Reklama
Reklama

Test autom

Počet zobrazení: 1611

Áut je veľa, plochy málo, a tak treba „cálovať“. Plochy nepribudne, kto má na tri či štyri autá, má aj na „režimné“, a až tak to nezabolí ani vlastníkov jedného auta. Nič to nevyrieši, ale do kasičky pribudne, od chudobnejších viac, lebo je ich viac.

V Košiciach pri pokuse o „cálovanie“ dostal na frak primátor, bol z toho nie parkovací, ale politický problém. Lebofico. V Bratislave má tímový primátor celkom pokoj – pretože ho volila iná sorta a v inom množstve ako Richarda Rašiho v Košiciach. V našej súdobej liberálnej demokracii „na množství nehleďte“. Voľby vyhrávajú súdržné komunity, najlepšie, ak sú mienkotvorné. Čoraz menej ľudí chodí voliť, ich voľba je ukázať vztýčený prst. Tento ušomraný tlak však nikomu nestúpi na otlak, skôr naopak. Čím menej, ale dobre situovaných, tým lepšie sa dá oprieť o svoju získanú moc.

V starom Rakúsku bolo zavedené takzvané všeobecné hlasovacie právo, ale len pre ľudí, ktorí platili dane. Na začiatku minulého storočia si silný tlak priemyselných robotníkov vynútil rovné hlasovacie právo. Nikto im ho nepodaroval. Socialistické hnutie nevzniklo pri zelenom stole preto, že Viktor Adler chcel byť predseda. Vzniklo, lebo veľa robotníkov sa sústredilo okolo priemyselných centier a začali si svoju silu uvedomovať. Aj požiadavky.

Spisovateľ Stefan Zweig zaznamenal prelom: „Robotníci vystúpili s heslom, kde požadovali, aby sa prvý máj vyhlásil za sviatok pracujúceho ľudu. Po prvý raz chceli názorne predviesť svoju moc a masovosť. Rozhodli sa, že pôjdu v organizovanom sprievode do Prátru: v tejto krásnej širokej gaštanovej aleji sa v ten deň zvyčajne prevážali koče i ekvipáže aristokracie a bohatého meštianstva. Dobré liberálne meštianstvo stŕplo. Socialisti – toto označenie malo vtedy v Rakúsku a Nemecku akúsi krvavú teroristickú príchuť, tak ako predtým označenie jakobíni a neskôr boľševici… Nič sa však nestalo. Robotníci vpochodovali do Prátru v zovretých štvorstupoch aj so ženami a s deťmi, za pochodu spievali Internacionálu, ale deti, ktoré prvý raz vstúpili do ,noblesnej‘ aleje, zanôtili v krásnej zeleni bezstarostné školské piesne. Nikomu nenadávali, nikoho nezbili, nezovrela sa ani jediná päsť.“

Socialisti stiekli z kože, pretože nemajú svoju sociálnu základňu. Kto je dnes proletariát a kto by ho mal a chcel tvoriť? Strany dnes nevznikajú preto, že cítia tlak „zdola“, vznikajú zhora, dobre finančne zabezpečené, dobre zosieťované a dobre mienkotvorne živené. Budúcu slovenskú prezidentku reálne volilo len 24 percent obyvateľov. Politické strany sa riadia ako firmy, Andrej Babiš to rozbalil bez rozpakov. „V demokraciách nerozhodujú väčšiny, ale intenzívne menšiny, ktoré majú nápad, energiu, ľudí a peniaze,“ napísal trefne Martin Luterán.

Parkovanie v Bratislave je politický test – a funguje. Nie že by sa nešomralo, ale „krčmové reči“ nikdy žiadnu moc neohrozili. Kým bude tá štvrtina rozhodujúcich hlasov na tej pravej strane, dovtedy to bude v suchu, aj keby na chleba inde nebolo.

(Text vyšiel v Pravda.sk 25. 4. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama