Trump prijal Kimov gambit strelcom

Počet zobrazení: 3831

Encyklopédie sa všeobecne zhodujú v názore, že gambit je otvorenie šachovej hry, v ktorej hráč obetuje pešiaka, zriedkavo aj figúru, aby získal náskok vo vývoji síl alebo pozičnú výhodu. Nemožno pochybovať, že severokórejský vodca Kim Čong-un sa rozhodol využiť túto formu otvorenia hry na politickej šachovnici s jasným cieľom – stať sa všeobecne akceptovaným a premeniť výsledok stretnutia na neskorší úspech. Neviem, nakoľko americký prezident Donald Trump ovláda šachovú hru, ale v každom prípade mal dve možnosti. Druhou by bolo odmietnuť ponúkaný lákavý gambit v podobe odstránenia nukleárnych zbraní KĽDR a namiesto toho rozvinúť vlastnú hru, v ktorej by uplatnil silu a partner by nemal žiadnu pozičnú výhodu. To, že prijal ponúkaný gambit, znamená, že urobil významný krok na odstránenie posledného ohniska studenej vojny, ale zároveň znepokojil tých, ktorí by chceli, aby USA rokovali so Severnou Kóreou zásadne z pozície sily.

trumpcesta41600.jpg  Kresba: Ľubomír Kotrha

Nemožno pochybovať o tom, že singapurský hotel Capella sa zapíše do histórie ako miesto, kde sa uskutočnil prelomový samit najvyšších predstaviteľov USA a KĽDR. Význam tohto stretnutia podčiarkuje navyše aj fakt, že obaja štátnici, ktorí si 12. júna pred kamerami celého sveta tak srdečne potriasali ruky,  tľapkali sa po pleciach a navzájom si lichotili, iba pár týždňov predtým sa častovali nevyberanými nadávkami. Nie je to teda dávno, čo sa hovorilo o možnom ozbrojenom konflikte na Kórejskom polostrove. Teraz chcú obe krajiny zabudnúť na minulosť a začať novú kapitolu vo vzájomných dejinách.

Ešte ani neuschol atrament na velikášskom a hranatom Trumpovom podpise (grafológovia vedia svoje), a už sa ozvali kritické hlasy na jeho adresu, že deklarácia je všeobecná a málo konkrétna a že vychádza v ústrety Kimovi. Tu treba pripomenúť starú čínsku zásadu, že na začiatku aj tej najdlhšej cesty je prvý, jednoduchý krok. A ten práve urobili najvyšší predstavitelia oboch krajín. Jediným konkrétnym údajom v podpísanom vyhlásení je snaha urobiť bodku za minulosťou v podobe návratu ostatkov amerických vojakov, ktorí padli alebo boli zajatí v kórejskej vojne. Je tam zároveň všeobecný prísľub denuklearizácie polostrova a bezpečnostné záruky zo strany USA, že KĽDR nestihne osud podobný Iraku a Líbye, ktoré doplatili na to, že sa zbavili zbraní hromadného ničenia. Viacej prezradil samotný Trump na tlačovej konferencii po skončení samitu, keď vyhlásil, že existujúce embargo prestane platiť, keď sa začne preukázateľná likvidácia severokórejského jadrového arzenálu. Zároveň dodal, že súčasťou procesu bude aj skončenie vojenských cvičení na juhu polostrova, ktoré tak vytrvalo kritizovala KĽDR. To iba potvrdzuje, že ide naozaj o siahodlhý proces, na začiatku ktorého musia byť prejavy dobrej vôle na oboch stranách doplnené o normalizáciu vzájomných vzťahov a korunované podpisom mierovej zmluvy oboch kórejských štátov.

Obaja štátnici sa stretli nielen na plenárnom rokovaní delegácií oboch krajín, ale ešte predtým mali naplánovaný rozhovor „medzi štyrmi očami“, ako sa zvykne označovať stretnutie, ktorého obsah nebýva zverejňovaný. Málokedy to býva naozaj rozhovor iba samotných štátnikov, lebo aj v tomto prípade boli prítomní dvaja tlmočníci. Lenže, po podpise záverečného dokumentu sa Trump s Kimom odobrali dlhým koridorom na obvode hotela a kamery zaznamenali, ako sa medzi sebou intenzívne rozprávajú. Vzhľadom na informácie, že Kim študoval pod nepravým menom vo Švajčiarsku, a to dokonca v anglickej internátnej škole, tak tlmočníka istotne nepotrebovali. O to intenzívnejšie sa teraz budú objavovať dohady, na čom sa obaja dohodli, keď ich nikto nekontroloval. 

Možno predpokladať, že do procesu zmien sa budú chcieť zapojiť aj ďalšie krajiny, ktoré v minulosti tvorili šestku štátov zainteresovaných na usporiadaní pomerov v regióne. Mám na mysli Čínu, Rusko, Japonsko a Južnú Kóreu. Ich cieľom bude predovšetkým čo najskoršie zrušenie embarga a účasť na modernizácii severnej časti polostrova.

V súvislosti s kritikou samitu sa patrí spomenúť aj postoj Iránu, ktorý poukázal na nedôveryhodnosť Donalda Trumpa, lebo iba niekoľko týždňov predtým vyhlásil, že Washington,  napriek protestom ostatného sveta, odstupuje od jadrovej dohody s Teheránom. Navyše, bezprostredne pred samitom v Singapure stiahol Trump svoj podpis pod dohodu lídrov krajín G-7. Treba priznať, že ani samotný prezident USA si nie je istý, ako sa to všetko nakoniec skončí napriek sľubnému začiatku. Počas záverečnej tlačovej konferencie vyhlásil: „Možno sa o šesť mesiacov postavím pred vás a poviem, že to nevyšlo.“ Následne s otvorenosťou neobvyklou pre politikov dodal: „Nie, to neurobím, to si vymyslím nejakú výhovorku a nepriznám to.“

Krátka história vzťahov Donalda Trumpa s KĽDR už obsahuje početné takéto excesy. Nie je to dávno, čo celému svetu ukazoval list práve zaslaný Kim Čong-unovi, že samit sa nebude konať, lebo ho rozladilo jedno nelichotivé vyhlásenie KĽDR. Následne sa po ohlásenom zrušení samitu ukázalo, že oba kórejské štáty už nepotrebujú na svoje zbližovanie súhlas Washingtonu. Stačilo, aby sa v médiách objavili zábery z prekvapujúceho ďalšieho stretnutia  Kim Čong-una s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom v demilitarizovanej zóne koncom mája. Kórejskí lídri sa na záberoch tak objímali a pusinkovali, že Trump opäť nečakane zmenil svoje rozhodnutie. Zrejme si uvedomil, že rozbehnutý vlak zbližovania Severu s Juhom sa už nedá len tak ľahko zastaviť. A to nepochybne ovplyvní aj ďalší vývoj na Kórejskom polostrove. 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984