Televízne čaro nechceného...

Počet zobrazení: 3072

Tlieskam programovej dramaturgii RTVS za sobotný televízny program tretieho adventného týždňa! Bohatú reťaz športových televíznych prenosov už od rána z alpského lyžovania, biatlonu (aj zo slabšieho domáceho futbalu) ozdobila večernou folklórnou zábavou s nefalšovanou kultúrnou hodnotou. Veľkolepá „Zem spieva“ sa vrátila na obrazovku verejnoprávnej televízie a tvorcovia si zaslúžia uznanie i obdiv. Kým veční závistlivci a neprajníci producenta a režiséra Petra Núňeza i generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka vidia len biznis, ja oceňujem snahu ukázať Slovensku i svetu aj inú tvár našej vlasti. Odlišnú od každodennej zarúškovanej zloby, nenávisti a politických intríg... Trvalé hodnoty koronavírus nezničí! Odkaz našich predkov, ktorí sa tisícročnou históriou prebrodili ťažkými časmi, pohromami, vojnami aj smrteľnými epidémiami sa nesie slovenskými dolinami do dnešných čias aj do najbližších dní. Slovensko potrebuje radosť, optimizmus a nádej. Napriek vládnej luze, arogantne urážajúcej národ, navzdory milionárom na čele štátu, ktorí svojich občanov označujú za opice, psychopatov, múdrosráčov, mafiu či fašistov. Konečne sme videli iskry v očiach, široké a úprimné úsmevy na tvárach tancujúcej a spievajúcej mlade. Vidieť a počuť vo verejnom priestore hoci len dve hodiny namiesto Mikasa maestra Petra Dvorského, namiesto Čaputovej skladateľku Ľubicu Čekovskú, namiesto Matoviča choreografa Jána Ďurovčíka, namiesto Remišovej moderátorku televíznej šou „Zem spieva“ Dominiku Morávkovú-Zeleníkovú bolo ako ponoriť sa do liečivej vody v očistnom kúpeli. Slová ľudových piesní i tie vyrieknuté v komentároch predkrútok, vyslovené v hodnoteniach členov poroty a tiež v postojoch expertov, umožnili na chvíľu zmazať každodenný prílev lavíny nezmyslov vyvolenej koaličnej parlamentnej kamarily. Verím, že isto nielen mne samotnému sa farebné autentické ľudové kroje páčili viac ako Krajniakove maskáče či neprirodzene zúžené a skracované saká ministerských tajtrlíkov, uberajúcich nám ľudské, občianske práva, rušiacich kresťanskému Slovensku Veľkú noc, Vianoce i novoročnú demokraciu... Chcem veriť, že finále folklórnej šou „Zem spieva“ nám duševní liberálni maloroľníci, ako Kristián Čekovský, ministerka Natália Milanová, Lucia Ďuriš Nicholsonová či Juraj Šeliga nezrušia s obvinením, že vysielaním v priamom prenose šou zhoršila epidemiologickú situáciu v krajine pod Vysokými Tatrami viac ako sobotné protivládne protesty v Bratislave pred Grasalkovičovým palácom či na námestí v Banskej Bystrici.

Čaro nechceného sa televíznej dramaturgii RTVS podarilo zaradením kultúrnej žumpy – pardon „Punpy“ – hneď po koncipovanej a prepracovanej šou „Zem spieva.“ No čo už?! Aj vo futbale sa občas pritrafia vlastné góly..., nie vždy šéfkuchárovi neprihorí omáčka... Aj na pultoch obchodov sa popri zdravých slovenských potravinách a kvalitných výrobkoch vyskytnú nepodarky, gýče, brak... Operný spevák, národný umelec Peter Dvorský nazval vystupovanie malých, veľkých, mladých aj starších na pódiu veľkého štúdia Slovenskej televízie v Mlynskej doline „zážitkom“.  Súhlasím s ním a teším sa aj na ďalšie vo vysielaní verejnoprávnych médií. S nesmrteľným Janom Werichom pripomínam: „Úsmev prináša šťastie do domu, v starostiach je oporou, je citlivým prejavom priateľstva. V únave prináša odpočinok, v znechutení a smútku je potechou a pre každú bolesť je prirodzeným liekom. Nemožno si ho ani kúpiť, ani požičať, ani ukradnúť, pretože má hodnotu chvíle, v ktorej sa dáva.

(Autor je samozvaný ústredný tajomník Spolku starých frflošov)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984