Trikrát operné premiéry

Bratislava, Banská Bystrica, Košice
Počet zobrazení: 3139

rozpravka_o_stastnom_konci.jpgMájové premiéry v slovenských operných divadlách sa začali v Opere SND na rozhraní apríla a mája uvedením detskej opery Rozprávka o šťastnom konci slovenského skladateľa Petra Zagara. Ten prijal ponuku, aby rozšíril v bratislavskej opere existujúcu tendenciu umeleckého pôsobenia na mladého diváka, z ktorého by sa raz mohli či mali stať pravidelní návštevníci tohto náročného hudobno-divadelného druhu. Zagar sa nevybral po nevyšliapaných chodníčkoch. Pri komponovaní sa inšpiroval hudbou klasicizmu, osobitne nielen v hudobnom poňatí, ale aj v deji a charakteroch viacerých postáv Mozartovou Čarovnou flautou. Jeho hudba je melodická a narába s číslovaným charakterom hudobného toku používajúc predohru, árie, dvojspevy, trojspevy či ansamble a tanečné výjavy. K tomu za pomoci libretistu Daniela Heviera okrem veršovačiek pridáva humanistické posolstvo. A práve tu tkvie problematickosť tohto diela. Na premiére bolo hľadisko plné rodičov s deťmi predškolského veku, ktoré ono posolstvo o víťazstve dobra môžu len ťažko pochopiť, nehovoriac o tom, že im okrem veku v tom bráni aj slabá (v niektorých prípadoch však zákonitá) zrozumiteľnosť textu. Pre nich zostáva najatraktívnejšou zložkou diela vystúpenie  športových akrobatov-parkuristov spolu s mimoriadne farebnou, detsky naivistickou scénou Diany Strauszovej. Inscenáciu režíroval Svetozár Sprušanský, dirigoval  Dušan Štefánek a v budúcnosti by mala byť určená deťom nižších ročníkov základných škôl.

sedliacka_cest_komedianti.jpgV dňoch 24. a 25.mája sa v Štátnej opere Banská Bystrica uskutočnili dve premiéry najznámejších diel talianskeho verizmu – Mascagniho Sedliackej cti a Leoncavallových Komediantov. V tomto prípade ide o často spoločne uvádzané opery, ale Bystričania hrajú prím  aj v premiérovaní dosiaľ neuvádzaných diel Mascagniho (Silvano, Priateľ Fritz). Proti tradícii ako inscenovať veristické dvojičky sa teraz postavila na slovenských javiskách debutujúca mladá režisérka Zuzana Fischerová. Názov slávnej hry Luigiho Chiarelliho Maska a tvár akoby preniesla nielen do Komediantov, kde je tento protiklad imanentne prítomný, ale aj na prvú operu večera. Základnými atribútmi jej réžie však bola nahradenie popisného realizmu tradične chápaného ako jediná možná cesta stvárňovania brutálnych príbehov z talianskeho juhu divadlom pohybu a fantázie. Zbor sicílskych žien v úvode Sedliackej cti sa viac ponášal na starodávny obrad kňažiek a jednotné scénické riešenie namiesto malebného námestíčka s kostolíkom tvoril len zadný kazetový a mobilný horizont bohato využívaný na herecké akcie. Ešte väčšiu váhu mala pohybová zložka v Komediantoch, kde k akrobacii inklinujúci pohyb masiek tvoril protiklad ku krvavému riešeniu manželskej nevery. Množstvo nápadov a symbolov by sa však žiadalo trocha viac utriediť, aby ich kolotoč nezatlačil do úzadia hudobnú zložku inscenácie. Hudobné naštudovanie malo najmä v prípade Mascagniho opery výbornú úroveň vďaka dirigentovi Igorovi Bullovi, skúsenej sopranistke Jolane Fogašovej a jej v Banskej Bystrici častému talianskemu partnerovi tenoristovi Paolovi Lardizzionemu. Aj ostatní účinkujúci odviedli spoľahlivé výkony (Šimon Svitok a Jarmila Balážová). Čosi slabšia bola spevácka úroveň v Komediantoch, zrejme aj pre indispozíciu hosťujúceho tenoristu Valtera Borina, takže vyššiu kvalitu zachraňoval len Zoltán Vongrej ako intrigánsky Tonio. Kvalitné výkony možno očakávať aj od spevákov druhej premiéry. Zbor spoľahlivo pripravila Iveta Popovičová, pričom v Komediantoch ho réžia vrátila zo štylizovaných do pôvodných realistických polôh.

V rovnakom termíne v Opere ŠD Košice mala premiéru opera Samson a Dalila od známeho a všestranného skladateľa Camille Saint-Saensa. Predtým sa hrala v Košiciach v roku 1970 (v SND  len v roku 1927) a hoci vo svete sa občas uvádza, u nás je úplne neznáma, azda s výnimkou árií zvodnej Dalily. Biblický príbeh z vojny Židov a Filištíncov má dosť peknej hudby, ale málo dramatických situácií. Po pomalom prvom dejstve s prevahou jednohlasných a od gregoriánskeho chorálu odvodených zborov Židov sa konečne opera i jej košická inscenácia začne rozbiehať. Na scénickom riešení Adély Hajduovej zaujme hlavne jeho jednoduchosť a funkčnosť. Hoci kostýmy Petra Čaneckého sú ladené historicky, už od počiatku režisér Roman Polák naznačuje, že mu nejde len o vyrozprávanie biblického príbehu. Malá suita filištínskych vojakov od začiatku pripomína dnešné súkromné armády alebo jednotky na potlačovanie demonštrácií. Ďalším aktualizačným momentom je scéna, v ktorej po porazených Židoch zostanú na javisku len ich topánky a záverečná orgia víťazných Filištíncov v známom tanečnom baccanale i následnom zbore evokuje bezuzdnú dekadentnú zábavu dnešnej smotánky s viacnásobným miešaním pohlaví. Napokon aj erotika v rozhodujúcom výjave diela prekročila niekdajší náznakový prístup avšak bez toho, aby pôsobila vulgárne.

Dirigent Peter Olos sa musel vyrovnať s meniacim sa štýlom skladateľovej hudby v priebehu predstavenia, pričom ako najvydarenejšie mu vyšli dramatické zvádzanie Samsona Dalilou a v strhujúcom tempe gradovaný  záver opery. Na druhej premiére Samsona stvárnil maďarský tenorista Béla Gippert Turpinszky. Part zvládol bez viditeľnejších problémov, no neoslnil ani farbou ani volúmenom svojho tenora. Mladá Alena Kropáčková v náročnej úlohe Dalily (s troma pôsobivými áriami, dramatickým duetom so Samsonom a výstupom v poslednom dejstve) dokázala dostať do svojho speváckeho i hereckého prejavu potrebnú zvodnosť a vo vysokej polohe jej ešte skôr lyrický mezzosoprán znel úderne a účinne. Drsnejší vokálny prejav charakterizoval výstupy predstaviteľov Filištíncov Lukasza Motkowicza a Mihálya Podkopájeva. V náročnej a dlhej tanečnej scéne príslušníci tanečnej skupiny Atašé  svojím až barbarským a erotikou nabitým tancom vytvorili účinný protiklad k askéze Židov.

Najväčšou devízou košickej inscenácie Saint-Saensovej opery je azda jej režijný výklad vďaka ktorému ((spolu s najpôsobivejšími vokálnymi číslami diela) divák si nielenže užije pekného spevu, ale sa môže aj zamyslieť nad zákrutami ľudským vášní a ľudských dejín. Aj dnešná spoločnosť by potrebovala svojho Samsona, ktorý by sa vedel postaviť proti arogancii zla.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984