Tom a Jerry „in vivo“…
nedeľa 11. máj 2014
Ako deti sme sa až bolestne tešili na svätojánsky týždeň. Vtedy k nám prišli kolotoče a strelnice. Bolo veselo. Utkvelo mi z tých čias v mysli jedno dômyselné zariadenie: Plechové figúrky zápasníkov, ktoré sa dali s rachotom do pohybu, keď ste ich zasiahli zo vzduchovky. – Neskôr som pochopil, čo na tom bolo také fascinujúce: Zápasníkov bolo treba najprv zastreliť, až potom zápasili.
William Hanna a Jospeh Barbera urobili z toho v polovici 20. storočia hollywoodsky civilizačný princíp: Toma a Jerryho držia pri živote kadencie katastrof. Vynaliezavosť, ako toho druhého zniesť zo sveta, nemá hraníc. – A práve to (politickým jazykom povedané: permanentný atentát) im umožňuje znovu a znovu začínať od začiatku.
Smrteľník takúto možnosť rozhrešenia nemá. Sledujúc televízne obrazy z víkendu v ukrajinskom Mariupoli mi to došlo. Jednoznačná, až kosti drviaca logika dejín: Kráčate, ako po iné dni, mestom a ktosi vám strelí do hrude. A svet je potom bez vás čistejší. V umení sa tomu hovorí práca s detailom. Sun-c’: Umenie vojny (5. storočie pred našim letopočtom).
A je tu ešte jeden rozmer: Snaha po rýchlosti, stále viac konských síl (skrutka zaoceánskeho tankera ich dostáva údajne 10 000) zbavila nás prirodzeného zmyslu pre čas. V starom Grécku mal čas dve dimenzie: kairós (platnosť chvíle) a chrónós (zmena). Takýmto jazykom nebolo možné zastierať zločiny menom pokroku.
Komiks Tom a Jerry, to je, aj pri najprísnejšom pedagogickom pohľade, ešte stále logika detského údivu.
Pokrok, to je logika vraždy.
Čarovné motto britskej televízie Channel 4: „Premárnili ste život v presvedčení, že platia pravidlá. Nijaké nie sú!“
Bohorovnosť fašistickej chunty v Kyjeve dáva týmto slovám za pravdu. Alebo sa znovu ukázalo, komu slúži Súdny dvor v Haagu?