USA stále zostávajú najväčším vývozcom zbraní na svete
Jednou zo správ, ktoré pravidelne vydáva SIPRI, sú správy o obchodovaní so zbraňami (v terminológii inštitútu sa používa v tejto oblasti aj neutrálny až eufeminizujúci pojem transfer /presun/ zbraní). Udalosti na Ukrajine znovu ostro stavajú otázku, ktorú dnes jednostranný a cenzúrou posilňovaný hlavný mediálny prúd nechce počuť. Prečo sa stále tak darí obchodu so zbraňami, ktorý „s veľkým náskokom“ vedie vojensko-priemyselno-finančný komplex USA?
Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru
SIPRI - Stockholm International Peace Research Institute
bol založený v roku 1966 v hlavnom meste Švédska Štokholme
a venuje sa mierovému výskumu konfliktov, kontrole zbrojenia
a odzbrojeniu. Poskytuje dáta, analýzy a odporúčania založené
na otvorených zdrojoch pre politikov, výskumníkov, médiá a verejnosť.
Tentokrát vyšla 14. marca správa Global arms trade falls slightly, but imports to Europe, East Asia and Oceania rise (Globálny obchod so zbraňami mierne klesá, ale dovoz do Európy, východnej Ázie a Oceánie stúpa), ktorá informuje o stave a vývoji obchodu so zbraňami v rokoch 2017 – 2021. Na začiatku správy, ktorá bola spracovaná pre médiá, sa konštatuje, že medzinárodný obchod so zbraňami v rokoch 2017 – 2021 oproti predchádzajúcemu obdobiu šiestich rokov (2011 – 2016) mierne – o 4,6 % poklesol. Je divné, že sa porovnáva päť rokov so šiestimi, no ale to je možno len jeden z „fígľov“, ktoré sa dnes na Západe bežne vyskytujú a sťažujú pátranie po zdrojoch a prejavoch globálnej krízy spojenej s veľkým chaosom.
Vývoj obchodu so zbraňami bol v jednotlivých regiónoch i štátoch v porovnávaných obdobiach rozdielny. Treba však vidieť predovšetkým to, že existujú dve neoddeliteľné stránky obchodovania so zbraňami – ich predaj (vývoz) a nákup (dovoz) a len na základe ich porovnávania odhalíme dôležité skutočnosti.
Z regionálneho hľadiska najväčší nárast dovozu zbraní nastal v Oceánii (v regionálnom členení SIPRI ide o Austráliu, Nový Zéland a 12 malých ostrovných štátov), kde sa zvýšil o 59 %, pričom v Austrálii to bolo až o 62 %. Tento trend sa udrží zrejme aj potom, ako sa vytvoril pakt AUKUS (Austrália, Veľká Británia, USA). O 20 % dovoz vzrástol aj do východnej Ázie (Čína, Japonsko, Južná a Severná Kórea, Mongolsko a Taiwan). Za hnaciu silu dovozu zbraní do regiónu správa SIPRI považuje napätie medzi Čínou a niektorými štátmi v Ázii a Oceánii. USA zostávajú najväčším dodávateľom zbraní do Ázie a Oceánie, lebo ide o dôležitý prvok protičínsky zameranej zahraničnej politiky USA.
Prekvapujúcim faktom je, že o 19 % narástol aj dovoz Európy. Najviac to bolo do Veľkej Británie, Nórska a Holandska (aktuálne poznamenáme, že Holandsko je jedným zo štátov, ktoré na Slovensku prinesie systém Patriot, čím prejavilo tradičné lokajstvo Washingtonu). Vysoké zostali podľa hodnotenia SIPRI aj dovozy na Blízky východ. Narástli síce „len“ o 2,8 %, ale išlo o určité „vyrovnanie“ sa trendu, keď v rokoch 2007 – 2016 sa v tomto regióne dovoz zbraní zvýšil o 86 %.
Pokles dovozu nastal v Afrike, južnej Ázii a juhovýchodnej Ázii. V Južnej Amerike bol najnižší za posledných 50 rokov. Napriek potešujúcemu faktu, že celkový obchod so zbraňami poklesol, sa však poukázalo na to, že pokračujúca vysoká miera dovozu do Európy, východnej Ázie, Oceánie a Blízkeho východu prispela k znepokojivému hromadeniu zbraní.
Takmer varovné bolo hodnotenie situácie s obchodovaním so zbraňami v strednej Európe (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, ČR, Estónsko, Chorvátsko, Kosovo, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Severné Macedónsko, Slovensko, Slovinsko a Srbsko) a vo východnej Európe (Abcházsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, RF a Ukrajina). Upozornilo sa pri tom na viacero skutočností. Prvou skutočnosťou bolo to, že napriek ozbrojenému konfliktu na východnej Ukrajine bol v rokoch 2017 – 2021 priamy dovoz zbraní do nej nízky. To, že na Ukrajine sa bojovalo, teda nie je proruský hoax, ale svetovo renomovaný bezpečnostný výskumný ústav, ktorý má iste viac informácií ako hlavný mediálny prúd a vládni politici na Slovensku na základe správ jeho od neomylného bezpečnostného sektora, registruje ako reálny fakt. Druhú skutočnosť vyjadrilo konštatovanie, že zhoršenie vzťahov medzi väčšinou európskych štátov a Ruskom sa stalo dôležitou hnacou silou rastu európskeho dovozu zbraní, najmä pre štáty, ktoré nedokážu splniť svoje požiadavky prostredníctvom vlastného národného zbrojného priemyslu. Tretiu skutočnosť predstavuje očakávanie, že v nasledujúcom desaťročí výrazne zvýšia dovoz zbraní aj ďalšie európske štáty, ktoré nedávno zadali veľké objednávky na zbrane, najmä bojové lietadlá, z USA. Tento fenomén bol v inej podobe uvedený v konštatovaní, že obchodovanie so zbraňami zohráva dôležitú úlohu v transatlantických bezpečnostných vzťahoch (dodávame, že ide až na malé výnimky o dovoz zbraní z USA a bude sa týkať i Slovenska aj napriek jeho zhoršujúcemu sa sociálno-ekonomickému stavu pod vedením proamerickej vlády – čo však jasne napovedá, prečo to je tak).
Vo vývoji obchodovania so zbraňami sa poukázalo aj na niektoré „pozoruhodnosti“ pri porovnávaní trendov v jednotlivých štátoch v rokoch 2017 – 2021 a 2011 – 2016. Ide najmä o to, že sa zvýšil vývoz zbraní z Talianska (o 16 %) a naopak, poklesol z Veľkej Británie (o 41 %). Dovoz poklesol do Indie (o 21 %), Mjanmarska (o 32 %) a na Taiwan (o 68 %, ale v nasledujúcich rokoch bude rásť). Export narástol do Izraela (o 19 %) a najmä do Egypta (až o 73 %).
Najväčšími vývozcami zbraní v tomto období boli USA. Ich export sa zvýšil o 14 % a podiel na celosvetovom obchodovaní narástol z 32 na 39 %. Export zbraní z USA bol v tomto období vo finančnom vyjadrení viac ako dvojnásobný v porovnaní s druhým najväčším vývozcom – Ruskom. Tretím najväčším exportérom bolo Francúzsko. V tomto kontexte sa nemožno čudovať, že čoraz nenásytnejšie anglo-americké kruhy vojensko-priemyselno-finančného komplexu, ktoré sa obávajú svojho oslabenia, vo Francúzsku pocítili príliš silnejúceho konkurenta a zlomyseľne mu prekazili výnosný obchod s ponorkami s Austráliou. Francúzsky export sa však aj tak zvýšil o 59 %, čo predstavovalo 11 % celosvetového vývozu zbraní. Štvrtým najväčším vývozcom zbraní bola Čína (pokles o 31 %) a piatym Nemecko (pokles o 19 %).
Obchod so zbraňami v druhom desaťročí 21. storočia
S využitím databáz SIPRI načrtneme skoro „účtovnícky“ prehľad obchodovania so zbraňami v druhom desaťročí 21. storočia. Vzhľadom na to, že štáty rôznym spôsobom vyjadrujú hrozby, ktorých sa obávajú a chcú sa pred nimi brániť v prvom rade skvalitnením výzbroje svojich ozbrojených síl, stručne poukážeme na viacero veľkých vojen, prebiehajúcich v druhom desaťročí 21. storočia. Je to však vývoj v ničivom kruhu, ktorý sa teoreticky charakterizuje aj ako bezpečnostná dilema. V jadre ide o to, že jeden štát, ktorý sa cíti ohrozený iným štátom, skvalitní vyzbrojenie svojho vojska. Tým však vyvolá u toho štátu reakciu, ktorá môže viesť k pretekom v zbrojení, idúcom neraz aj po špirále. Opäť možno len dodať, že príčiny podporovania rôznych režimov zo strany USA sú zrejme dané aj tým, že majú záujem na dodávaní novej výzbroje pre ne, čo podporuje slabnúcu ekonomickú silu Washingtonu.
Stručne o veľkých vojnách druhého desaťročia 21. storočia
Išlo najmä o vojny vedené USA a Západom, na ktorých sa podieľali aj rôzne medzinárodné misie a koalície. V Afganistane sa vojna viedla celé desaťročie (za účasti misie OSN ISAF a neskôr misie NATO Rozhodná podpora). V Iraku ešte „dobiehala“ invázia USA, ktorá sa formálne skončila odchodom vojsk 15. decembra 2011 (niekedy sa uvádza, že to bolo „postinvázne“ obdobie, lebo „hlavné boje“ síce skončili podľa nadutého prejavu prezidenta G. Busha jr. už 1. mája 2003, ale aj po nich stratili USA v Iraku vyše 4 000 vojakov). Francúzsko začalo 19. marca 2011 bombardovať Líbyu, pri čom zneužilo rezolúciu BR OSN o bezletovej zóne. Postupne sa k nemu pridávali ďalšie štáty NATO v rámci operácie, ktorá sa nazvala Zjednotený ochranca (Unified Protector) a skončila sa 31. októbra 2011. Do akcií proti Líbyi sa rôznym spôsobom, vrátane bombardovania, zapojili aj arabské štáty – Jordánsko, Katar, Tunisko a Zjednotené arabské emiráty. Do viacstrannej vojny v Sýrii Západ pod vedením USA vstúpil bez súhlasu vlády v Damasku v rámci boja proti Islamskému štátu od augusta 2014, pričom však útočil aj proti sýrskym vládnym vojskám. Išlo o operáciu Bytostné odhodlanie (Inherent Resolve), ktorá formálne skončila v marci 2019, ale vojská USA tam sú do súčasnosti a občas sa dostanú aj do rôznych zrážok. Stále v Sýrii bojuje Turecko – členský štát NATO. Od marca 2015 sa bojuje v Jemene, kde došlo k zahraničnej intervencii vedenej Saudskou Arábiou proti povstaniu Húsíov. Západ do vojny priamo zapojený nie je, ale saudskú koalíciu materiálne i ináč podporuje. Konflikt iného charakteru sa začal na východnej Ukrajine v apríli 2014, keď po vyhlásení samostatnosti Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, ukrajinská vláda začala antiteroristickú operáciu. Bokom necháme ďalšie „menšie konflikty“, najmä v Afrike, ale aj na Blízkom východe, ktorých podľa rôznych inštitútov skúmajúcich otázky bezpečnosti, konfliktov a vojen, možno napočítať na desiatky.
O vývoze zbraní v druhom decéniu 21. storočia
Najväčšími vývozcami zbraní v predchádzajúcom desaťročí boli USA (96 788 mil. USD – všetky sumy sú v stálych cenách z roku 2019) a na druhom mieste sa ocitlo Rusko (65 603 mil. USD). Z celkového vývozu zbraní (282 976 mil. USD) sa na ňom USA podieľali viac ako 34,2 %. Vývoz Ruska predstavoval takmer 23,2 %. USA a Rusko teda exportovali v uplynulom desaťročí viac ako polovicu zbraní na svete. Takmer v celom desaťročí boli najväčším vývozcom USA, jedine v roku 2013 malo väčší vývoz Rusko. Od roku 2014 USA vyvážali výrazne viac zbraní ako Rusko (ruský export mal výkyvy, ale celkovo začal klesať).
USA vyvážali predovšetkým lietadlá (55 446 mil. USD – viac ako 57 %) strely a rakety (16 493 mil. USD – vyše 17 %) a obrnené vozidla (10 716 mil. USD – viac ako 11 %). Ruský vývoz bol podobný a pozostával tiež najmä z lietadiel (30 342 mil. USD – vyše 46 %), zo striel a rakiet (8 615 mil. USD – viac ako 13 %) a obrnených vozidiel (6 905 mil. USD – vyše 10 %). Globálne sa najviac vyvážali lietadlá (125 114 mil. USD – viac ako 44 %), lode (37 442 mil. USD – vyše 13 %) a strely a rakety (37 153 mil. USD – vyše 13 %).
Ďalšími najväčšími vývozcami zbraní desaťročia boli na treťom mieste Francúzsko (21 870 mil. USD) na štvrtom Čína (15 562 mil. USD) a piatom Nemecko (14 180 mil. USD). Nasledovali za nimi ako šiesta Veľká Británia (11206 mil. USD), siedme Taliansko (7 012 mil. USD), ôsme Španielsko (6 803 mil. USD), deviaty Izrael (6 789 mil. USD) a desiate Holandsko (5 668 mil. USD). Ostatné štáty sveta vyviezli zbrane za 31 494 mil. USD.
Zo Slovenska sa exportovali zbrane za 72 mil. USD (je to o niečo viac ako 0,025 % svetového exportu). Najviac slovenských zbraní išlo do Azerbajdžanu (24 mil. USD). Ďalej to bolo do Vietnamu (11 mil. USD), Senegalu (10 mil. USD), Saudskej Arábie (9 mil.USD), Kamerunu (7 mil. USD), Kambodže (4 mil. USD), Mali (3 mil. USD), Mozambiku (2 mil. USD), Angoly a Rwandy (po 1 mil. USD).
Z našich susedov najviac zbraní vyviezla Ukrajina – za 5010 mil. USD. Z ČR to bolo za 621 mil. USD, z Poľska za 251 mil. USD a z Rakúska za 194 mil. USD. Najmenej sa vyviezlo z Maďarska – len za 41 mil. USD.
O dovoze zbraní v druhom decéniu 21. storočia
Najväčším dovozcom zbraní bola India (33 881 mil. USD), na druhom mieste sa ocitla Saudská Arábia (26 169 mil. USD) a treťou sa stala Čína (13 014 mil. USD). Štvrtý cieľ predstavovala Austrália (12 123 mil. USD), piatym bol Egypt (11 572 mil. USD), šiestym Zjednotené arabské emiráty (10 981 mil. USD), siedmym Alžírsko (9936 mil. USD), ôsmym Južná Kórea (9 802 mil. USD), deviatym Pakistan (8 862 mil. USD) a desiatym Turecko (7135 mil. USD).
Na Slovensko sa doviezlo zbraní za 126 mil. USD (je to o niečo viac ako 0,044 % svetového obchodu so zbraňami). Z toho najviac zbraní bolo z USA (za 71 mil. USD). Z Talianska sa doviezli zbrane za 34 mil. USD, z ČR za 5 mil. USD a z Izraela za 3 mil. USD.
Z našich susedov sa najviac zbraní doviezlo do Poľska – za 1 698 mil. USD. Na Ukrajinu to bolo za 143 mil. USD, do Maďarska za 138 mil. USD, do ČR za 129 mil. USD a do Rakúska za 77 mil. USD. Ak porovnáme početné stavy ozbrojených síl týchto štátov s počtom našich vojakov možno vo všeobecnosti povedať, že s výnimkou Poľska malo Slovensko na jedného vojaka najviac nakúpených zbraní.
Ak porovnáme vývoz a dovoz zbraní v susedných štátoch, tak aktívne saldo mali predovšetkým na Ukrajine (vyviezli zbrane v sume 35 krát vyššej ako ich doviezli). Viac zbraní vyviezli ako ich doviezli aj v ČR a Rakúsku. Maďarsko a najmä Poľsko malo podobne ako Slovensko pasívne saldo.
Záverom – o protirečivosti obchodovania so zbraňami v súčasnom svete
Ospravedlňujeme sa čitateľom za veľké množstvo číselných údajov, ale bez nich sa problém obchodu so zbraňami (širšie aj vojenských výdavkov) nedá objasniť. Výroba a obchodovanie so zbraňami sa stali v modernej priemyselnej (kapitalistickej) spoločnosti jedným z najvýnosnejších hospodárskych odvetví. Nebezpečenstvo týchto aktivít až existenčne vzrástlo po masovom zavedení raketových a jadrových zbraní do výzbroje veľmocí (superveľmocí). Žiadna z krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane, sa ich nechce vzdať. Platí to však aj pre klasické zbrane. Po určitom odzbrojovaní v 90. rokoch minulého storočia sa zbrojenie zvýšilo, najmä pod pláštikom potreby modernizácie výzbroje ozbrojených síl. V 21. storočí výrazne zosilnela tendencia zvyšovania vojenských výdavkov, ktoré začalo v USA a z rôznych dôvodov ich nasledovali aj ďalšie štáty v rôznych regiónoch sveta.
Po určitých krátkych obdobiach poklesu vojenských výdavkov, najmä v dôsledku ekonomických kríz, sa tieto zvyšujú a vyvolávajú aj špecifické súťaže v zbrojení. Neutrálne štáty sa do tejto oblasti tiež aktívne zapájajú. Doplníme tri ďalšie príklady z Európy, ktoré možno porovnať s vyššie uvedenými číslami o exporte zbraní. V rokoch 2011 – 2020 vyviezlo zbrane Švédsko za 3 077 mil. USD (najmä lietadlá), Švajčiarsko za 2 625 mil. USD (tiež najmä lietadlá) a Fínsko „len“ za 524 mil. USD (najmä za obrnené vozidlá).
Koniec rastu vojenských výdavkov a poklesu zbrojnej výroby nie je v našom regióne v súvislosti s udalosťami na Ukrajine v dohľadne. Napätie sprevádzané rinčaním zbraní však dlhodobo pretrváva na Blízkom východe a v posledných rokoch k pribudla k nemu aj situácia na východe Ázie, kde USA v máji 2018 premenovali svoje teritoriálne veliteľstvo, ktoré sídli na Havaji na Indicko-tichooceánske. Už sme naznačili pakt AUKUS prispeje k zvýšeniu napätia v tomto regióne, hoci oficiálna propaganda jeho členských štátov ho vydáva za príspevok k posilneniu bezpečnosti.
Rast zbrojnej výroby a vojenských výdavkov sú mimoriadne kontraproduktívne až nebezpečné na pozadí kríz, ktoré sužujú dnešný svet (najmä energetickej a klimatickej). Zbrojná výroba ale aj „prevádzkovanie“ ozbrojených síl s presunmi, cvičeniami a pod. zvyšuje energetickú náročnosť a škodí životnému prostrediu, čo však sily profitujúce z týchto aktivít prehliadajú.
Možno sa len rečnícky opýtať, komu vyhovuje, že rastú vojenské výdavky, hromadia sa nové zbrane a stupňuje sa bezpečnostné napätie? V súčasnom mediálno-politickom priestore, kde je nadbytok informácií rôzneho druhu a cenzurujú a potláčajú sa názory, ktoré nesúhlasia s polooficiálnou západnou (washingtonskou) propagandou, sa pravdu nedozvieme.
Jednou z vecí, ktorá sa v dnešnej vojnovej psychóze nepripúšťa, je že rinčanie zbraňami a ich pokračujúce dodávky na Ukrajinu, krízu, ktorá tam je, nevyriešia. Hromadenie zbraní neprospeje ani európskej bezpečnosti. Preto nesmieme mlčať a musíme po pravde pátrať a šíriť ju, aby raz nebolo už príliš neskoro.
