Úspechy Kuby v boji proti koronavírusu nie sú náhodné

Kubánska veľvyslankyňa Yamila Sonia Pita Montes
Počet zobrazení: 5140

velvyslankyna_1a.jpgV záplave informácií o epidémii koronavírusu vo svete sa len zriedka možno stretnúť s takou, ktorá poukazuje na to, že Kuba je popri Uruguaji celkovo jedna z najúspešnejších krajín v boji s COVID-19 v celej Latinskej Amerike. Potvrdzujú to dostupné štatistické ukazovatele. Pri prepočte na stotisíc obyvateľov tejto populárnej karibskej krajiny sú jej výsledky dokonca najlepšie. Viac na túto tému v analytickom rozhovore, ktorý portálu Slovo poskytla kubánska veľvyslankyňa v Slovenskej republike Yamila Sonia Pita Montes, na snímke.

Skôr ako dáme priestor aktuálnym číslam o výskyte ochorenia COVID-19 v Kubánskej republike mohli by ste aspoň stručne charakterizovať aktuálny stav pandémie vo vašej krajine začiatkom augusta tohto roku?

Kuba sa v tejto oblasti pokiaľ ide o porovnanie krajín Latinskej Ameriky naozaj môže prezentovať viacerými úspešnými výsledkami. Deje sa tak v čase, keď sa s rastúcimi problémami tohto druhu musí vyrovnávať nielen náš kontinent, ale v podstate celý svet vrátane európskych krajín. Kuba sa riešeniu problémov spojených s koronavírusom venovala od prvých počiatkov systematicky. Neznamená to, samozrejme, že sa nevyskytujú žiadne nové prípady, ale možno povedať, že naša krajina má situáciu pod kontrolou. Doteraz máme 3 093 osôb, ktorým bol potvrdený koronavírus, okolo 80 percent z toho bolo vyliečených, 88 postihnutých osôb zomrelo. V Latinskej Amerike patríme v tejto štatistike na popredné miesto, čo sa týka nízkeho počtu prípadov.

Čomu Kuba vďačí za tieto úspechy?

Úspechy Kuby v boji proti koronavírusu nie sú náhodné. Na to, aby sme pochopili, prečo ich dosiahla napriek takým prekážkam, ako je silnejúce embargo, musíme si uvedomiť nasledujúce skutočnosti. Dlhoročná politika izolácie našej krajiny formou blokády, porušujúcej základné princípy humanity, solidarity a kooperácie – našej politike také blízke – počas celej jej histórie v istom zmysle zocelila kubánsky ľud, ktorý sa naučil ťažkostiam takéhoto druhu odolávať. Najprv treba pochopiť náš zdravotnícky systém, ktorý je veľmi dobre organizovaný. Navyše, naša krajina je vycvičená v boji proti epidémiám rôzneho druhu. Máme tiež veľký počet lekárov, ktorí sú po odbornej stránke skvele pripravení. Vďačíme za to i postoju generácií kubánskych politikov, pre ktorých je ľudský život najvyššou hodnotou. Kuba medzi prvými krajinami v Latinskej Amerike vyhodnotila a pochopila riziko, ktoré zo sebou prináša COVID-19 a začala s preventívnymi opatreniami. Už 27. januára tohto roku bol schválený plán postupného riešenia potenciálneho nebezpečenstva spojeného s možným šírením pandémie. Išlo o komplexnú analýzu odborníkov prakticky všetkých ministerstiev kubánskej vlády, ktorej súčasťou bol návrh konkrétnych opatrení. Boli do toho zahrnuté tiež všetky provincie. Zapojili sa do toho aj najvyšší predstavitelia krajiny. Robili tak v období, keď sa objavili prvé prípady koronavírusu. Prezident s premiérom  absolvovali množstvo stretnutí v jednotlivých provinciách a požadovali od ich riadiacich orgánov účinne sa zapojiť do boja s hroziacou pandémiou. Základným faktorom jeho účinnosti teda boli: politická vôľa, prevencia, veľmi dobra príprava lekárov a organizácia všetkých zainteresovaných zložiek. Nemožno tiež opomenúť náš biochemický potenciál a rozvinutý farmaceutický priemysel. Vďaka tomu bolo možné siahnuť po liekoch, ktoré už existovali, a vyskúšať ich prípadnú účinnosť v rámci liečby postihnutých osôb.

V časoch, keď som pôsobil na Kube ako spravodajca ČST pre Latinskú Ameriku, inicioval Fidel Castro výstavbu takzvaných Casas de familia – domov pre rodiny, kde mali svoje ordinácie i ubytovanie obvodní lekári. Cieľom bolo priblížiť lekársku starostlivosť čo najviac k obyvateľstvu. Posilnila sa tak sympatická tradícia blízkeho vzťahu lekára a pacienta. Ako sa tento moment prejavil v období koronavírusu?

Prejavil. V súvislosti s prevenciou treba napríklad dodať, že lekári chodili vo svojich obvodoch od domu k domu a snažili sa identifikovať jednotlivé prípady. Do tohto projektu sa zapojilo viac ako 24 tisíc študentov medicíny a taktiež sa intenzívne pracovalo na výbere a sprístupnení laboratórií, kde sa mali testovať pacienti. V nemocniciach sa pritom organizoval režim práce tak, aby sa vylúčil možný kontakt infikovaných prípadov s osobami na iných oddeleniach. Zároveň sa začalo pracovať na vývoji pľúcnych ventilátorov, ktorý sa opiera o domácu súčiastkovú základňu. Tu nejde o to, že by sme tak chceli len z vlastnej vôle a nepotrebovali spolupracovať s inými krajinami. Hlavným motívom je fakt, že pokračuje dlhodobé embargo našej krajiny zo zahraničia, najmä zo strany USA, čo ovplyvňuje naše výrobné možností, takže sa musíme spoliehať na vlastné sily. Tiež sa nám darí vyhnúť kolapsu zdravotného systému a predchádzať dramatickým problémom, ktoré sa vyskytli v niektorých krajinách. Darí sa nám nielen bojovať s vírusom, ale postupne sa aj vracať k normálu. Väčšina provincií sa tohto času nachádza v tretej fáze z celkovo troch stupňov uvoľňovania opatrení súvisiacich s pandémiou.

Sympatické pri tom je, že vaša krajina napriek tomu nezatrpkla voči medzinárodnému spoločenstvu. Skôr naopak – zapája sa intenzívne do zahraničných aktivít lekárov v boji proti COVID-19.

Áno, po celý čas sa Kuba usiluje správať solidárne, a to tak doma ako aj v medzinárodnom prostredí. Vyslala okolo 40 lekárskych brigád do rôznych krajín sveta vrátane Európy. Sú súčasťou brigád spojených s menom Henryho Reeva, ktoré sa špecializujú na lekársku pomoc pri epidémiách a živelných pohromách. Treba pritom zdôrazniť, že všetky tieto brigády boli poslané len do krajín, ktoré o to požiadali a potvrdili to písomnými dohodami na úrovni vlády. A jasné, že aj lekári šli do toho dobrovoľne. Solidarita je princíp, ktorý im kubánske školstvo vštepuje už v procese vzdelávania. Ich obetavý prístup v boji s COVID-19 ocenila Asociácia solidarity vo Francúzsku do takej miery, že kubánske lekárske brigády navrhla do zoznamu potenciálnych kandidátov na Nobelovu cenu mieru. Žiaľ, nedalo sa vyhovieť všetkým žiadostiam, ktorými sa na našich lekárov z rôznych krajín obracali, lebo ich bolo príliš veľa. Boj s pandémiou popri tom intenzívne pokračoval aj doma. Okrem priamej fyzickej pomoci zdravotníckych personálov sa kubánski experti delili o svoje poznatky a skúsenosti v boji s koronavírusom doma i v zahraničí aj v oblasti šírenia vzdelávacích informácií prostredníctvom desiatok videokonferencií, prednášok a ďalších aktivít.

Toto ušľachtilé úsilie sa však nie všade stretáva s porozumením. Ako to vnímate?

Ministerstvo zahraničných vecí Kubánskej republiky viackrát muselo reagovať na pokusy západnej propagandy, najmä v USA, stavať povesť našich medzinárodných zdravotníckych brigád do negatívneho svetla. Odsúdeniahodný je najmä tlak, ktorý Spojené štáty vyvíjali na viaceré krajiny, aby stanovovali pre ich pôsobenie vo svojej podstate neakceptovateľné podmienky. Ako vidieť, blokáda Kuby nadobúda najrôznejšie podoby, neštíti sa ničoho a je stále agresívnejšia. Komplikuje našej krajine život aj v iných oblastiach, predovšetkým pokiaľ ide o medzinárodný obchod, osobitne prístup k dodávkam ropy, ropných výrobkov, ako sú pohonné hmoty a množstvo ďalších dôležitých komodít nevyhnutných pre každodenný život. To ťažko dolieha na bežné kubánske rodiny. Vedenie našej krajiny sa, pochopiteľne, snaží chrániť obyvateľstvo pred dopadmi pokračujúceho embarga. Chráni ho nielen pred účinkami epidemiologickej situácie, snaží sa ovplyvňovať aj zamestnanosť, aby ľudia nezostali bez prostriedkov na obživu a mali svoje pravidelné príjmy v týchto ťažkých časoch. V ťažkej situácii nie sme sami. Podobný tlak ako my zažívajú aj také krajiny, ako sú Nikaragua a najmä Venezuela. A to len preto, že sme si vybrali iný sociálny systém. Sú to veľmi neľudské formy nátlaku, ktoré postihujú najmä obyčajné rodiny.

Žiada sa tiež pár slov na margo kubánskej ekonomiky. Embargo v kombinácii s pandémiou tu určite zohrávajú svoju úlohu.

Tlak embarga na našu ekonomiku nie je nič nového. Cítime ho po celý čas existencie porevolučnej Kuby. Svojím spôsobom sme na to zvyknutí, do istej miery vytrénovaní. Jeho dôsledky sú však v súčasnom období pandémie ešte drsnejšie. Dotýka sa to predovšetkým turistiky. Nielenže poklesli tržby a výnosy tohto odvetvia, ale rastú náklady štátu na boj s pandémiou v rámci ochrany obyvateľstva. Naďalej pokračujeme v práci bez toho, aby sme improvizovali. Všetko máme premyslené a snažíme sa prehĺbiť kvalitu nášho plánovania. Zapájame do toho vrcholové orgány všetkých provincií, aby prispeli do jednotného štátneho úsilia tým, v čom sú najsilnejšie. Cieľom je domácou produkciou čo najviac nahrádzať chýbajúce položky z importu obmedzeného embargom tak, aby sa zachovala ekonomická rovnováha a potravinová bezpečnosť krajiny. Dôraz pritom kladieme na agropotravinársku produkciu. Hlavná pomoc vedenia krajiny sa sústreďuje najmä na štátne podniky, ale podporujeme aj privátny sektor, ktorý je z hľadiska využitia vnútorných rezerv v období pandémie tiež dôležitý. Súkromný sektor sme na Kube začali rozvíjať už skôr – okolo roku 2010, aby sme odľahčili štátnu ekonomiku od menej dôležitých činnosti. Z hľadiska jeho významu to znamená, že má skôr doplnkový charakter napríklad v oblasti služieb a môže byť využitý na prospech celej krajiny.

Popri ekonomickej blokáde USA sa musíte naďalej vyrovnávať s propagandistickými útokmi svetovej mocnosti číslo jeden voči Kube. Dá sa vydržať tento tlak?

Nič iné nám nezostáva. Urážlivý charakter má najmä obviňovanie našej vlády z podpory terorizmu. Deje sa tak navyše v čase pandémie, keď naopak sme to práve my, čo poskytujeme pomoc iným krajinám. O Spojených štátoch sa to v takej miere povedať nedá. Samé majú s konavírusom veľké problémy, z čoho, pochopiteľne, nikto nemá radosť. A pokiaľ ide o medzinárodný terorizmus, stačí sa na ich činy pozrieť v politike USA na Blízkom východe, v Latinskej Amerike a v iných častiach sveta. Mimochodom aj naše veľvyslanectvo vo Washingtone bolo nie tak dávno cieľom individuálneho teroristického útoku, pred ktorým ho hostiteľská krajina neochránila, hoci je to jej povinnosť. A nedočkali sme sa ani odpovede na naše oprávnené otázky ohľadne tohto incidentu. Všeobecne sa dá povedať, že sústavne dehonestovanie našej krajiny zo strany predstaviteľov a médií USA prispieva k atmosfére nenávisti voči Kube, ktorá inšpiruje k takýmto činom. Nedávno – pri príležitosti 30. výročia vzniku organizácie ľavicových strán v Latinskej Amerike Foro de Sao Paulo – sa na túto tému vyjadril kubánsky prezident Miguél Díaz-Canel. Podľa neho USA neopúšťajú svoje hegemonistické plány v regióne a oživujú Monroeovú doktrínu a mccarthizmus.

Embargo nikdy nič pozitívne neprinesie. Komplikuje – ako ste povedali – najmä život obyčajným ľuďom na Kube. Ako sa s tým vyrovnávajú?

Musia prinášať obete, aby situáciu zvládli. Zatiaľ sa nám to darí a verím, že sa tak bude diať aj naďalej. Štatistické čísla a porovnania s inými krajinami to potvrdzujú. Prvé prípady koronavírusu sa k nám dostali zo zahraničia. Z toho dôvodu máme momentálne zatvorené hranice. Postupne ich budeme otvárať. To znamená v podstate pozastavenie turistického ruchu, lebo zdravie obyvateľstva je na prvom mieste. Aj v tejto oblasti počítame však už teraz v auguste s istým oživením, ale len na niektorých miestach, a to pri zavedení prísnych bezpečnostných opatrení, ktoré sa budú vo zvýšenej miere kontrolovať. Bude to v špeciálnej destinácii turistického ruchu, v tzv. cayos, čo sú malé ostrovčeky s prekrásnymi plážami pre menej početnú klientelu. Vhodné destinácie hľadáme aj v ďalších provinciách. Dohoda v tomto smere už existuje. Všetko sa bude odvíjať od toho, či a kedy bude prebiehať druhá alebo tretia vlna pandémie. Najdôležitejšie je ochrániť zdravie našich ľudí. Pritom musíme brať aj ohľad na ekonomické faktory ako sú zamestnanosť a podobne. Ale – opakujem – zdravie je na prvom mieste.

Najväčším nebezpečenstvom pre zdravie sveta nie je koronavírus, ale vírus kapitalizmu a neoliberalizmu. Povedal to na videokonferencii Fóra zo Sao Paula nikaragujský prezident Daniel Ortega. Viacerí ľavicoví intelektuáli v súvislosti s pandémiou vyjadrujú názor, že v boji s ňou sú úspešnejšie štátom riadené ekonomiky. Nie je v tom skryté tajomstvo vášho úspechu?

Kuba o sebe nehovorí, že je v boji s koronavírusom najlepšia, no cítime isté zadosťučinenie, ak môžeme iným krajinám v tomto smere pomáhať tým, že im pošleme našich lekárov alebo lieky, keď to najviac potrebujú. Tak to bolo i v Taliansku, kam naši lekári prišli v období vrcholiacej pandémie. Robili to radi, lebo chceli pomáhať, podobne, ako to bolo predtým v afrických krajinách v boji proti ebole. Niekto to možno nevie pochopiť, že naši lekári necestujú do týchto krajín pre peniaze, ani to, že ich nikto nenúti ísť tam, ako sa to snaží znevažovať nežičlivá propaganda. To predsa nie možné – donútiť k tomu lekára, dať mu príkaz, že to musí urobiť. Od ranej mladosti sú naši lekári vychovávaní v humanistickom duchu a robia to dobrovoľne. V niečom mi to pripomína propagandu, ktorá spochybňuje úprimnosť prvomájových osláv na Kube – v Havane a v ďalších mestách. Tohto roku sa kvôli koranavírusu nemohli uskutočniť, ale sociálne cítiaci ľudia na celom svete – i na Západe – sa na nich predsa každoročne zúčastňujú. Kto ich núti? Jednoducho nie je možné dať státisícom ľudí príkaz, aby šli do sprievodu a spontánne sa správali. Nikto nehovorí, že Kuba je dokonalá, aj v našej krajine je toho dosť, čo treba zlepšovať, ale sociálna spravodlivosť je dôležitým pilierom nášho štátu. Taká je pravda. Pozitívny obraz našej krajiny však viacerým vplyvným silám vo svete, zdá sa, nevyhovuje. Pociťujeme to aj v našej diplomatickej činnosti, keď sa chceme podeliť o naše skúsenosti a poskytnúť informácie o reálnom živote v našej krajine. Média buď mlčia alebo nás opisujú v negatívnom svetle. Musíme sa s tým vyrovnávať. Optimizmus našich ľudí je však povestne známy. Verím, že to zvládneme.

Ján Puchovský, publicista, bývalý spravodajca ČST pre Latinskú Ameriku

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984