Už včera bolo neskoro

Vývoj klimatickej zmeny je horší, ako sa očakávalo. Dôsledky pociťujeme aj na Slovensku
Počet zobrazení: 3794

Žijeme v dobe, keď sa pokora nazve pýchou, obrana agresivitou, krása škaredosťou, skrátka dochádza k prevracaniu prirodzených hodnôt. Už akoby nebolo treba milovať nepriateľov, dokonca za nepriateľa sa považuje odlišne zmýšľajúci človek. Pred budúcnosťou sme spoluvinní už tým, že strkáme hlavu do piesku. Isteže, stále ešte existuje dostatok dobra! Ale to nás nesmie upokojovať, že sa nič nedeje. V súčasnosti je veľmi vážnou témou klimatická zmena a jej dôsledky. Dosť často myslím na apokalypsu, najmä pri sledovaní správ o zemetraseniach a povodniach, cyklónoch a tajfúnoch či masívnom pohybe migrantov.

zem_pracovne_843_x_403.jpg
Foto: pixabay / CC

V tejto oblasti má veľmi dôležité miesto rozum. Rozum je potrebný pri rozhodovaní a najmä pri zvažovaní všetkých okolností a dôsledkov rozhodnutia. Každá elita by mala mať rozum, ale aj múdrosť a používať ich pri závažných rozhodnutiach.

Nedávno sa uskutočnilo zasadanie Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC) v Kórejskej republike. Záverečný dokument zo 6. X. 2018 konštatoval, že vývoj klimatickej zmeny na Zemi je horší, ako sa očakávalo. Preto je nevyhnutné radikálne zníženie emisie skleníkových plynov už do roku 2040 tak, aby najneskôr do roku 2055 klesla emisia fosílneho CO2 do atmosféry Zeme ako celku na nulu (teraz dosahuje takmer 40 miliárd ton ročne, predovšetkým z využívania uhlia, ropy a zemného plynu .

Nesplnenie tohto cieľa môže mať závažné dôsledky v mnohých regiónoch na Zemi a aj na Slovensku. Najzraniteľnejšie sú chudobné krajiny v tropickej a subtropickej časti Zeme, kde teraz žije asi 5 miliárd ľudí. Hoci tam budú prejavy globálneho otepľovania menšie ako v miernych a polárnych šírkach, môže tam dôjsť k závažnému posunu suchých a vlhkých regiónov, čo vyvolá rozsiahle sťahovanie obyvateľov v rozsahu stoviek miliónov ľudí. Vzniknú pritom viaceré etnické, náboženské a vojenské konflikty. Časť z týchto postihnutých obyvateľov sa rozhodne migrovať aj do Európy.

Pokiaľ ide o Slovensko a strednú Európu, zaznamenáme predovšetkým zmenu zimných podmienok. Do roku 1990 na Slovensku prevažovalo, že sa v zime vytvárala viac-menej trvalá snehová pokrývka už od nadmorskej výšky 300 metrov a na jar dochádzalo k jej veľkoplošnému topeniu a na zavlaženie pôdy. V posledných rokoch sa pravidelná snehová pokrývka vyskytuje prevažne už len nad 800 metrov n. m. (asi 10% územia Slovenska), nižšie sa celkom roztopí aj niekoľkokrát za zimu a jarné topenie snehovej pokrývky sa vytráca. Napriek tomu sa občas vyskytuje veľa nového snehu aj na nížinách, lebo sa zvyšujú zimné úhrny zrážok. Na jar sa preto pôda rýchle vysuší a už v apríli nastupuje letný charakter počasia. Takýto trend bude určite pokračovať a pravidelná snehová pokrývka sa bude koncom 21. storočia zrejme vyskytovať iba vo výške nad 1 000 metrov n. m., teda na 5,4% územia Slovenska.

Druhým závažným dôsledkom je výskyt letných vĺn horúčav aj na Slovensku. Aj v minulosti sa občas vyskytli prípady viacdenných epizód s dennými maximami teploty 30 °C a viac, ojedinele aj 35 °C a viac. Boli však vzápätí vystriedané ochladeniami, takže sa nemohli prejaviť na výraznom prehriatí budov a ľudia ich preto ľahšie znášali. V posledných rokoch však máme prípady dlhodobo vysokej teploty vzduchu tak počas dňa ako aj v noci a bez klimatizácie sa ľuďom (aj iným organizmom) ťažko prežíva. V roku 2018 sme mali jednu takú vlnu horúčav v trvaní 19 až 21 dní a po jednodennej prestávke pokračovala ďalšou vlnou horúčav v trvaní 7 až 8 dní.

Tretím závažným problémom je výskyt dlhotrvajúceho sucha aj na Slovensku. Je všeobecne známe, že čím je vyššia teplota vzduchu počas vegetačného obdobia rastlín, tým je aj vyššia spotreba vody na transpiráciu. Pri oteplení o 2 °C a rovnakej relatívnej vlhkosti vzduchu je toto zvýšenie až o 10 %. Vzhľadom na to, že počas dlhých oteplení je nízka relatívna vlhkosť vzduchu, sú aj požiadavky na zavlaženie vyššie a v posledných rokoch máme preto častejšie a dlhšie trvajúce epizódy sucha už od apríla  až do septembra. To znižuje aj vlhkosť pôdy do veľkej hĺbky, aj hladinu podzemnej vody a aj výdatnosť zdrojov vody.

Štvrtým závažným dôsledkom je občasný výskyt prívalových dažďov a lokálnych povodní v celej strednej Európe. Napriek celkovo suchšiemu charakteru počasia počas teplého polroka (IV. – IX.) sa zrážky vyskytujú s veľkou prevahou ako prehánky a búrkové lejaky s veľmi nerovnomerným územným rozložením. Ak vzniknú vhodné podmienky na výskyt konvektívnych zrážok (prehánky a búrky), tak pri zvýšení teploty o 2 °C môže dosiahnuť celkový úhrn zrážok a aj intenzita zrážok až o 20 % viac. To zvyšuje riziko výskytu lokálnych povodní. Ojedinele sa v teplom polroku môžu vyskytnúť nad strednou Európou aj cyklóny, vtedy sú pri vyššej teplote podstatne vyššie aj úhrny zrážok, čo môže vyvolať ničivé regionálne povodne.

Je zrejmé, že negatívnych dôsledkov otepľovania klímy je aj viac a že sa budú zhoršovať, ak bude naďalej pokračovať otepľovanie klímy. Na Slovensku sa doteraz oteplila klíma približne o 2 °C a do roku 2100 sa môže otepliť o ďalšie 2 až 4 °C. Všetko závisí od toho, aké účinné celosvetové opatrenia sa príjmu na redukciu emisie skleníkových plynov do atmosféry a ako rýchle sa dokážeme na nepriaznivé dôsledky klimatickej zmeny adaptovať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984