Reklama
Zľavy na reštaurácie v Bratislave
Reklama

Televízny koronavírus II.

Počet zobrazení: 2519

To, čo sa už niekoľko dní  deje na televíznych obrazovkách, je slovami klasika „hluboké nedorozumění“... alebo podľa mňa presnejšie – úplné nepochopenie televízneho špecifika. Napríklad včera – moderátor hlavných večerných správ Viliam Stankay stojí sám v spravodajskom štúdiu, no divákom sa prihovára s rúškom na tvári. Nariadil to tak vnútorný príkaz vedenia RTVS, ktorým, pochopiteľne, manažment sleduje ochranu zamestnancov, no tiež viditeľný príkladný signál verejnosti k dodržiavaniu sprísnených predpisov počas mimoriadneho pandemického stavu. Samozrejme, že i toto rozpútalo množstvo diskusií, kritiky aj protichodných názorov. Do RTVS chodí denne tisíce názorov, ďalšie je možné prečítať si na sociálnych sieťach alebo aj v diskusiách pod článkami rôznych médií. Najhoršie sú tie nenávistné a anonymné, v ktorých sa niekoľkí zakomplexovaní diváci (zatvorení v domácej karanténe) potrebujú  iba „slušne“ chrapúnsky odreagovať.

stankay.jpg
Fotozdroj: rtvs.sk

Dá sa povedať, že olej do ohňa prilial zabávač Oliver Andrásy, ktorý dlhé roky pôsobil v komerčnej televízii Markíza. Na kolegov sa obrátil kontroverzne. Aby nenosili rúška! „Prosím všetkých kolegov-moderátorov, aby nebláznili a pri moderovaní a rozhovoroch v tv štúdiu nepoužívali rúško. Vyzerá to príšerne a to už nehovorím o tom, že ja im vôbec nerozumiem, lebo nevidím ústa. V teréne s cudzími ľuďmi, dajme tomu, ale v štúdiu nie. Pripadá mi to ako hrozná nadpráca,“ tvrdí Andrásy. Webový portál Topky, ktorý to uverejnil aj s reakciami, urobil i anketový prieskum, podľa ktorého z 3 195 odlovených sa drvivá väčšina, 2 733 ľudí, vyjadrila jasne za moderovanie s rúškami, iba 462 opýtaných má odlišný názor. Aj v RTVS sa v elektronickej pošte objavilo zopár pochvalných mailov oceňujúcich príkladnosť. Sám moderátor Stankay rešpektuje nariadenie, hoci sa s takýmto účinkovaním asi nie úplne stotožňuje. Úprimne si povzdychol : „Verte mi, v rúšku sa pracuje a teda aj hlási otrasne. Iste si to viete predstaviť“... Tak ako on, ja si tiež vážim najviac odbornú diskusiu a otvorenú výmenu názorov na vec aj k zložitým otázkam. Môj bývalý kolega, špecialista v oblasti televíznej produkcie Jozef Foltýn, žijúci v Rakúsku, sa pod svoj názor do redakcie spravodajstva verejnoprávnej televízie podpísal. A keďže aj mňa zapojil priamo do odbornej debaty, dovolím si časť z jeho riadkov zverejniť. „Hovorím plynule šiestimi jazykmi, a tak som si postupne pozrel spravodajstvo ZDF, ARD, ORF, CNN, BBC, RAI, France1 i Al Jazeera (English), kde robí korešpondentku moja dcéra. Ani v jednej z nich nemali moderátori a redaktori na tvári rúško. Natíska sa mi kľúčová otázka môjho obľúbeného románového hrdinu Yossariana (Hlava XXII): ,Som idiot ja a všetci ostaní sú normálni alebo je to naopak?´“

Súhlasím s ním a patrilo by sa túto dôležitú vec riadne vyjasniť. Nechcem a nebudem teoretizovať o poslaní moderátora, o význame a najdôležitejších zložkách jeho slovnej aj neverbálnej komunikácie a vyžarovania osobnosti v obraze. V tom je zásadný rozdiel medzi rozhlasom a televíziou. Viem sa vyrovnať (hoci s ťažkým srdcom) s rúškami v reláciách magazínového typu ako „Dobré ráno“(na ČT2), „Dámsky klub“ alebo v diskusnej relácii „O 5 minút 12“, v ktorých účinkuje viacero moderátorov, hostí, respondentov, rôznych ďalších účinkujúcich a kde sa v štúdiu aj pred ním počas vysielania pohybuje množstvo televíznych pracovníkov rôznych profesií. Podporné a súhlasné stanovisko mi k tomu zaslali moji priatelia – bývalí kolegovia a excelentní televízni režiséri Ladislav Pilz, Emil Preisach i František Trutz. Paradoxne sa však v RTVS denne vysielajú vedomostné a zábavné relácie bez rúšok. Napríklad „Duel“ s Gregorom Marešom a dvoma súťažiacimi v súboji vedomostí a relácia „5 proti 5“ s Andrejom Bičanom a dvoma päťčlennými rodinami stojacimi proti sebe. Navyše so živým publikom (komparzom) v ateliéri!

Dnešné moderné spravodajské štúdia sú však zväčša vybavené robotickými kamerami, osvetlením aj mikrofónmi ovládanými z externej réžie a technických pracovísk. Takže moderátor večerných správ je v štúdiu Robinsonom a nemá koho bezprostredne nakaziť. Pri poriadnej dezinfekcii štúdia tesne pred vysielaním správ a tesne po ich záverečnej zvučke sa riziko znižuje na nulu. Hoci by aj v štúdiu bol pre „strýčka Príhodu“ za jednou z kamier vzdialenej na 3 – 4 metre prítomný kameraman s rúškom na tvári a vo vzdialenom  rohu predpisovo sedel požiarnik trebárs aj s respirátorom... Nie, nechcem to zľahčovať. No rolu a postavenie moderátora v obraze netreba degradovať. Lebo súčasný stav vo vysielaní správ s jedným jediným moderátorom s rúškom cez tvár je profesionálna zvrátenosť. Je mimoriadna situácia, preto je potrebné siahnuť k mimoriadnym riešeniam. Televízia prešla vo svojej histórii vývojom a v tejto danej chvíli je podľa mňa vhodnejšie vrátiť sa v spravodajstve k bodu vysielania správ, kým ešte moderátori ani hlásatelia v obraze neúčinkovali. Bolo to tak na prelome 60-tych a 70-tych rokov. Prioritné sú predsa rýchle obrazové informácie, čerstvé najvýznamnejšie domáce aj zahraničné správy a reportáže zo dňa. Tie je možné divákom servírovať s príslušným komentárom, doplneným titulkami a len s grafickým predelom. Hoci aj fotografiami Viliama Stankaya, Janette Štefánkovej či Ľubomíra Bajaníka. Televízia má byť dielňou, vynaliezavosti kreativity a nevšedných nápadov a zruční grafici dnes dokážu divy! Rúško na tvári moderátora správ považujem za rezignáciu a prehru modernej TELE – VÍZIE.

Myslím, že zábavné a relaxačné relácie, šou programy, ktoré stratia televízny charakter, špecifiku, esprit a jedinečnosť treba z programu vyradiť. A vysielať opäť v plnej paráde až epidémiu koronavírusu porazíme. Správy sú však najdôležitejším programovým prvkom, ktorý musí byť zabezpečený tak počas prírodných katastrof, po vypuknutí pandémií, pri vyhlásení výnimočného stavu a nebodaj i počas vojny. Raz, až koronavírus zmizne, možno ktosi usporiada pre všetky slovenské aj české televízie seminár či konferenciu s praktickými ukážkami aj s potrebnými návrhmi riešenia v obdobných krízových situáciách. Veď odlišnosť medzi vysielateľmi je zrejmá. Bez rúšok vysiela spravodajská TA3, naopak – rúška sa objavili vo vysielaní spravodajského programu českej verejnoprávnej televízie ČT24 a od včera už s ochranou hovoria tiež moderátori komerčných staníc JOJ a Markíza. Hoci je situácia veľmi vážna, veď tentoraz už ide o život, predsa len s dávkou humoru vyslovím svoje presvedčenie. Verím, že vedenie RTVS v Mlynskej doline ani manažment spravodajstva nechcú zámerne potvrdiť slová anglického dramatika Noela Cowarda, že: „Televízia je na to, aby sme v nej vystupovali, nie aby sme sa na ňu pozerali.“  

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama