v uplynulom roku priniesla. Ťažko asi dosiahnu milión predaných výtlačkov ako Keleová-Vasilková, ale ich čitateľky čítanie obohatí a kultivuje.
3. Karol Urban: Sledoval som Dubčeka. Trio 2012. Až dve dekády trvalo, aby prehovoril niekto aj z tej druhej strany barikády, navyše pod tak podozrivou značkou ako bola ŠtB. Kniha Sledoval som Dubčeka je navyše svedectvo naozaj uveriteľné, napríklad aj tým detailom, že Dubček síce chodil do práce v mojich rodných Krasňanoch električkou, ale musel to byť pre neho dosť tristný zážitok, pretože pre väčšinu cestujúcich bol naozaj „neviditeľný“. Podobný efekt dobrovoľnej ostrakizácie som v tých komunistických časoch zaregistroval aj u Havla. No a symptomatické je snáď aj to, že kniha vyšla po slovensky v Bratislave (potešila redakčná práca Bohuša Bodacza), ale v spolupráci s renomovaným českým vydavateľstvom.

Alexander Piekov, vydavateľ
1. Gabriela Rothmayerová, Milka Zimková: Dve v tom. CCW 2012. Vynikajúca kniha.
2. Jozef Krško: Chcel by byť Boh kresťanom? CCW 2012. Veľmi zaujímavá kniha.
3. Michal Polák: Hlavou proti vetru. CCW 2011. Pozoruhodná kniha.

Jozef Schwarz, sociológ
1. Jonáš Záborský: Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do čias Žigmundových. Slovart 2012. Po kratšom váhaní dávam na prvé miesto „bichľu“ z 19. storočia, ešte z roku 1875. Kniha vyšla tlačou prvý krát v tomto roku a zásluhu na tom má Timotej Kubík, ktorý originál našiel a prepísal. Čítať je pôžitok. Svojská forma o obsahu ani nehovoriac. Všímate si nielen tú krásu výsledného slova, ale predovšetkým Jonášovho prístupu k svetu okolo seba. Už len ten začiatok: Dejepis uhorský vzdelávali dosaváď temer len samí Maďari a Nemci. Oni, (---) prehliadli listárne, uverejnili z nich čo chceli, (…) a vzbudzovali na tom všetkom platný teraz dejepis Uhorska, ustálili istý, už všeobecne prijatý, pre nás neprajný, k oslave Maďarov a nášmu zhanobeniu smerujúci, (…), názor našej minulosti. Mavší na tom účasť Slováci, ako závažný Matej Bel, nemali alebo národnieho povedomia slovenského, alebo smelosti prejaviť ho zjavne, a boli, v holubičej prostote svojej, celkom predsudkami zaslepení kosmopoliti. Práce ich, písané i tak rečmi cudzými, nedelia sa ničím od maďarských a nemeckých výtvorov. Pekný to darček národného hriešnika k dvadsiatemu výročiu „neodvislej narodniej hierachie“ Slovenska.
2. Dušan Turan: Gnozeologické a metodologické východiská filozofie dejín. M. Štefanko – IRIS 2011. Uvádzam ako druhú knihu (bez ohľadu na poradie), ktorá ma nieže oslovuje, skôr na mňa múdro hľadí, o ktorej múdrosti zatiaľ som presvedčený intuitívne, lebo jej myšlienky ešte neprerazili cez môj pomerne nízko postavený filter chápania. Aby bolo jasné nejde, o žiadnu iróniu, bol som dokonca aj na autorskej prezentácii, ale – čítajte autora: „Sociosyneregetická gnozeologicko-metodologická konštrukcia dejín vývoja poznania tento spor (z predošlého textu ide o „konflikt genezis“) zachovaných dejín nemieni komentovať, nakoľko nemáme v úmysle riešiť vzájomnú konfrontáciu svetonázorových (idealizmu, materializmu, teizmu, ateizmu) ani hodnotových (hinduizmu, židovstva, budhizmu, kresťanstva, islámu či nenáboženstva) prúdov poslania a myslenia a pre sociosynergetickú filozofiu dejín je tento spor v podstate nulitný. Myslím si, že každého mysliaceho ľudského tvora musí táto a podobné formulácie priam poštekliť priamo v podstate človečenstva, presnejšie v jeho čistej ľudskosti. Ale ako hovorím, zatiaľ sa ma uvedené myšlienky len zľahka dotýkajú a veru netuším, kedy sa stanú aj mojím skutočným poznaním …
3. A tretia knižka? Všetky, ktoré sa mi dostali do rúk a najmä do vlastníctva. A bolo ich neúrekom! Skutočne, existuje mnoho závislostí, aj ja ich mám požehnane, ale nič neprekoná moju závislosť na knihách. (Ani ich nemusím čítať, stačí sa ich dotýkať, hľadieť na ne …)

Radoslav Ivan
1. Ľuboš Blaha: Matrix Kapitalizmu. Veda 2011. Výborná kniha o kríze súčasnosti, o mediálnej manipulácii atď.
2. Michael Hebies. Čierna kniha katolíckej  cirkvi. ... a neuveď nás do pokušenia. NOXI 2012. K tejto knihe snáď ani netreba komentár.
Tibor Eliot Rostas: Mlčanie. Sofian Publishing 2012. Stručný opis toho, ako to na svete chodí, kto ťahá nitkami atď.

Je mnoho ďalších výborných kníh, ako Späť k Marxovi? od Ľuboša Blahu, Život na úver od Joachima Beckera a Ivana Lessaya a, samozrejme knihy od Noama Chomského, Pavla Dinku či Karola Ondriáša.

Roman Michelko, politológ, publicista, vydavateľ
1. Joachim Becker a Ivan Lessay. Život na úver. Všetko, čo ste chceli vedieť o kríze. Inaque.sk 2012. Vďaka tejto knihe máme aj v slovenčine brilantnú a populárnu u prácu dvoch renomovaných autorov o príčinách a priebehu ekonomickej krízy. Na tejto knihe obzvlášť oceňujem, že na rozdiel od ekonomického mainstreemu jasne hovoria, že spôsob, akým sa dnes kríza „lieči“, je cestou do pekla. Miesto škrtenia rozpočtov a likvidácie sociálneho štátu,  je vedie cesta z krízy cez veľké verejné investície a posilnenie roly štátu. Samozrejme takéto, vecne vyargumentované názory sú ako červené súkno pre našich nebojácnych ochrancov pravicových cností, na rozdiel od nich však svoje videnie príčin, ale aj hľadanie  ciest z tejto krízy majú veľmi dobre odborne zdôvodnené. Z tohto súdka ešte musím spomenúť Ilonu Švihlíkovú – Globalizace a krize: souvislosti a scenáře, Johna Bellamy Fostera a Freda Magdoffa – Velká finanční krize: příčiny a následky, ale aj Paula Krugmana – Skoncovat s krizí.
2. Thomas de Waal: Černá záhrada - Armenie a Azerbajdžan v míru a za války.
Academia 2012. O genéze  arménsko–azerbajdžanského konfliktu v Náhornom Karabachu, ako aj Emil Souleimanov: Konflikt v Čečensku – minulost, současnost a perspektívy. Slon 2012.
3. Etela Farkašová: Pláne približne zapamätaného. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012. U tejto autorke je problém žánrovo zaradiť jej prózy, nikdy však nesklame kvalitou svojich textov. Jej ostatná knihy je akási veľmi reflexívna filozofická autobiografia, a vrelo ju odporúčam každému premýšľavému čitateľovi. Je škoda, že Etela Farkašová píše v relatívne malom jazyku. Ak by písala vo svetovom jazyku, iste by patrila, medzi svetovú top elitu vo svojom žánri.

No a nakoniec  spomeniem knihy, ktoré som čítal v rukopise a ktoré čoskoro vyjdú, resp. práve za dostávajú na pulty predajní. Je to kongeniálny cestopis známej ruskej humoristickej dvojice Iľf – Petrov a ich Putovanie po Amerike v druhej polovici tridsiatych rokov. Irónia a jasnozrivosť, s akou odhalili podstatu americkej spoločnosti, zaráža. O to viac, že ich text má vyše sedemdesiat rokov a napriek tomu je až neskutočne aktuálny.
Svoj výber zaujímavého čítania by som ukončil dielom jedného z najvýznamnejších životopiscov dvadsiateho storočia André Mauroisa a jeho biografiou René alebo život vikomta de Chatebriand. V nej sa mu podarilo dokonale vystihnúť osobnosť umelca, spisovateľa, diplomata (veľvyslanca v Ríme a Londýne) a politika (ministra zahraničných vecí) z turbulentných čias Francúzskej revolúcie. Prežil život rojalistického emigranta, umelca spisovateľa, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu, neskôr, ako už bolo spomenuté, aktívneho politika z čias reštaurácie Bourbonovcov.

Gabriela Rothmayerová, spisovateľka, novinárka, exposlankyňa
1. Etela Farkašová: Pláne približne zapamätaného. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012. Príbeh nášho domova v čase približne od narodenia autorky až do dnešných dní. S presahom k predkom, ktorých nepoznala, ale ktorých stopu v sebe nesie. Ľudia v príbehu žijú svoj čas, ako im je daný, no s mravnou a morálnou výbavou získanou kultúrou. Bez uhýbania. Autorka ich modeluje prísne a presne, ich činy nielen mapuje, ale aj presvedčivo odovzdáva. Vety tohto diela znejú ako melódia alebo poézia, raz stíšene, raz mohutne, ale vždy bez falošných tónov. Literárny skvost, ale aj silná občianska výpoveď. Ak by som mohla nominovať niekoho na prezidentku svojej vlasti, bola by to Etela Farkašová.
2. Irena Obermannová: Panoptikum české. Motto 2012. Pokračovanie ľúbostného románu Tajná kniha, ktorú české panoptikum, túžiace po zhmotnenom božstve v podobe Václava Havla zatratilo a autorku celé mesiace mediálne lynčovalo, lebo si dovolila hovoriť o človeku ako o človeku, nie vyvolenom bôžikovi. Autorka odhalila postkomunistickú mondénnu spoločnosť plnú falše, pretvárky a gýču, ktorá slovne vyznáva pravdu a lásku, virtuálny svet, z ktorého sa úplne vytratila tá láska, ktorá je činom, nie kecaním o čine.
3. Veronika Šikulová: Miesta v sieti. Slovart 2011. Po prečítaní som autorke na FB napísala: Napísali ste krásnu knižku. Vinco na nebesiach, môžeš byť hrdý na svoju dcéru. Stále si to myslím.
4. Elena Eleková: Život pri živote. Ikar 2011. Plnokrvný súčasný príbeh zasadený do „obyčajného“ života ľudí, bez odklonov k módnym nihilistickým gestám. Autorku „našiel“ v literárnej súťaži Mám talent spisovateľ Peter Holka a novinár Marián Leško. Pre mňa je autorka objavom aj preto, že žije svoj reálny život ďaleko od Bratislavy (v Michalovciach) a sama je centrom. Povolaním je lekárka, v minulom roku porodila dcérku (jednu už mala) a popri tom napísala pre michalovský divadelný súbor divadelnú hru Džina, pošli ďalšieho, v ktorej si aj zahrala. Niekto tára, ako sa nič nedá a kňučí, že to tu za nič nestojí, Elena Eleková tvorí.  

Oľga Gáfriková, zamestnankyňa v samospráve
1. Stefan Zweig: Svedomie proti násiliu alebo Castelio proti Kalvínovi.  Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2011.
2. Jozef Krško: Chcel by byť Boh kresťanom? CCW 2012

Leopold Moravčík, spisovateľ, publicista
1. Michael Morris: Co nesmíte vědět. ANCH BOOKS 2012
2. Gabriela Rothmayerová, Milka Zimková: Dve v tom. CCW 2012
3. Jaroslav Rezník: Túry do literatúry. Po literárnych stopách Slovenska. Slovart 2012.Slovart 2012

Uvádzam ešte jednu knihu, ktorá síce vyšla v USA už v roku 2010, ale ku mne sa dostala až vlani: Jesse Ventura: American Conspiracies. Skyhorse Publishing 2010.

Gabriel Lachmann, informatik, obchodný riaditeľ
1. Erik Olin Wright: Envisioning Real Utopias. Verso 2010.
2. Erich Fromm: Man for Himself: An Inquiry Into the Psychology of Ethics. Routledge 1999.
3. Karl Kerényi a Carl Gustav Jung: Věda o mytologii. Nakl. Tomáše Janečka 2002.

Štvrtá, ktorá mi nevyšla medzi tri, ale bola naozaj inšpiratívna – Alain Badiou: Chvála lásky, rovnako ako dve lokálne knižočky – Michal Polák: Hlavou proti vetru a Ivan Lesay/Joachim Becker: Život na úver – majú veľkú cenu hlavne ako lokálna výpoveď o našom svete a situácii.

Rudolf Slezák, dôchodca
1. Michail  Afanasievič  Bulgakov: Biela garda.  Európa 2012. Je to majestátna doba, v ktorej žijeme, napísal Bulgakov v tejto knihe o rokoch 1918 – 1919. Ešte aj o sto rokov budú na ňu ľudia spomínať, predpovedal. Nielen na túto dobu ľudia ešte spomínajú, no nezabudli ani na jej autora, ktorý presvedčil svet, že patrí právom aj do tohto tisícročia. Znova a znova sa vydávajú jeho knihy a stále je o ne záujem. Bielu gardu mi pripomenul nový seriál pod týmto  názvom v Ruskej televízii, ktorá ho natočila z pohľadu súčasníkov. Po rokoch som si musel znova zadovážiť a prečítať túto knihu. Aj s pribúdaním veku musím priznať, že – klasik je proste klasik.
2. Alexander Solženicyn: Súostrovie Gulag. Premedia 2012. Myslím si, že znova vydať toto obrovské literárne dielo bolo pre vydavateľa veľkým podnikateľským rizikom. Veď kto už má dnes toľko času a pokoja, aby jedným dychom zvládol viac ako 1 200-stranovú epopeju.  Klamal by som, ak by som tvrdil, že v mojom prípade sa tak stalo. Je to nielen množstvo strán, ale aj materiálu a príbehov, otrasných svedectiev a výpovedí, dokumentov a faktov, cez ktoré nemožno preletieť iba tak jedným dychom. Treba sa k nim vracať a občas si aj samého seba predstaviť v rôznych situáciách. Otestovať sa, akoby sme sa zachovali, ak by nám išlo o život. Alexander  Solženicyn bol literárnou hviezdou, keď bolo potrebné podobnou tvorbou zastrašovať svet pred poriadkami v Sovietskom zväze a myšlienkami komunizmu. Dostali sa mu na Západe veľké pocty. Zrazu však tento spisovateľ, ešte predtým, než sa vrátil do Ruska  z emigrácie, začal kritizovať aj americký a západný spôsob života. Dokonca tvrdil, že aj keď už nie je v jeho vlasti socializmus, Rusko bude a musí byť vždy silnou veľmocou. Zdá sa mi, že od tých čias sa o Solženicynovi na Západe s takým nadšením už nehovorí a nepíše.
3. Dominik Dán: Uzol. Slovart 2012. Ak dostaneš od niekoho knihu, musíš si ju aj prečítať. Bolo by trápne sa stretnúť s darcom knihy a on by zistil, že si ju iba založil a nechal bez povšimnutia. Hlavne vtedy, ak vám tento darca povie - oživ si svoje spomienky. Dominik Dán mi ich oživil hlavne príbehom dvoch pohraničiarov, z ktorých jeden zahynul na hraniciach rukami vraha utekajúceho pred zákonom. Nie sú to hlavné postavy tohto deja, no skutočne vo mne vyvolali spomienky na prostredie, v ktorom som žil a ktoré autor popisuje. V živej pamäti mám ešte drôty, ktoré viedli cez dedinu a delili nás iba niekoľko desiatok metrov od Rakúska za riekou Moravou. Stále si myslím, že za hranice neutekali iba slušní ľudia túžiaci po slobode, ale aj kriminálnici najhrubšieho zrna, ktorí sa snažili utiecť pred zákonom. Pohraničiari im stáli v ceste a tiež boli obeťami tých čias. Nepripisujme im viac hriechov, ako mal hocikto z nás.

Múzeum židovskej kultúry, najpredávanejšie tituly 2012
1. Kolektív autorov SNM – MŽK: Hašomer Hacair – dejiny hnutia, 2001.
2. Arnošt Lustig: Démanty noci. Nakladatelství Franze Kafky 2010.
3. Pavol Mešťan: Jeruzalem – duchovná metropola sveta, návrat na javisko dejín, 2012.

Peter Wachter, podnikateľ
1. Randy Gage: Riziko je nová istota. The Vision 2012.
2. Brian Green: Struktura vesmíru. Ladislav Horáček – Paseka 2012.
3. Robert B. Cialdini: Zbrane vlivu. Manipulativní techniky a jak se jim bránit. Jan Melvil publishing 2012.

Ján Stena, sociológ
1. Nancy Fraser: Rozvíjení radikální imaginace. Globální přerozdělování, uznání a reprezentace (M. Hrubec, ed.). Filosofia 2007. Prelúskal som ju dvakrát, lebo prináša nové impulzy pre skúmanie demokratickej „verejnosti“, čo je u nás kruto zanedbávané. Pri tejto téme mi pomohla pochopiť v čom spočíva podstata „postvestfálskej éry“.
2. Chantal Mouffe: Paradoks demokracji. Wydawnictwo Naukowe 2005; tiež Chantal Mouffe: Polityczność. Przewodnik Krytyki Politycznej 2008. V poľskom preklade som podobne prelúskal tieto publikácie Ch. Mouffe. Neviem, ktorú z nich poctiť druhým miestom pre anketu.
3. Jürgen Habermas: K ústave Európy. Kaligram 2012. Pohotovo vydaná kniha v slovenskom preklade. Tú som s chuťou prečítal na dovolenke. Rozhodne patrí do žiadanej trojice, je veľmi aktuálna.

Pre mňa bol minulý rok bohatou úrodou (kúpil som okolo 15 kníh, vrátene e-books), niektoré som dokonca podrobne študoval, iné mám rozčítané. Vypadá to tak, ako by som doháňal čas stratený počas obdobia vo funkciách poradcov a potom pri bezduchých empirických výskumoch, ktoré boli účelové a spravidla na jedno použitie. Skutočný pôžitok z kníh prežívam teraz (ako voľakedy počas štúdia na univerzite).
Nekúpil som a neprečítal žiadnu prózu (nie žeby som nemal 2 tituly vo výhľade), ale teraz som výskumne zaujatý a nemám na to čas. Výnimka nastala pri poézii – dve popoludnia som presedel v Panta Rhei, hľadal som niečo na sviatočnú chvíľu od novších autorov. Nepodarilo sa mi nič nájsť, v ich tvorbe prevláda melanchólia, prílišné zaujatie osobnými emóciami a slabé filozofovanie. Nakoniec som našiel doma to čo som potreboval: Pavel Koyš, jeho verše majú melodickosť, nečudo, že mu viaceré zhudobnili.

Július Krajči, novinár dôchodca
1. Michio Kaku: Hyperprostor. Argo/Dokořán 2008. Prečo? Zaoberá sa históriou univerza - vesmíru, a to minulosťou, prítomnosťou a predovšetkým budúcnosťou.
2. Mircea Eliade Dejiny náboženských predstáv a ideí I. – III.  Agora. V tomto trojzväzkovom diele opäť ide o dejiny, a to dejiny nesmierne významné – presvedčivé svedectvá o tom, ako sa rodil a vyvíjal istý konkrétny druh (alebo typ?) ľudského vedomia.
3. Emanuel Rádl: Dějiny filosofie I. – II.  Votobia 1999. Ide o nové vydanie tohto dvojzväzkového diela, ktoré dokončil autor roku 1932 (uvedomujem si, že som vtedy mal 10 rokov). V niektorých veciach (názoroch, súdoch) sa mi nedá s ním súhlasiť, ale na druhej strane poskytuje iný ako zaužívaný pohľad na minulosť a vývoj filozofického myslenia.

Ladislav Hohoš, filozof
1. Václav Cílek (ed): Tři svíce za budoucnost. Návody a nápady jak přežít konec světa. Novela bohemica 2012. Vynikajúca antológia rieši otázku prežitia, ak naša civilizácia vyústi do globálneho chaosu, čo je reálny scenár. Tri sviečky z modlitebne v Terezíne – tri tematické okruhy: filozofia, sociológia, praktický život.
2. Marek Hrubec: Od zneuznání ke spravedlnosti. Kritická teorie globální společnosti a politiky. Filosofia 2011. Monumentálna monografia k otázkam kritickej teórie spoločnosti, predovšetkým orientovaná na problematiku uznania a následne globálnej spravodlivosti.
3. David Harvey: Záhada kapitálu. Přežije kapitalismus svou poslední krizi? SOK - Sdružení pro levicovou teorii, Rybka publishers 2012. Jeden z najvýznamnejších marxistických kritikov kapitalizmu zhrňuje svoje celoživotné dielo. Kapitalizmus nikdy nedokázal a nedokáže vyriešiť svoje fundamentálne protirečenie – exponenciálnu akumuláciu kapitálu.

K titulu 2. sme zorganizovali prezentáciu, k titulu 3. sa pripravuje konferencia. Na prvé miesto som dal publikáciu, ktorá je určená širšiemu okruhu čitateľov.

Ján Tazberík, básnik
1. Etela Farkašová: Pláne približne zapamätaného. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012.
2. Milka Zimková, Gabriela Rothmayerová: Dve v tom. CCW 2012
3. Daniel Hevier:  Dýchanie: znakov & čiar. F.R &G. 2012

 


 

 

 

 

 

 
 

 

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984