Reklama
Reklama

Tichá väčšina
Čapice

Nezabudnuté verše
Počet zobrazení: 1058
jan_simonovic_120.jpgBáseň Tichá väčšina doručil básnik do redakcie 29. septembra 1989. V Novom slove vyšla 12. októbra 1989. Básnik ju zaradil do svojej zbierky Krk ľalie, ktorá vyšla v roku 1993. Tam je datovaná v júli 1989.

Báseň Čapice je z tej istej zbierky, nie je datovaná, je však z nej zrejmé, že ju napísal už po roku 1989.


Tichá väčšina


My, tichá väčšina,
vyrábame všetko, čo je v obchodoch,
dorábame všetko, čo je na stoloch,
netúžime po zadúšajúcom bohatstve
ani nevieme, čo je zadúšajúce bohatstvo
žijeme svojim rodinám
 a svojim kamarátom
svojim uliciam a dedinám
ustatí po dennej práci
hráme mlčky karty, márnime čas
v meškajúcom vlaku i v pokazenom autobuse
skade vidno krásne vlnenie a šíre počínanie
slovenskej zeme.

My, tichá väčšina
máme nadovšetko radi pekné ženy
čakajúce nás vyumývané z vlastnej lopoty
ako práve narodené vo vani
pri ktorých naše tvrdé ruky
menia sa na bábiky
smiešne nám zlatnú ústa, kde sa zľahka tmolia
divé mäkké slová
kypíme láskou doma v spálňach,
našich pracovniach.

My, tichá väčšina
rozumieme, že by bolo treba od zajtra piecť lepšie rožky
že by bolo treba vyrábať kvalitnejšie práčky
nevziať si domov ani kladivo,
ani vrták, ani kliešte
a načas chodiť do roboty
v presnom vlaku a dobrom autobuse,
ale vari treba od zajtra aj rozumnejšie úradovať
a bez bakšišu operovať,
skladať krajšie pesničky
a písať lepšie knihy.

My, tichá väčšina
hromových hrdiel,
veľa nehovoríme,
ale vskutku veľa robíme
nemáme radi táranie ani ohováranie
všetkého, čo sme neľahko zložili v dielňach
a postavili na pažitiach,
že to nie je zlaté,
ba ani strieborné.

My, tichá väčšina
podporujeme demokraciu, samozrejme,
veď väčšinou v nej sme my,
väčšina.



Čapice


Pán môj, ktorý si šťastnejší odo mňa,
ešte vlani nás ukázali v tom istom televíznom prenose.
Žena si to všimla, lebo sme mali rovnaké čapice.

Tvoja čapica si zakrátko vyslúžila azda vitrínu,
kým ja tu otŕčam ufúľanú naničhodnicu.
S hlavou holou v tŕní pohľadov,
neúčastným hrdlom meliem žobrácku mantru,
ako ti žičím, aby sa ti plnila sýpka šťastia.

Daj mi aspoň päť korún,
alebo daj mi rovno desať korún,
daj z ruky do ústa, ktoré sme dvíhali na námestí,
ak dáš jednému,
akoby si dal ľudu Slovenska.

Daj na prilepšenie stravy
a na jedno pivo, zvykol som si naň
v prekliatej totalite,
môžeš pridať aj cigaretku.

Nehnevaj sa, ak som bezočivý,
ani ja sa na teba nehodlám hnevať.
Nebudem zo závisti tárať,
že sme mali rovnaké debilky,
ale daj mi aspoň na to pivo.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama