Umenie rovnováhy v súčasnom vychýlenom svete

Zemská kôra našej matky Gaie sa neustále hnetie, presúva a jej jednotlivé časti, v podobe litosferických dosiek plávajúcich na rozžeravenej magme, sa pohybujú a vytvárajú neustále zmeny na tvári našej planéty. Rozlámané, nahromadené bloky vrcholu africkej dosky sa vtlačili do masívu euroázijskej dosky, na západe vytvorili pás Álp a u nás nadväzný pás Karpatského oblúka, na vrchole ktorého sú Tatry... Z geologického hľadiska sme vlastne Afričania! Pred viac ako 20 rokmi sa odohral rad nežných a nežnejších revolúcií, ktoré zmenili geopolitické výsledky Jalty, ale aj tvár bývalého Sovietskeho zväzu. Bipolárny mocenský svet živiaci sa studenou vojnou, ako aj malými či väčšími horúcimi konfliktmi, sa zmenil takmer na monodrámu jedného majiteľa planéty, ktorý exportuje svoju demokraciu (či skôr, aká má byť jej forma a kde ju umiestniť) a zbraňové systémy na jej podporu. Po nežnostiach nežnej revolúcie začali u nás aktívni jednotlivci rušiť v mene boja za odstránenie dôsledkov komunizmu všetko dobré, čo s tým súviselo, aby sa toho mohli zmocniť a následne predať. KDH nieslo víťaznú zástavu. Po nich nastúpili učenliví žiaci – HZDS, SNS, ako aj Združenie robotníkov Slovenska –, ktorí sa stali odrazu profesormi v tomto odbore. Veď peniaze treba aj užiť! Vnútropolitické udalosti vyniesli na výslnie „demokratickú“ SDKÚ, ktorá len pokračovala v tejto tendencii. Takto sme predali, čo sa len dalo, pod heslom: „Štát je najhorší hospodár!“

Z rozvinutej potravinovo a energeticky zabezpečenej krajiny sa stal dovozca potravinového odpadu, plného pesticídov, rozličných antibiotík a ďalších neznámych látok. Hnetenie a posuvy našej spoločnosti vygradovali do plejády káuz, z ktorých zažiarili najmä Gorila a biskup Bezák. Kto a ako na to reagoval, ukázal vlastne úroveň svojho myslenia, a to platí aj na biskupskú konferenciu, ktorej členovia vedeli aspoň sčasti o predchádzajúcich udalostiach vo Vatikáne, v banke Ambroziáno, ale aj o úlohe niektorých cirkevných hodnostárov. Veľký cirkevný mysliteľ a reformátor bavorského pôvodu, ktorý z krakovského kardinála urobil v podstate pápeža, sa zľakol svojich vlastných reforiem a čakal, akoby v pokore, aký bude ďalší vývin udalostí. Po smrti Jána Pavla II. sa stal jeho nástupcom. Ale keď zistil skutočný stav vecí, myslím, že doslova s hrôzou, radšej šalamúnsky abdikoval.

Nový pápež František, prvý jezuita na pápežskom stolci, počkal na stretnutie kresťanskej mládeže v Brazílii, aby upokojil ďalšie možné dianie v Južnej Amerike. Výber bol geniálny. Nová hlava cirkvi je talianskej národnosti, narodil sa v Argentíne, reflektujú ho ako Juhoameričana, stal sa príslušníkom jezuitského rádu, ktorý má v tejto časti sveta dobré meno. Jezuiti na severe Argentíny, na hraniciach s Brazíliou, chránili v 18. storočí indiánskych domorodcov, stavali opevnené indiánske dediny so školami, kostolmi a casa padrés – domami otcov, učili ich remeslám, ťažbe a spracovaniu drahokamov a poľnohospodárstvu. Prví exportovali čaj maté do Európy. Skončili na portugalskej lakomosti a otrokárstve, ktoré, žiaľ, posvätil Vatikán! Venezuela bohatá na ropu nemá cement, stavebnú oceľ a náhradné súčiastky pre vrtnú a čerpaciu techniku. Ťažba ropy sa drasticky znížila na minimum. Zo situácie ťaží Čína, ktorá tu nakupuje ropu ani nie za desatinu jej skutočnej ceny. Indikátorom situácie v tejto krajine aj odchod 40 významných židovských rodín z krajiny. Hasta la vista, Zbohom, comandante Hugo Chávez!

Ďalším juho- či skôr stredoamerickým prekvapením bude od budúceho roku nový Panamský prieplav, ktorý svojím objemom a technickými parametrami umožní plavbu veľkých námorných a tankových lodí. Havaj na severe, Tahiti v centrálnej Polynézii, ale aj iné oblasti Pacifiku spoja nové námorné koridory s americkým pobrežím, ale aj s oblasťami východného pobrežia USA a Európou. Nadbytok plynu ťaženého z nasýtených bridlíc vytvorí na západe USA podmienky na zníženie jeho ceny na optimálne minimum a následne aj ďalších energií; výrazne sa tak zvýši prílev investícií do USA, rozvoj výroby, ekonomiky a rastu zamestnanosti. Zároveň to bude veľká rana pre blízkovýchodných producentov ropy a plynu, blízkovýchodných Arabov, priamo či nepriamo financujúcich arabských extrémistov, ale aj pre Rusko. Dnes je len u nás 13 predajcov plynu a po príchode amerického plynu bude jeho cena isto nižšia ako cena plynu zo Severného mora, ale najmä z Ruska. Na konci jesene sa uskutoční európska konferencia o plyne, až tam Slovenský plynárenský priemysel zistí, že sa začína koniec jeho nadutej formy predaja plynu. Takto sa bude formovať nová geopolitická mapa Európy. V hre sa ocitne predovšetkým Ukrajina ako potenciálny člen EÚ (na tom sa, mimochodom, už pracuje). Otázna bude reakcia Moskvy, ktorá bude schopná územie dnešnej Ukrajiny dokonca rozdeliť na Východnú a Západnú Ukrajinu. Existujú štúdie, že vstupom celej či oklieštenej Ukrajiny sa zvýši objem nášho obchodu o tri miliardy eur!

Prejdime Atlantik a poďme do oblasti Stredomoria

Ktosi si tam zaexperimentoval a uctil si pamiatku obeseného „chemického Alího“ z Iraku, lež tentoraz v Sýrii. Vláda aj opozícia ukazujú, že to boli tí druhí! Komu však vyhovuje také „riešenie situácie“? A je tu opodstatnená úvaha o možnej americkej intervencii v tejto krajine, čo už verejne potvrdili zdroje blízke Bielemu domu. Medzičasom aj internet uviedol jednu agentúru, ktorá odhadla, že „útok proti Sýrii sa začne do 10 dní!“ Kdeže sú len časy, keď bosý karmelitán gróf Nyáry zo Slovenska bol biskupom v Damašku a Damašek nazývali Parížom Východu. Nuž máme sa na čo tešiť. Omar Chajám, slávny islamský básnik, tvorca rubbajátov (ako aj milovník vína) napísal: „ ... že svet je len veľká lampa a my sme iba smiešne tiene, ktoré vôkol nej tancujú...“ A už je to tu.

Práve sme sa dozvedeli, že štvrtá vojenská lietadlová loď US NAVY je prítomná na východe stredomorskej oblasti, a čo ostatné plavidlá 7. US stredomorskej flotily? Keď sme už tu, mohli by sme poštekliť aj samotný Irán, povie si ktorýsi bojachtivý člen generálneho štábu, a tak repríza dávneho plánu s krycím názvom Armagedon bude opäť na svete. Pred dvomi rokmi africká jar mala možnosť zjednotiť krajiny Magribu a vytvoriť islamskú federáciu, ktorá by sa bola vo svojej dobre nasmerovanej agresii zákonite obrátila proti Izraelu, ale aj proti južnej Európe. Ale ktože už zjednotí večne nejednotných Arabov, ako aj moslimov?! Príkladom je Irak a jeho náboženská sumitsko-šiítská vojna. A to v čase vzniku tohto plánu sa dokonca ešte rátalo s obmedzenou nukleárnou vojnou. Čakalo sa, že v Bosne (opäť s pomocou dovezených bojovníkov) začne sa nový džihád, Chorvátsko sa zdestabilizuje a spolu s Bosnou môže byť priestorom eskalácie a dovozu vojny do Európy. Ostatné moslimské vojská by mali zaútočiť na juh Iberského polostrova, juh Francúzska, kde by sa k nim pridala početná moslimská časť tamojšieho obyvateľstva, ale najmä nespokojní mladí Arabi. Ani Taliansko by to nemalo ľahké. Predpoklady boli, že moslimskí útočníci by postúpili až po Neapol. Ako by reagoval Izrael v takej situácii? Nájdite si informácie o operácii Armagedon. Zdá sa to byť len výmyslom a konštrukciou dezinformačného charakteru? Ponechávame to na vašu úvahu.

Aj priamo v islamskom svete sa rozmohli rozličné konšpiračné teórie, niekedy v štýle rozprávok Tisíc a jednej noci. Krásna Šáhrazád rozpráva svoje príbehy, ale pritom jej sestra Dínazád vyučuje v khaki uniforme konštrukciu a výrobu po domácky zostrojených bômb. Zmenil sa aj islamský, zatiaľ rozdrobený svet. Príkladom môže byť krajina faraónov a fellahov – Egypt. Uskutočnila sa revolúcia. Demokraticky zvoleného prezidenta zatkla a následne zosadila egyptská armáda, ale údajne nejde o vojenský puč. Egypt, závislý od miliárd plynúcich z turistického ruchu, postihla ekonomická kríza; doplatili na to aj naše turistické kancelárie. Zdá sa, že sme nepoučiteľní a nevieme ani predvídať podľa Newtonovho zákona, že každá akcia podmieňuje zákonite adekvátnu reakciu.

Poslušná Európa

V Európe je vraj úplne iný svet: je rozhádaná, napoly neveriaca, zmietaná rozmanitými názorovými hnutiami, ostáva však poslušná. Preto budeme na ďalšie možné zmeny ešte dlho čakať. Vo vnútri vatikánskych štruktúr sa už uskutočňujú. Následne postihnú aj poniektorých našich cirkevných hodnostárov. Kauza Mons. Bezák bude pokračovať v zmysle poučenia: „Beda tomu, z koho pohoršenie pochádza...“ Prví protagonisti v rímskej kúrii potichu odišli na „zaslúženú penziu“, iných už prijalo do náruče samotné nebo. Ale pracuje aj talianska polícia. Rímska cirkev je ako stará veľká loď, aj bez kapitána a pohonu bude ešte pomerne dlho plávať jedným smerom, aj keď pomalšie a pomalšie... Ale čo tam po Európe! Gréci konštatujú, že im ešte chýba desať miliárd eur! Nuž čo, vytlačíme novú emisiu, vzory tohto princípu sú jasné! Máme sa od koho učiť.

Ako ďalej so Slovenskom?

Naša spoločnosť je doslova atomizovaná, slepo veriaca aj bez cirkvi v nádej na akési zlepšenie, ktoré nemá kto nastoliť. Neoľudáci v KDH = 0, SDKÚ = rovnaký, možno ešte väčší debakel. A ostatná opozícia? Nevedkovia s túžbami po postoch a výslní, kde sa dá ešte čo-to predať a získať. Ani SMER s 42 %-nými preferenciami sa nemá veľmi čím pochváliť. Ani on a jeho protagonisti nemajú žiadnu víziu a slepo čakajú na „odporúčania“, ale aj hrozby z Bruselu, či taktné napomenutia z Berlína. Príkladom sú eurofondy, ich čerpania, ale najmä ich pompézne rozkrádanie. Pavko Korčagin, zmenený na súčasného ministra, vníma svet ako pred 30 rokmi. Takto vyzerá naša znalostná ekonomika, ale aj naše školstvo, naši učitelia. A zdravotníctvo? Nenechajte sa vysmiať, páni, so svojím zdravotníckym programom a Červenou čiapočkou blúdiacou v lese zdravotných poisťovní, márne hľadajúcou lesné plody pre svoju zlú macochu. A to do života zdravotníctva vstupujú župani, vyššie územné celky a ďalší záujemcovia... Osobitnou ukážkou môže byť pán župan Frešo s jeho úsiliami o odpredaj či dlhodobý prenájom jednej petržalskej polikliniky! Príkladov je neúrekom...

Zdá sa, že nielen z geologického hľadiska sme Afričania, ale máme asi aj takú náturu a taký prístup k udalostiam, v ktorých sa ocitáme. Náš svet sa vychýlil z rovnováhy, stala sa z neho naklonená rovina, ktorá sa ešte z času na čas rozvibruje a následne sa čoraz väčšmi nakloní.

Naše skryté devízy

Ceny tovarov určuje cena energií a ľudskej práce. Naši géniovia predali energetickú sústavu a zisky plynú do Talianska. Máme na 40 rokov zásob uránu, ktorý sa dá ťažiť doslova ekologicky, pod úrovňou spodných vôd, so zakladaním vydobytých priestorov, ale nekompetentní úradníci, tlačení k rozličným pochybným rozhodnutiam akoby to nevedeli. V chaose neznalosti a v honbe za tučnými vreckami sa dobre ryžuje. Urán z našich útrob láka aj iných. Tlaky na urán sú zatiaľ tiché. Boj prebieha skryto, ale nekompromisne. Také bohatstvo treba ovládnuť! Zaujíma to našich „kapitánov banského priemyslu“?! A ministerstvo hospodárstva budú čakať ďalšie kauzy odvíjajúce sa od fenoménu Gorily, ministrovania pána Malchárka až po súčasné rozhodnutia poniektorých, žiaľ, nekompetentných ministerských úradníkov.

Aj banská ťažba má svoje princípy a možnosti optimálnych či optimalizovaných riešení, ale tie treba poznať. Bodujú tiež „geniálni“ ochrancovia prírody a ekologických zásad, ktoré sami nedodržiavajú. Príkladom je Kremnica. Tam sa dá zlato ťažiť aj podpovrchovým spôsobom (nie ako to navrhoval zahraničný investor), vonkoncom by sa nenarušila krajina; úpravárenské technológie sa dnes dajú realizovať tak, že v konečne upravenej vode môžete chovať pstruhy! Žiaľ, bezhlavo sa odmietajú všetky možnosti. Obnovou ťažby zlata (aj keď jeden banský závod ešte pracuje) a reálnou politikou výkupu zlata by sa dala vytvoriť štátna rezerva pre sociálny program tohto štátu. Ekologickou ťažbou uránu by sa mohli postaviť dávno plánované Kecerovce – atómová elektráreň. Pritom štát podporuje aj také bane, ktoré vedia na štátnych dotáciách vytvoriť (ale len pre majiteľov) zisk! Sme dobrí hospodári? Máme reálnu štátno-politickú víziu hospodárskeho rozvoja? Nemáme!

Slovensko bolo a je bohatou krajinou na nerastné suroviny. Nemáme objemy à la africké štáty, Austrálsky zväz či Kanada alebo Brazília, ale mohli by sme pri rozvážnom prístupe k ťažbe a využitiu domácich surovín slušne doviesť päť generácii do obdobia polovice 21. storočia! Ale na to by sme potrebovali poznať a využiť umenie rovnováhy v súčasnom vychýlenom svete.

Vyšlo v Literárnom týždenníku dvojčíslo 31 – 32/2013
Ilustračné foto: lululemon athletica/cc