Turbulencie na politickej scéne

Počet zobrazení: 3346

Posledné týždne sú plné turbulencií na slovenskej politickej scéne. Mnohým ľudom sa, podobne ako v lietadle, z nich krúti hlava a dvíha žalúdok. Najmä staré i nové opozičné strany sa rozkladajú, delia a zahnívajú. Samovražedné útoky neškodia ani tak tým, na ktorých sú namierené, ako skôr ich iniciátorom. Je to pre občanov dobrá správa v prípade, že si to voliči uvedomia a vrátia sa k hodnotovým stranám.

Aktivity viacerých predsedov politických strán pripomínajú japonské kamikadze, snahu zničiť nepriateľa, aj za cenu vlastného života. Konajú pod tlakom skutočnosti, keď im preferencie padajú ako jesenné lístie.

Najnovšie prieskumy ukazujú ohrozenie SaS, OĽaNO, KDH i SNS, sú totiž na hranici zvoliteľnosti, okolo päť-šesť percent, ak pravda nerátame mizériu maďarských strán a  novovznikajúce strany. Preto zopár poznámok práve k tým štyrom menovaným.

prieskum.jpg
Preferencie strán podľa prieskumu agentúry VOX 5. 10. 2019.


Sulík hrobárom rozkladajúcich sa liberálov?
 

Najvypuklejšie turbulencie sú v SaS, kde Sulík na nominačnom kongrese úspešne zlikvidoval vnútornú opozíciu a upratal si v strane. Vylúčením Blahovej zo SaS, podpredsedov a popredných členov z kandidátky do volieb sa s veľkou pravdepodobnosťou stane Sulík hrobárom vlastnej strany. Nie je to však nič nové, len potvrdenie jeho rozbíjačského charakteru z povalenia vlády Ivety Radičovej. Takéto maniere strany „Sloboda a solidarita“ sú v príkrom rozpore s jej názvom i duchom demokracie, sú však pre ňu typické. Po sobote je jasné, ako to v skutočnosti s týmito pojmami liberáli myslia. Najskôr boli „odídení“ Krajcer a Miškov, neskôr Mihál a Poliačik, no a teraz došiel rad i na Blahovú, Galka a Rajtára, ku ktorým sa pridala Kiššová a možno dvadsiatka, niektorí hovoria, že až sedemdesiatka, ďalších členov. Ľudia síce oprávnene vnímajú Galka ako škodnú v parlamente, ale kultivovanú a odbornú snahu Kiššovej a Blahovej nemožno uprieť. Strana pritom už dlhšie osciluje v prieskumoch na hranici zvoliteľnosti, okolo šiestich percent. Predpokladá sa preto, že dôjde k definitívnemu rozštiepeniu, teraz už ministrany a jej samovytlačeniu mimo parlament.

Na kongrese SaS boli zaujímavé i ďalšie dve veci. Zúčastnila sa ho len niečo viac ako polovica členov, konkrétne 112. Signalizuje to buď veľkú pasivitu i tak veľmi malej členskej základne, alebo jej úbytok. Druhým paradoxom je, že po vylúčení Blahovej neodišlo zo strany „Demokratické jadro“. Zrejme sa budú rozhodovať, ako ďalej. Ak však chcú politicky prežiť, tak celkom iste nie ako ďalší samostatný politický subjekt. Neostáva im preto nič iné, ako len prosiť, aby ich niekto prichýlil. Samozrejme, netreba predčasne špekulovať, no aj tu majú obmedzené možnosti, keď prichádza do úvahy len PS/Spolu alebo Za ľudí.

Kandidátka do volieb je tiež plná  paradoxov. Lucia Nicholsonová, ktorá má pomerne významné postavenie v európskom parlamente, je na druhom mieste a župan Bratislavského kraja Droba na mieste deviatom. Je však reálnym predpokladom, že obaja nebudú mať záujem odísť zo svojich lukratívnejších flekov a tak to bude jeden z ďalších veľkých podvodov na voličoch SaS. Navyše im u voličov nepomôžu ani takí politickí extrémisti ako Osuský a Dostál. Ukazuje sa tak, že aj podľa nich, dobrý program je nepodstatný, ak chýbajú schopné osobnosti.

Zo všetkých uvedených dôvodov možno vyvodiť záver, že v každom prípade to bude mať Sulíkova SaS veľmi ťažké a je reálna možnosť, že to neustojí a do parlamentu sa vôbec nedostane.
 

Politický šialenec Matovič a jeho kolabujúce OĽaNO
 

Konanie Matoviča je charakteristické pre psychopata. On, ani jeho OĽaNO, nemá prakticky žiadne riešenia, len stále bojuje voči všetkému a všetkým, v čom  pripomína Andreja Kisku. Jeho veľký rival Hlina to vyjadril slovami: „Matovič je predajňa so zmiešaným tovarom. Jeho cieľom je vždy útok.“ Potvrdzuje to aj jeho rétorika, ktorá sa zakladá na výrazoch, ako korupcia, mafia, dal som ich dole, zlikvidoval som ich. Ako sa sám chvastá, je strážnym psom stojacim proti vláde. To je všetko, čo vie. Je to však veľmi málo pre vládnutie.

Líder OĽaNO dlhodobo rozdeľuje nielen spoločnosť, ale i opozíciu, s ktorou chce vládnuť. Je preňho typické, že chce pomôcť kde komu, napríklad KDH a SMK i SaS a PS/Spolu či Za ľudí a Sme rodina. Radí im čo majú robiť, chce s nimi spolupracovať, no zároveň ich opľúva. Jednou rukou ich privinie na prsia a druhou im vrazí nôž do chrbta. Takto asi bude vyzerať „stabilná“ koalícia, ak vôbec vznikne.

Poslanecký klub OĽaNO sústavne opúšťajú ďalší a ďalší ľudia, ktorí prešli do iných politických táborov, ako napríklad „principiálna“ Remišová ku Kiskovi. Utekajú z potápajúceho sa Titaniku ako krysy, len kapitán Matovič sa ešte stále zabáva. Láka „nové tváre“ z radov mimovládok, kresťanov, Maďarov i Rómov. Ľudia však nemajú radi všehochuť, najmä ak je jasné, že táto neprispieva k stabilnému vládnutiu a znemožňuje efektívne riešenie problémov občanov.

Igor Matovič sa pasuje do úlohy najväčšieho bojovníka proti zlodejine a korupcii. Pravdou však je, že ide o človeka, ktorý bol pri všetkých korupčných aférach Radičovej vlády a nezasiahol proti nim. On sám zneužil svoju matku v súvislosti so zvyšovaním nákladov na podnikanie a jasne „optimalizoval“ svoje daňové povinnosti. Je preto reálny predpoklad, že keď sa dostane k moci a odstaví skorumpovaných politikov, nahradí ich tými svojimi a zlodejina bude pokračovať ďalej.

OĽaNO má v súčasnosti i ďalší problém, keď sa musí prispôsobiť novým pravidlám zákona o politických stranách, podobne ako SaS. Musí narýchlo zháňať desiatky, až stovky členov, vybudovať orgány a štruktúry hnutia. Do toho sa Matovičovi s jeho štyrmi členmi a osobným, diktátorským rozhodovaním iste nechce, výrazne mu to totiž sťaží život. Je predpoklad, že to síce zvládne, ale jednoduché to mať určite nebude.

Matovičovci majú niečo viac, ako päť percent preferencií, ale kladú si symbolicky päť podmienok vstupu do koaličnej vlády. Zjednodušene povedané v programe strán a budúcej vlády nesmú byť – registrované partnerstvá a nimi adopcie detí, legalizácia drog, rušenie sociálnych opatrení a ústupky migrantom. Keďže podobný názor má i Sme rodina a KDH, koalícia je pravdepodobná len v snoch Trubana, Sulíka a Kisku, aj keď je pravda, že korytá im budú pravdepodobne prednejšie ako „nejaké“ hodnoty.
 

Farizej Hlina ťahá KDH ku dnu
 

Alojz Hlina prevzal hnutie v neblahom stave. KDH sa navyše permanentne štiepi a tvorí základňu pre nové a nové kresťanské strany. Len v poslednom čase to bola Lipšicova Nova, Kuffova KDŽP,či Záborskej KÚ a do toho všetkého sa mieša Vašečka. So štiepením hnutia sú spojené mnohé odchody významných predstaviteľov hnutia,  naopak, príchody sú len marginálne. Všetkým tým sa výrazne obmedzil odborný potenciál hnutia a klesá šanca na jeho prežitie.

Hlina sa pokúša o reštart hnutia. Buduje ho, ako sám hovorí, po vzore nemeckej CDU. Znamená to však i istú formu jeho „zliberálnenia“, ktorú kresťanskí voliči len veľmi ťažko pochopia. Jeho hlavná téza znie: Slovensko potrebuje kresťanských konzervatívcov. To je však skôr zbožné želanie ako realita. Autoritatívne riadenie a neschopnosť robiť kompromisy vo vnútri hnutia i navonok mu výrazne sťažujú situáciu, v ktorej sa KDH nachádza. On je totiž viac aktivista a bojovník ako prezieravý politik.

Odliv voličov môže kresťanským demokratom spôsobiť až niekoľko strán. Ide najmä o kresťanské KU a KDŽP, ale možno ešte viac o Harabinovu Vlasť, Kiskovu Za ľudí a OĽaNO. To je príliš silný tlak, ktorý nielen že neumožní získať voľakedajších osem percent, ale KDH to pri svojej obsahovej a personálnej chabosti nemusí vydržať a opakovane skončiť mimo parlamentu.

Viacerí predstavitelia strán i členovia KDH Hlinovi neraz, sčasti oprávnene ,vyčítajú, že je farizejský, inak povedané, neúprimný, pokrytecký, falošný či svätuškársky. Mimochodom, podobá sa v tomto na svojho najväčšieho rivala Matoviča, preto niet divu, že sa nenávidia.

V súčasnosti KDH, ako vždy, znovu lavíruje a hľadá spoluprácu dokonca s liberálnym PS/Spolu. Uzavreli „Pakt o neútočení“, ktorý predpokladá spoluprácu po voľbách. Michal Truban pritom potvrdil ich priority, medzi ktorými sú LGBTI, registrované partnerstvá, zlegalizovanie ľahkých drog či podpora migrantov. Hlina s KDH je tak medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane chce konštruktívnu spoluprácu s cieľom byť vo vláde a na strane druhej striktne hájiť kresťanské hodnoty. Jedno či druhé sa však vzájomne vylučuje.

Možno predpokladať, že väčšinový volič KDH odmieta konfrontáciu a liberalizmus a chce jasnú hodnotovú orientáciu. Pokiaľ sa k nej Hlina nevráti, je pravdepodobné, že KDH pôjde aj jeho zásluhou, ku dnu.
 

Demagóg a populista Danko
 

Z predsedu SNS sa stále viac stáva demagóg a populista. V hysterických záchvatoch plynúcich zo straty preferencií stvára psie kúsky. Pôvodne som si myslel, že psychopatom v NR SR je len Matovič. Mýlil som sa, úspešne mu totiž konkuruje Andrej Danko, keď si z Národnej rady robí Národnú srandu a používa výrazy, ako napríklad „cigánečka, či je mi na grc“ zo stratifikácie nemocníc. Dôkazom toho je tiež avizované predloženie deviatich návrhov zákonov. Rozoberať ich by bolo stratou času, sú totiž okrem jedného absurdné a na hranici zdravého rozumu.

Ak sa vôbec o niektorom z nich dá diskutovať, tak to je jedine návrh na vytvorenie ministerstva cestovného ruchu a športu. Aj tu však zavádza, keď tvrdí, že to nebude mať dopad na štátny rozpočet, pritom to bude stáť niekoľko desiatok miliónov eur. Ďalšie návrhy sú jasným populizmom, dokonca až  ríše rozprávok. Napríklad –zakázať zákonom priväzovanie psov na reťaz, – umožniť duchovným v armáde ne-nosiť zbraň /je ich asi zo desať?/, –zakázať reklamu na interrupcie /videl ju vôbec niekto?/, –zaviesť trestný čin propagácie pedofílie /už teraz je to postihnuteľné/, –umožniť obchodným reťazcom darovať drogistický tovar /to je mi už len veľká pomoc, ak niekto nemá na obživu/, –zavedenie možnosti podnikových bytov /kto im v tom teraz bráni?/ a umožniť kolektívnym športovcom mať živnosť. Vážne je, že je tam aj jasne korupčný návrh, ktorý má ako vždy, keď niečo SNS predkladá, uspokojiť sponzorov SNS, a to, zvýšiť limit pri zjednodušenom verejnom obstarávaní na internáty a nemocnice zo 70 tisíc na tri milióny euro!

Znovu sa tak môžeme presvedčiť, že SNS sa nestará o riešenie relevantných problémov občanov, ale vydiera koaličných partnerov a predkladá nezmyselné návrhy. Dôkazom toho, o koho mu ide, je návrh na 15 %-nú daň pre podnikateľov, a nie zníženie daní pre pracujúcich, kde len Most-Híd presadzuje smiešne zníženie odvodov približne o osem eur mesačne.

Danko otvára i ďalšie kontroverzné a pre spoločnosť nepodstatné témy, ako sú interrupcie, ktoré mimochodom dlhodobo klesajú. Obchádza i rokovací poriadok, keď to chce zahrnúť do už tvorených zákonov. Okrem iného tam chce mať pred interrupciou povinné počúvanie tlkotu srdca matkou či emotívne obrázky, to všetko s možným dopadom na psychiku a zdravie matky, tým i dieťaťa.

V tom sa veľmi podobá na program Progresívneho Slovenska, Spolu a Za ľudí len s tým rozdielom, že im preferencie stúpajú a SNS klesajú. Navyše, po nástupe Harabinovej strany Vlasť mu môžu voliči zlomiť väzy.


Z ľúbivých rečí a sľubov sa nenajeme
 

Občania by si mali všímať, ako sa s blížiacimi voľbami správajú všetky politické strany. V nedeľných reláciách nám politickí zúfalci, ako Matovič, Sulík, Danko i Truban, prakticky ukázali, ako to s nami myslia. Výnimkou bol len realistický Béla Bugár.

Podstatu politiky väčšiny najmä opozičných strán vyjadril Matovič výzvou „nestrašme ľudí“. Inak povedané, nehovorme im pravdu o našich skutočných zámeroch. Zrazu chcú byť staré i nové strany sociálne, demokratické, prosto všeľudové. Zaujímajú sa o občanov, sľubujú vyriešenie všetkých problémov, zrazu im ide o kresťanov, Rómov i o maďarských spoluobčanov, dokonca i o odborárov. Aké dojemné. Život nás však presvedčil, že po voľbách z toho nebude platiť vôbec nič. Preto by sme sa mali rozhodovať nie na základe pekných rečí, ale skutkov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984