Tma na konci tunela

Resumé slovenských parlamentných volieb 2016
Počet zobrazení: 4517

Tento text je predovšetkým odpoveďou na prosbu mojich zahraničných priateľov o stručný komentár k posledným slovenským parlamentným voľbám. Vôbec som nemal v pláne komentovať ich verejne pre tento časový odstup. Z rovnakého dôvodu sa musím čitateľovi vopred ospravedlniť za množstvo všeobecne známych informácií, kvôli čomu som bol donedávna rozhodnutý text na Slovensku nepublikovať.

Nakoniec som však nadobudol presvedčenie, že by sme sa mali všetci seriózne zamyslieť aspoň nad jeho záverom. Áno – publikovať celý článok kvôli jednej pasáži nevyzerá veľmi rozumne, ale lepší spôsob, ako sa s myšlienkou v nej obsiahnutou podeliť, nepoznám.

Predvolebné očakávania


Nemalo sa konať žiadne volebné prekvapenie. Prieskumy verejnej mienky, domáce a zahraničné médiá, ale aj politológovia predpovedali síce nižší, no stále presvedčivý zisk volebných hlasov pre vládnu stranu.

kotleba1.jpg Kresba: Ľubomír Kotrha

Diskutovalo sa tak najmä o podobe budúcej vlády Smeru, na ktorú mali mať rozhodujúci vplyv predovšetkým preferencie SNS, KDH a strany Sieť. Existovala tiež určitá nádej pre pravicu v podobe zlepenca – terminus technicus zavedený premiérom Ficom pejoratívne pomenúvajúci koalíciu strán s rozdielnymi politickými hodnotami, no spoločným cieľom vládnuť.

V podstate sa neočakávalo iné, než mierne posilnenie opozície na úkor vládnej strany. Volebné výsledky však nakoniec vykreslili úplne inú realitu.

Výsledky


Smer prepadol viac, než sa čakalo. Kým vo voľbách 2012 získal rekordných 44,41% hlasov, teraz spadol pod hranicu 30% (hlasovalo zaň 28,28% voličov). Naopak, liberálna SaS posilnila zo 6,66% na 12,10% a konzervatívci z OĽaNO dosiahli 11% oproti predošlým 8,55%. Výrazný úspech zaznamenala SNS. Táto, ešte pred voľbami mimoparlamentná strana, sa po posledných voľbách teší z priazne 8,64% voličov.

Pred voľbami by tiež málo kto hádal, že sa do parlamentu nedostane jedna z najstabilnejších politických strán Slovenska: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Aby prekvapení nebolo málo, strana Sieť, do volieb považovaná za najsilnejšiu pravicovú stranu, len tesne prekročila prah zvoliteľnosti zo ziskom 5,6% hlasov. Aj Most-Híd veril v lepší výsledok, než je 6,5%.

Naopak, svoju spokojnosť s volebnými výsledkami neskrýva milionár Boris Kollár, ktorý je známy tým, že deväť detí splodil s ôsmimi rôznymi ženami. Svoju stranu výstižne pomenoval Sme rodina a hoci ju založil len 4 mesiace pred voľbami, hlasy jej odovzdalo 6,6% voličov.

Šok volieb som ponechal nakoniec. V roku 2016, prvýkrát od roku 1945, zasadá do slovenského parlamentu strana, ktorej členovia sa netaja svojimi sympatiami k Hitlerovi, slovenskému fašistickému štátu, neskrývajú rasistické a xenofóbne názory. Výsledok 8% pre Kotlebovu Ľudovú stranu naše Slovensko (ĽSNS) nie je pritom zanedbateľný.

Porovnanie výsledkov volieb do NR SR v roku 2016 s výsledkami z roku 2012

volby_2016.png

volby_2012.png

Čo sa vlastne stalo?
 

Príčinu nepresných predvolebných odhadov treba vidieť vo vysokej miere voličov rozhodujúcich sa na poslednú chvíľu a dvojtýždňovom moratóriu na predvolebné prieskumy, pričom nečakaná vysoká volebná podpora ĽSNS môže spočívať aj v neochote opýtaných informovať o svojej podpore tejto strany v predvolebných prieskumoch.

Väčšina politických analytikov sa zhoduje, že za oslabením vládnej strany a posilnením jej najväčších kritikov (SaS a OĽaNO-NOVA) stojí:

  1. Venovanie väčšej pozornosti vlády utečeneckej kríze než domácej politike
  2. Rozdiel medzi prezentovanými úspechmi vlády, hospodárskymi a sociálnymi ukazovateľmi a ich reálnym dopadom na obyvateľstvo
  3. Očividné prepojenie vlády skôr s podnikateľskou vrstvou než bežnými občanmi

Premiér osobne hovorí o únave politického materiálu (voľby vyhral už tretí krát po sebe), svoju úlohu zohralo aj vedenie predvolebnej kampane, ktorej súčasťou sa stali protivládne protesty učiteľov a zdravotných sestier.

Príčin nečakaného úspechu neštandardných strán, predovšetkým však ĽSNS, existuje podľa analytikov hneď niekoľko. V prvom rade poukazujú na regionálne rozdiely a stále vysokú mieru nezamestnanosti. Jej celková hodnota presahuje 10%, niektoré okresy však evidujú viac než 20 % nezamestnaných. Prieskumy tiež poukazujú na stratu dôvery voličov v štandardné strany riešiť ich problémy. Pátranie po príčinách úspechu ĽSNS prinieslo znepokojujúce zistenia týkajúce sa úrovne historických poznatkov slovenskej mládeže, za čo nesie vinu i bagatelizovanie fašistických zverstiev v samotnom vyučovacom procese. 

Toto odhalenie v kombinácii s frustráciou slovenského voliča, nízkou životnou úrovňou v chudobných regiónoch, s prirodzeným sklonom mladých k hľadaniu radikálnejších riešení dáva čiastočnú odpoveď i na prvý pohľad nepochopiteľné úspechy ĽSNS v obciach, obyvatelia ktorých sa za druhej svetovej vojny stali obeťami najbrutálnejších masakier v celej histórii slovenského národa. Napríklad v obci Ostrý Grúň, ktorú v januári 1945 protipartizánske jednotky vypálili po tom, čo povraždili väčšinu obyvateľov vrátane žien a detí, získala ĽSNS takmer 17% hlasov – dvojnásobok celoslovenského priemeru.

Pohľad zľava
 

Pri kritickom pohľade na politické spektrum nového slovenského parlamentu ako prvé zarazí absencia ľavicového politického subjektu. Smer, hoci presadzuje najsociálnejšiu agendu, za taký považovať nejde. V prvom rade pre uprednostňovanie pragmatických a populistických krokov pred realizáciou jasnej prosociálnej politiky. V druhom rade preto, že po spojení so stranami Most-Híd a Sieť Smer Ficom predtým tak zosmiešňovaným zlepencom stráca podstatnú časť aj zo svojej stredoľavej orientácie.

Posledné voľby, v ktorých mala svoje zastúpenie radikálnejšia ľavica, sa konali v roku 2002. Aspoň tak bola kedysi vnímaná Komunistická strana Slovenska, ktorá v nich získala 6,33% voličských hlasov. Dnes ide o marginálny politický subjekt ovládaný úzkou skupinou neodvolateľných ľudí. Za 14 rokov sa im podarilo cielene zredukovať členskú základňu strany z 22 000 na 1 000 členov, z ktorých je prevažná väčšina v dôchodkovom veku. Skupine sa rovnako úspešne podarilo zlikvidovať mládežnícku organizáciu.

Táto, na prvý pohľad vnútorná záležitosť jedného politického subjektu má na slovenskú spoločnosť nezanedbateľný dopad: komunisti mávali veľmi dobre organizovanú a širokú členskú základňu, ktorá najmä v chudobných regiónoch dokázala plniť nielen politickú, ale aj sociálnu, vzdelávaciu a kultúrnu úlohu. Jej odchod znamená odovzdanie tohto obrovského priestoru so stovkami tisíc frustrovaných ľudí do rúk fašistom.

kss_vs_lsns.png
 

Je náprava možná?
 

V strednodobom horizonte určite nie. A aj z dlhodobého hľadiska je ťažké byť optimistom. Povolebná situácia Slovenska je totiž výsledkom dlhodobo zle nastaveného systému – či už politického, vzdelanostného alebo hodnotového. Systému, v ktorom sa do parlamentu majú najväčšiu šancu dostať politickí podnikatelia a kriminálnici. Systému, v ktorom si študenti mýlia holokaust s výrubom stromov a meno prezidenta fašistického slovenského štátu spájajú s futbalom. Systému, ktorý mladých učí čítať a počítať, nehovorí im však nič o príčinách a dôsledkoch chudoby  či priepastných hospodárskych a sociálnych rozdieloch medzi ľuďmi všeobecne.

Pokiaľ neuzrie svetlo sveta politický subjekt schopný zmeniť tento systém, bude vplyv kombinácie frustrovaný volič + nezáujem politických strán o jeho problémy + voľná ruka pre extrémnu pravicu v našej spoločnosti čoraz citeľnejší.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Andrej Sablič
#1
Andrej Sablič
20. marec 2016, 08:06

Podľa mňa voľby dopadli dobre! Z minima ktoré mal Slovenský ľud k dispozícii dosiahol maximum. Naviac, nemáme nielen my ale ani svet. Vzhľadom na stagnáciu vedeckého poznania (ultraľavicového) nemožno očakávať zázraky. Je predpoklad, že ľavo-pravá vláda udrží rozumné status quo. Zmena za každú cenu by mohla za súčasného stavu poznania priniesť len chaos a rozvrat rovnako ako rozvrat socializmu a návrat kapitalizmu po roku 1988.

Zmenil by som len: „Pokiaľ neuzrie svetlo sveta politický subjekt ...“ na „Pokiaľ neuzrie svetlo sveta vedecká analýza súčasnej spoločnosti, pozor na veľkohubé sľuby zľava i sprava!“

Obrázok používateľa J.Vilem
#2
Ján Vilém
05. apríl 2016, 10:03

Dobrý deň, pán Frič,

gratulujem k vydarenému článku, jeho záver stál určite za zverejnenie.

Zaujímala by ma jedna vec súvisiaca s posledným grafom - korelácia vzostupu ĽSNS a poklesu KSS.

1. Z akého zdroja ste čerpali?

2. Vzhľadom na uvedené roky ide zrejme o volebné výsledky v parlamentných voľbách, je tak? Metie ma trochu spojenie "volebné preferencie".

Ďakujem za upresnenie a želám všetko dobré.

J. Vilém

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984